Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba našich tiel - 5. kapitola

08.11.2010 (19:00) • IwettQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1307×

5. kapitola   Pohľad: Iwet

Nebyť tých sexuálnych maniakov, možno by som si ten výlet aj užila. Ale čo tu kecám? Mala by som ho na háku, tak či tak. A podľa mňa bola rovnakého názoru aj Wiky.

Cesta bola dosť dlhá. Už som mala normálne z toho auta klaustrofóbiu. Išli sme nejakou lesnou cestičkou, ktorá bola obklopená samými stromami, kríkmi a ďalšími zelenými vecami, ktoré ani neviem, ako sa volajú. Wiky sa len neprítomne pozerala von oknom a počúvala Mp4.

„Pozrite dievčatá. Vidíte tú veľkú chatu? V nej budeme týždeň bývať.“ Ukazoval oco prstom na veľkú luxusnú chatu. Takže tým pádom šoféroval jednou rukou. Ešte to mi chýbalo, aby  havaroval.

„Možno by ťa tá trúba počula, keby nemala v ušiach slúchatká,“ oznámila som ocovi  a vytiahla som Wiky jedno sluchátko.

„Hej, mižu! Už sme tu!“ zakričala som jej do ucha.

„Čo ti zajebalo?“ opýtala sa ma rozzúrene.

„Hej! Mladá dáma, nechcem už nič také počuť,“ povedal rozzúrene oco.

„Tak ti požičiam svoje slúchatká, a keď budem jebať na Iwet, tak si ich dáš na uši,“ odpovedala drzo Wiky. No čo, vidno, že sme sestry.

„Hej. Tak toto si odpusť!“ skríkla mama.

„Fajn, odpúšťam si.“ Zasmiala sa Wiky. „Spokojná?“ opýtala sa jej a ja som sa od toho zajebu šúľala po sedadle.

„Dobre. Dosť blbých poznámok. Hovorím vám, bude sa jedna správať neslušne, zlíznete si to obidve,“ povedal oco vážnym hlasom. To nemôže myslieť vážne! Čo mu z tej viagry, čo furt berie, totálne ruplo v hlave?

Pravdepodobne. Zaparkovali sme v garáži a ako prvé sme vystúpili my dve. Kufre sme nechali na rodičov a my sme hneď vchádzali do chaty. Tu už na nás čakali pán a pani Masenoví bez svojich synov. Aspoň jedna dobrá správa.

„Dobrý večer. Máte vážne nádhernú chatu,“ pochválila Wiky a hneď si to mierila na 2. poschodie. Za nami išla pani Masenová, aby nám ukázala, kde máme izbu. Naša bola hneď vedľa izby tých malých stroskotancov.

„Dobre baby. Nechám vám trochu súkromia, aby ste sa vybalili a oddýchli si. Určite bola cesta dlhá.“ Usmiala sa na nás a vychádzala z našej izby.

„Ďakujeme!“ zakričali sme naraz.

„Ktorú si berieš posteľ?“ opýtala som sa Wiky počas toho, čo sme sa vybaľovali.

„Hmmm... túto pri okne,“ povedala rozhodnuto a pchala veci do skrine.

„V pohode,“ odpovedala som jej jednoducho. V tom nám dačo udrelo do okna. Až neskôr som si uvedomila, že to je Emmett. Čo húlil šišky, že mu hrablo? Čo robí na streche?

„Mal si pravdu! Dá sa sem dostať aj oknom!“ Počula som Emmetta zakričať Edwardovi. Čo im už obidvom preplo? Wiky podišla k oknu a otvorila ho.

„Čo tu robíš, ty priteplený magor?“ opýtala sa ho rozzúrene Wiky.

„No čo asi? Snažím sa zistiť, či sa dá z nášho okna dostať do vašej izby. Lebo určite by ste nás dverami nepustili,“ vysvetľoval jej vážne Emmett.

„Emmett, ty si fakt debil!“ zakričala som mu so smiechom. Neviem ako Wiky, ale mne to pripadalo smiešne.

„Veď sa to o mne vie,“ odpovedal mi a usmial sa na Wiky.

Tá len zavrela okno a Emmett sa šmykol zo strechy rovno do pokosenej trávy. Ešteže tam ta kôpka bola. Wiky už len letela dole pozrieť sa, či je v poriadku. Sa mi zdá, alebo sa oňho bála?

„Preboha! Emmett, si v poriadku?“ opýtala sa ho vystrašene Wiky a kľakla si k nemu.

„Ani nie. Bolí ma noha,“ povedal Emmett zmučene. Kde sú vlastne rodičia?

„Kde ťa to bolí?“ pýtala sa ho Wiky. „Tu?“

„Nie, vyššie,“ povedal jej bolestne Emmett.

„Tu?“ opýtala sa ho znovu Wiky ustarane.

„Nie, ešte vyššie.“ Zatváril sa zmučene Emmett.

„Tak tu?“

„Nie, ešte vyššie,“ povedal a zobral jej ruku a dal si ju medzi nohy. „Presne tu.“ Začal sa strašne smiať.

„Emmett, ty si vážne sprostý!“ okríkla ho Wiky a urazene odkráčala.

„Ale zlatko! Chyť si ho ešte!“ kričal na ňu Emmett. Už som len počula ako sa zabuchli dvere do kúpeľne a Wiky kričala všetky možné nadávky. Toto ho ešte bude mrzieť. Vtom sa okolo mňa obmotali ruky a niekto ma začal bozkávať na krk. Och Bože! Bolo to strašne dobré, ale Iwet ty sa nedáš.

„Hej! Už aj tebe hrablo v hlave, alebo to máte v rodine?“ opýtala som sa toho pošuka Edwarda.

„Ale no tak. Chceš mi povedať, že sa ti to nepáčilo?“ opýtal sa namyslene.

„Ktorému slovu ten tvoj prepitý mozoček nerozumie? Mňa nedostaneš,“ zašepkala som mu do ucha a jemne ho oblizla. Hneď potom som ho doslova vykopla z našej izby. A večer sa môže začať.

Shrnutie

Prosila by som, aby ste napísali nejaké komentáre aby sme vedeli, či sa vám to páči, ale hlavne či máme pokračovať. :D

Autor: IwettQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba našich tiel - 5. kapitola: