Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Transylvánska smršť - 6. kapitola

17.05.2013 (15:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 22× • zobrazeno 4159×

Vladimir:
Edward zmenil prístup. Bellu nechal kráčať pár krokov pred sebou a neustále bol v strehu, akoby hrozil tajfún. Bolo celkom osviežujúce, že sa náročná práca, strážiť Bellu, presunula na ďalšieho upíra. Edward to vzal ako mission impossible a nespustil našu novorodenú ani na sekundu z dohľadu. Ani Belle sa to veľmi nepáčilo, že má neznámeho upíra za zadkom a neustále ho cez rameno kontrolovala. Nebolo jej to však nič platné. Zoširoka sme obišli ľudské obydlia a priblížili sa k sídlu Cullenovcov. Bolo až neuveriteľné, ako bolo celé okolie priam nasiaknute upírim odérom. Bolo ich cítiť na míle ďaleko a prirodzené inštinkty nášho druhu postupne ovládli každého z nás. Sám som bol dosť nervózny, aj keď som vedel, že od týchto vegetariánov nám nebezpečenstvo nehrozí.
„Pôjdem napred, aby sme sa pripravili. Vysvetlím Carlislovi, o čo ide,“ povedal Edward strnulo.
„Určite to zvládneš sám, miláčik?“ opýtala sa ho Bella opovrhujúco. Edward pohodil hlavou. Chlapec si celkom zaslúžil rešpekt, ak vezmem do úvahy, aký kamenný výraz si zachoval. Stefan sa už uškŕňal popod nos a bol očividne rád, že nerýpe do neho, ale má novú obeť.
„Nech nič nevyvedie!“ zaškrípal Edward zubami a stratil sa v lese. Bella znechutene ohrnula peru a nespokojne sa začala obrerať okolo seba. Bola nervózna.
„Čo ho zožralo?“ opýtala sa smerom ku mne. Nechápavo som zodvihol obočie.
„Naša hviezda sa asi chcela opýtať, čo ho žerie,“ zasmial sa Stefan.
„Vzhľadom na to, že je upír ho asi nezožerie nič na svete. V každom prípade, títo sú iní, než ostatní upíri. Odpusti si posmešky a hlúposti. To platí aj pre Stefana. Potrebujem Carlislovu pomoc a s tou rátať nemôžem, keď budeš ako tajfún. Bella, proste budeš sekať dobrotu.“ Snažil som sa o direktívny tón. Na ňu to však nepôsobilo.
„Prečo je pre teba pomoc toho Carlislea taká dôležitá? Má nejaký dar?“ opýtala sa príkro. Stefan spozornel a postavil sa k nej.
„Aj mňa to celkom zaujíma. Nebudeme sa predsa ponižovať a prosiť nejakých vegetariánov.“ Stefan si založil ruky na hrudi. Vždy som mal k Carlislovi bližšie než on.
„Nejde priamo o Carlislea. On nemá dar, ak nepočítam to, že stojí v čele početného klanu a ak sa on rozhodne pridať k nám, jeho rodina jeho rozhodnutie podporí. Potom sú tu Denalský, ktorí sa pridajú k nim, teda k nám, ak to bude on chcieť.“ Bella zodvihla obočie.
„Potom má dar. Ako tá, čo drží pokope tupírov. Nie?" Naklonil som hlavu na bok. Tá naša smršť má pravdu. Nikdy som sa nad tým takto nezamýšľal. Bude na tom niečo pravdivé. Carlisle vyžaruje pokoj a vyrovnanosť. Cítim k nemu úctu a vlastne ju cíti každý, kto s ním hovorí. Je múdry, rozvážny a priamy. Niečo na tom bude. Drží pokope obrovský klan. To on je ten tmeliaci materiál.
„Či ide priamo o dar, to je ťažké posúdiť," šepol som, lebo som začul pohyb smerom k nám. Vracal sa Edward a s ním aj Carlisle. Pomalým krokom som prešiel k Belle a Stefan sa k nej postavil z druhej strany. Bella sa ofučala a nesúhlasne zaškrípala zubami. Chcel som ju skrotiť prísnym pohľadom, no ona sa ofučala ešte viac.
„Všimol si si, ako sa stále postavíte každý z jednej strany, keď sa k nám niekto blíži? Chcete ma tak prehnane chrániť a pritom som tu najsilnejšia," povzdychla si.
„Princezna, mi nechránime teba, ale všetkých naokolo pred tebov," podpichol ju Stefan. Razom stuhla a ublížený výraz nahradil bojovný a hlasné vrčanie.
„Nemôžete aspoň na sekundu prestať!" zasyčal som. Nebolo by dobré, aby sa do seba pustili. Natiahol som preto ruky a držal ich od seba na dĺžku paží.
„Nič mu nerobím," prskla.
„Vladimir... Stefan..." oslovil nás Carlisle už z diaľky. Rýchlo som stiahol ruky a vystúpil dopredu.
„Carlisle..." To oslovenie mi trocha ušlo a zas som trocha pritlačil na r. Stefan kývol hlavou. Carlisle sa milo usmiaval, akoby sme ani neboli nevýtaná návšteva. Keď vezmem do úvahy, čo im povedali z Volterry, bol až nesmierne pokojný.
„To je teda prekvapenie. Nevideli sme sa poriadne dlhú dobu." Môj priateľ mal na sebe staromódny sveter a ležérne nohavice. Pôsobil dojmom usadlého lekára z vidieka, o čo sa aj očividne snažil. Vyzeral aj staršie, za čo mohli na cestičku učesané vlasy. Keď mal pôsobiť ako otec rodiny, musel sa trocha maskovať. „Ako vidím, rozrástli ste sa o jedného člena." Pozrel na Bellu a aj na ňu to skúšal s tým vrelým otcovkým úsmevom. Ona, keďže sme sa zhovárali o jej osobe, vystúpila dopredu. Nedôverčivo si ho premriavala.
„Isabella, toto je náš dobrý priateľ Carlisle Cullen." Dal som dôraz na slovo priateľ. „Carlisle, moja dcéra..." preniesol som hrdo. On vo svojej reakcii samozrejme nesklamal. Urobil krok dopredu s rukou pripravenou, aby si v ľudskom geste potriasol pravicou s novorodenou.
„Radšej nie, Carlisle! Je nestála. Mladá," upozornil ho Edward. Musel som sa naozaj ovládať, aby som mu v myšlienkach nevynadal.
„Nevidíš jej do hlavy a preto jej nedôveruješ. My, čo nemáme to šťastie vidieť do hláv ostatných sa spoliehame na inštinkty a ten môj ma zatiaľ nikdy nesklamal. Rád ťa spoznávam, Isabella," preniesol nonšalantne a staromódne kývol hlavou do úklonu. Bella zneistela. Zaskočil ju. Myslím, že nebola pripravená na Doktora z hôr. Prikrčila sa, no Carlislea to nezastavilo. Prekročil vziadlenosť, pri ktorej útočí aj zrelý upír. Cítil som vybrovanie jej hrude chvením vzduchu naokolo, aj keď nevrčala nahlas. Bol som pripravený zasiahnuť pre prípad, že zaútoči a nebol som sám. Edward sa nahrbil do obrannej pózy. Bella natiahla ruku dopredu, čím ma celkom zaskočila. Videl som na nej tú neistotu, no aj napriek tomu spojila svoju ruku s Carlislovou. Stretli sa im akurát prsty a potom ruku hneď stiahla.
„Som Bella," šepla.
„Bella... To sedí," povedla obdivne. Carlisle je proste šarmantný za každých okolností.
„Dobre. Skráťme to!" Edward znel nekompromisne. Carlisle pretočil oči.
„Edward, všetko poporiadku. Vladimir a Stefan sú našimi priateľmi. Nevideli sme sa dvadsaťpäť rokov."
„Edward má pravdu. Prejdime k veci. Nechceme ohrozovať tvoju rodiny. Nebudem ťa žiadať o nemožné. Zabili sme v Rumunsku Demetriho. Bella má dar, ktorý predpokladám Ara v jedinej sekunde rozplakal, aj vzrušil. Predasa ho obaja dobre poznáme. Je mladá. Potrebuje sa naučiť ovládať a zdokonaliť a rozvinúť svoje schopnosti. To je to, čo chceme. Potrebujeme čas a bezpečie. Proste byť tam, kde nás hľadať nebudú." Vedel som, že vo mne Edward číta a snažil som sa nemyslieť, no to sa nedá, keď váš mozog funguje ako najdokonalejší počítač na svete a dokáže spracovať miliardu informácii naraz.
„Hovorí, že chce bezpečné miesto na jej výcvik, no verí, že sa k nemu pridáme a podporíme ho. Neide však len o to. Chce pomstu. Verí, že jej dar je výhra," povedal Edward sucho. Carlisle však na svojej tvári nedal vedieť žiadnu inú emóciu, než pokojný úsmev.
„Vladimir, ja chápem, že potrebujete na nejaký čas krytie. To, prečo ste sa rozhodli, je však šialenstvo. Vy dvaja a ona chcete zaútočiť na Volterru? Ako môžeš čakať, že vystavím svojich najbližších niečomu podobnému? Musel si vedieť, že do vojny proti Volterre by som nikdy nešiel." Stále pôsobil nesmierne pokojne.
„Carlisle, ja nemienim na nikoho utočiť. To oni už roky útočia na nás a my sa tentokrát budeme brániť,” povedal som rozhodne a pozrel na Bellu. Áno, veril som, že s ňou budeme silní. Aro na nás nepošle celú gardu. Pošle ich zopár a s tými si poradíme a potom aj s ďalšími. Keď Arovi konečne docvakne proti komu stojí, budú jeho najlepší mŕtvy a on na nás pošle novorodených. Vtedy už bude Bella stálejšia a mi početnejší. V to som veril. Rozpútať armagedon je zbytočné, keď sa to dá aj inak.
„Odo mňa teda očakávaš, že neohlásim, že som vás videl a budem tolerovať vašu prítomnosť v našej blízkosti.” Naklonil hlavu na bok.
„Viac asi čakať nemôžem,” povedal som sklamane.
„Aj to je dosť veľa, Vladimir. Keď sa Aro dozvie, že sme o vás vedeli, bude to brat ako zradu. Žijeme tu v mieri. Ľudia o nás nevedia. Miestny indiáni nás tolerujú na záklede starej, takmer storočnej dohody. Môžem ti pomôcť jedine tým, že sa od nás nikto nedozvie, že ste v Amerike. Mrzí ma to…” Prižmúril som oči. Bol som rozčarovaný a nahnevaný. Nečakal som, že nám odmietne aj tú najmenšiu pomoc. Aj keď upírov nie je v skutočnosti veľa, náš život je založený na kočovaní z miesta na miesto. Nikde nie je bezpečné zdržiavať sa pridlho. Je to nápadné. Dovoliť si to môžu len vegetariáni, ale aj tí z času na čas narazia na nomádov. Ak by sme kočovali po Amerike, niekoho by sme onedlho stretli. V blízkosti Carlislea a jeho rodiny by sme boli v bezpečí. Kto o nich vie, má ich za čudákov a početnosť ich klanu ho odradí. Väčšina nomádov ich rodinu zďaleka obíde.
„Tak sme sem šli zbytočne?” opýtala sa zrazu Bella a hlas jej plynule prešiel do besného vrčania.
„Carlisle má právo odmietnuť nás. On je tu doma. Počítali sme aj s touto možnosťou. Upokoj sa!” preniesol som smerom k nej s rukami rztiahnutými do chlácholivého gesta. Postavil som sa pred Carlislea, aby som bol barierou pred jej útokom. Ona sa však prudko zvrtla a vyrazila vpred. Vymrštila sa ohromnou rýchlosťou dopredu a vrazila do Edwardovho kamenného tela. Všetkých nás to natoľko zaskočilo, že nám trvalo aj sekundu, kým sme ju z neho začali ťahať dole.
„Ten hajzel je na vine!” skríkla. Mám pocit, že moja dcérenka bola na Edwarda priam vysadená. Naozaj by som nečakal, že vyštartuje po ňom. „On nám sľúbil pomoc!” Kopala nohami a sápala sa po ňom, až som mal pocit, že má desať rúk. Nebola v tom už zúrivosť, skôr sklamanie. Táto malá roztržka zaujala aj zbytok rodiny. Z lesa sa vynoril Emmett s Jasperom a za nimi aj Esme s Rosalie. Vnímal som ich len periférnym videním. Edward sa dnes už po niekoľkykrát zdvihol zo zeme. Jeden rukáv mu Bella úplne rozkmásala a tak si pre súmernosť odtrhol aj druhý. Carlisle nepokojne prešliapol z nohy na nohu a sledoval, ako Bellu so Stefanom namáhavo pacifikujeme. Vzdorovala však len chvíľu a potom zostala bez známok odporu ležať na chrbáte.
„Pôjdeme,” vydýchol som a prešiel pohľadom po zbytku rodiny Cullenovcov. Pôsobili nervózne a trocha aj zmätene, ale nevyzeralo to, žeby niektorí z nich vyštartoval mstiť útok na ich brata. Edward ich rýchlo uvádzal do problému. Dívali sa na moju dcéru ako na nejakú púťovú atrakciu. Carlisle obrátil ruky dlaňami nahor a mykol ramenami.
„Veľa šťastia,” zaprial nám.
„Dúfam, že ak sa stretneme na budúce, budeme stale priateľmi.” Pozrel som na Edwarda. Jemu význam mojich slov hovoril presne to, čo mal. Veril som, že keď sa s nimi stretnem najbližie vo vojne, nebudú na strane Volterry. Bellu som nekompromisne popchol pred seba a bez toho, aby sme sa obrátili, či srcervúco lúčili, sme vyrazili vpred. Mal som zlosť. Naozaj som veril, že to dopadne inak. Nepočítal som s možnosťou, že nám nepodajú pomocnú ruku. Museli sme teda prejsť k plánu B. Ten však bolo nutné vymyslieť.

Bola hlboká noc, keď sme sa dostali cez les za Kanadské hranice. V podstate sme sa ani nezhovárali. Bella zaryto mlčala a Stefan mi dával jasne najavo, že Amerika nebol dobrý nápad. Bolo treba vymyslieť, čo ďalej. Čokoľvek navrhnem bude však komentované vrčaním oboch mojich spoločníkov.
Stefan zrazu spozornel. Prikrčil sa. Bella okamžite zaujala formáciu, ktorú sme ju naučili pre prípad útoku iných upírov. Zaujala miesto medzi stromami po mojej pravej ruke. Stefan vykročil dopredu. Konečne k nám doľahol pach upíra, ktorý sa k nám blížil. Bella priam explodovala hnevom. Chvíľu som nadobudol dojem, že jej z ušami vytriskla para. Vyrazila vpred. Chcel som vyštartovať za ňou, no Stefan ma v pohotovej otočke schmatol za rameno a zastavil na mieste. Neúhlasne som zavrčal. Stefan len pokrútil hlavou a ja som nechápavo zodvihol obočie.
„Sľúbil nám pomoc. Mám na neho rovnakú zlosť, ako na Carlieslea a aj na teba. Nech si ho naše dievčatko podá.” Stefan bol teraz priam diabolský. Širokánsky sa usmial, keď sa lesom rozľahlo zadunenie, akoby udrel hrom.
„Musíme zistiť, čo chce. Bella ho roztrhá na kúsky. Kto ho bude skladať?” Zaškeril som sa. Vykročili sme teda Edwardovi na pomoc, ale obzvlášť sme sa nenáhlili.

Ďakujem za komentáre a hlasy v naj poviedke, dievčatá. Ja si to nesmierne vážim, že aj po tých rokoch, čo na tejto stránke píšem, som Vás ešte neomrzela. Pre mňa je to nesmierna odmena. Ste úžasné. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Transylvánska smršť - 6. kapitola: