Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » The Vow - 9. kapitola

05.06.2012 (11:15) • VictoriaCullen, makulka • FanFiction na pokračování • komentováno 20× • zobrazeno 3211×

9. kapitola

Biela hmla sa rozplynula. Namiesto nej som videla svoj odraz v zrkadle. Čakal ma veľký deň, v ktorom som sa mala stať stredobodom pozornosti. Ale nepripadala som si dokonalo, aj keď mi to Alice a Rosalie povedali niekoľkokrát. Poslednýkrát som sa zatočila. Svadobné šaty bez ramienok mi padali na zem ako krásny sneh a závoj z vlasov mi jemne dopadal na chrbát. Nadýchla som sa a prestala si žmoliť ruky. Ani som si nevšimla, keď sa otvorili dvere a dovnútra vošiel Edward. Objal ma odzadu a s úžasom sa pozrel do zrkadla.

„Si nádherná,“ vydýchol a pobozkal ma na krk. Bol to dokonalý pocit. Keď som nás zbadala v zrkadle, už mi nič nechýbalo. Konečne to bol dokonalý obraz.

„Alice hovorí, že keď ma uvidíš pred obradom, prinesie to smolu,“ zasmiala som sa.

„Vieš, že na povery neverím. A na druhú stranu ani nevieš, koľko práce mi to dalo dostať sa k tebe.“ Na to ma ešte raz pobozkal. „Pôjdeme?“ Prikývla som a zišli sme dole po schodoch. Celá rezidencia bola vyzdobená bielymi kytičkami a stuhami. V hale na mňa čakal Charlie. Prevzal ma od Edwarda, ktorý už išiel k altánku za farárom.

„Si pripravená?“ opýtal sa ma otec a ja aj napriek triaške, ktorá mi podlamovala kolená, som prikývla. Keď sa rozozvučal klavír, pohli sme sa von z domu po ceste posiatej bielymi lupeňmi. Kráčala som so zodvihnutou hlavou podopretá otcom cez uličku vytvorenú zo stoličiek a rodinných priateľov až k bielemu oltáru. Poslednýkrát som sa poriadne nadýchla, keď ma otec pobozkal na líce a pozrela som na Edwardovu rozžiarenú tvár. Ešte nikdy som ho nevidela šťastnejšieho než teraz. Hudba skončila a ja som pristúpila k nemu. Postavila som sa pred kňaza, ktorý skrčil tvár.

„Deje sa niečo?“ opýtala som sa nechápavo. Pozrela som na Edwarda, ktorý však na meter uskočil a zachmúril sa.

„Čo tu, dočerta, robíš?“ opýtal sa ma nahnevane. Pozrela som znovu na kňaza, potom na Edwarda a na pozvaných hostí. Všetci sa tvárili nechápavo, akoby nevideli mňa, ale Lochnesskú príšeru.

„Hej!“ skríkol Edward opäť, aby upútal moju pozornosť. „Isabella, čo to má, dočerta, znamenať? Prečo si v týchto šatách? Nechceš mi, dúfam, pokaziť svadbu.“

„Edward?“ vystrašene som ho oslovila. Prečo sa na mňa tak čudne pozerá? „Ale veď toto je naša svadba.“ Zalapal po dychu rovnako, ako väčšina prítomných, ktorých tváre som pomaly prestávala poznávať.

„Naša? Nie, pozval som ťa len preto, lebo to chcela Alice. Bella, beriem si Tanyu.“ Po chrbte sa mi rozlial pot. Tanyu? ozývalo sa mi v ušiach bolestivo. Prišlo mi nevoľno, nedokázala som uveriť vlastným ušiam. Nemotorne som sa otočila a odtackala sa k stĺpu. Opäť sa ozval klavír, no tentokrát hrala pieseň nevesty o čosi hlasnejšie. Prítomný vstali a Edward sa s úsmevom opäť postavil na svoje miesto. Pozrela som na uličku, keď sa z nej vynorila biela hriva. Krásna nevesta ako z rozprávky kráčala uličkou zavesená o šťastného Carlislea. Ten jej vytisol vrúcny bozk na líce a odovzdal ju Edwardovi. Ten sa zasmial, čo ma bodlo pri srdci, akoby mi tam zaryli nôž.

„Milujem ťa, Tanya,“ pošepkal jej, ale ja som to počula ako zahučanie gongu. Tanya sa otočila ku mne a schuti sa zasmiala. Namiesto ľudských zubov mala dva špicaté tesáky a na perách krv.

„Tak vidíš, vyhrala som.“ Škodoradostne sa zasmiala. Tisíce nožov ma bodalo po tele, trhalo mi svaly a žily a lámalo srdce.

„Nie,“ kričala som, ale nikto ma už nepočul. Vtiahla ma čierna temnota bolesti. Opäť som vykríkla a hádzala so sebou. Chcela som sa vytrhnúť spod Tanyiných pazúrov, akoby ona bola ten sup, čo ma trhal na kusy.

„Bella, zobuď sa!“ kričal hlas z druhej strany. Chcela som ho počúvnuť, prebudiť sa. „Prosím, zobuď sa!“ Na tieto slová som otvorila oči.

Obklopovala ma tma a držali ma chladné drápy. Na okamih som mala pocit, že som sa neprebudila, že som stále v tej chladnej tme a bojujem s Tanyou. Tento fakt mi vyvrátili Edwardove upokojujúce slová.

„Už je dobre, bol to len zlý sen.“ Držal ma v náručí a chladnou rukou mi odhŕňal vlasy zo spoteného čela.

„Prepáč, nechcela som ťa zobudiť,“ vydralo sa mi z úst. Bolo to prvé, čo mi napadlo, len sťažka som si spomínala na pár hodím dozadu, keď sme sa zase skoro hádali. Odtiahla som sa od neho a postavila sa. Rýchly pohyb mi zamotal hlavu i nohy, akoby som mala znovu opicu.

„Čo som vlastne robila?“ chcela som vedieť.

V tme som videla len jeho siluetu a jasne žiariace oči farby roztaveného zlata. Postavil sa a pre istotu ma podoprel. „Nič zvláštne, len si kričala zo sna nie a trhala si so sebou, akoby si išla na popravu. Keď si sa skotúľala z kresla, pribehol som k tebe a snažil sa ťa zobudiť.“ Jeho hlas bol všeobecný. Nebolo v ňom už nič z tej jemnosti, s ktorou sa ma snažil prebudiť. Mala som prehádzané myšlienky. Ničomu som nechápala.

„Čo sa ti snívalo?“ zvedavo sa opýtal. Zahryzla som si do pery a premýšľala, čo mu povedať. Pravdu som nemohla.

Ako by som mu ju vlastne povedala? Ale nič podstatné, len sme sa brali u vás na dvore, kde bol altánok, lenže keď som prišla k oltáru, oznámil si mi, že si berieš Tanyu a nie mňa. Bolelo to, nechcela som ťa stratiť, preto som tak kričala. A ešte kvôli Tanyi, ktorá mala ostré tesáky a krvavé pery, ale to je iba detail. Áno, to by znelo naozaj uveriteľne.

„Presne, Bella. Vysmial by ťa a už nikdy by si sa mu nedokázala pozrieť do očí,“ presviedčalo ma moje ja a ja som mu uverila.

„Vlastne ani neviem, nespomínam si,“ odvetila som Edwardovi. Nasala som čerstvý vzduch a pomaly kráčala k dverám.

„Kam ideš?“ chcel vedieť.

„Napiť sa.“ Otvorila som dvere, keď sa pri mne znovu zjavil so slovami, že ide so mnou. Nerobila som z toho veľké haló, bola som priveľmi zmätená a príliš sa mi chcelo plakať, aby som sa s ním teraz dokázala hádať bez toho, aby sa mi zlomil hlas. A tak som tmou kráčala dole schodmi, sústrediac sa na každý krok, s Edwardom v tesnom závese. Bolo mi čudné, že všade bolo ticho a nikoho som svojim krikom nezobudila.

Vošla som do kuchyne a zapálila svetlo. Zaklipkala som očami, aby si zvykli na tú žiaru, a zamierila som si to do chladničky, kde som hľadala minerálku. Ale keď som sa dotkla mrazivej vody, pripomenulo mi to Tanyine drápy. Striaslo ma a zabuchla som chladničku. Edward na mňa prekvapene pozrel. Ale namiesto odpovede som sa otočila na päte a dala zohriať vodu. Ani som sa nepohla, keď vriaca voda bublala a ja som si zalievala ovocný čaj. Položila som si ho na pult a sadla si na barovú stoličku. Edward sa posadil oproti mne.

Sedeli sme potichu, on stáčal modrý štupeľ od vody a ja som si popíjala čaj. Trochu som ľutovala, že nie je s rumom, ale aj horúci čaj dobre pôsobil na nervy. Vrátila som sa k snu, keď som sa nechtiac pozrela na Edwardovu rozjasnenú tvár. Naozaj som k nemu ešte niečo cítila? Zranilo by ma, ak by sa vrátil k Tanyi? Boli moje otázky a zamrzelo ma, čo som mu večer povedala. Tie slová som chcela teraz vrátiť späť, aj keď som vedela, že to už nejde. A tak s mojím požehnaním, som mu vlastne uvoľnila cestu k Tanyi. Ten fakt ma bolel viac ako dotrhané pľúca po havárii.

„Si v poriadku?“ Jeho hlas ma vyrušil. Skúmal moju tvár, začervenala som sa a prikývla. Chcela som čo najskôr dopiť čaj a vrátiť sa späť do postele. Aj keď som veľmi dobre vedela, že do rána až nezaspím.

***

„Bella?“ s výskotom do izby pribehla Alice. Neklopala. Nevadilo jej ani, že som práve vyšla zo sprchy a mala na sebe len uterák, keď sa mi hodila okolo krku a silno ma objala. „Och, počula som, čo sa dnes ráno stalo.“

Samozrejme, Edward. „Myslíš ten sen?“ opýtala som sa hlúpo.

„Áno, jasné, že myslím ten sen. Edward mi hovoril, že si kričala. O čom sa ti snívalo?“ Alicina zvedavá tvár a spýtavé oči ma na okamih obmäkčili. Ale potom sa znovu vrátil ten pocit nedôveryhodnosti.

„Alice,“ začala som, „nie som si istá, či ti to môžem povedať. Vieš, neber si to osobne, ale vzhľadom na to, že si zjavne s Edwardom všetko hovoríte a ten sen sa ho týkal, nebolo by to odo mňa múdre.“

Zatvárila sa ublížene ako šteniatko. „Tak ja sa ťa snažím pred ním obhajovať a ty mi neveríš? Tak toto som si od teba naozaj nezaslúžila,“ fňukla. Chcela som ju objať, lenže ona sa vzdorovito otočila a odišla. Vzdychla som si a išla sa prezliecť. Dnešný deň som mienila stráviť v izbe, nechcela som byť obvinená z ďalšieho načúvania. A na to som si obliekla voľné tepláky, ktoré sa dole sťahovali, voľné tričko a nohy zasunula do papučiek. Vzala som si román od Alice, zapla hudbu a pohodlne sa usadila do kresla. Ale aj napriek hlasnej hudbe som po pár hodinách začula svoj jasne protestujúci žalúdok. Keď som to už nemohla vydržať, zavrela som knihu a zbehla dole do kuchyne. V dome bolo ticho, no nemienila som tu zostávať dlhšie, než bolo potrebné.

Vytiahla som cestoviny a dala zohriať vodu. Nachystala som si morca-dellu, nastrúhala syr a nakoniec pridala do misky na uvarené špagety. Ešte posledný raz som sa započúvala do domu, keď som vybehla hore po schodoch a namierila si to do izby. Zastaviť ma donútil buchot z Carlisleovej izby.

„Edward, prosím,“ ozvalo sa veľmi známe šeptanie. Tanya! Rozum mi hovoril vypariť sa, zvedavosť však nedala. Zadržala som dych a ďakovala za to, že som nechala pustenú hudbu, ktorá sa celkom hlasno ozývala až sem. Opatrne som nakukla do pracovne cez kľúčovú dierku. Obraz, ktorý som zbadala, mi stiahol srdce aj pľúca. Tanya bola vo vrúcnom objatí Edwarda a bozkávali sa. A nebol to len letmý bozk, ale bozk plný vášne. Presne taký, akým počastoval Edward mňa v aute. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Chcelo to veľa námahy, aby som tam nevtrhla a neurobila žiarlivostnú scénu, alebo ešte horšie: nezrútila sa tam na chodbe.

Namiesto toho som zbehla dole schodmi a zadnými dverami som sa dostala do garáže. Moje nohy to nevydržali a zrútila som sa k zemi. Už som nedokázala zadržať vzlyky. 

„Bella?“ Jasper prekvapene vyšiel spoza áut a pribehol ku mne. Chvíľu váhal, ale napokon sa zohol a objal ma. Ale ani jeho mocná hruď nezastavila môj plač. Otriasala som sa od sĺz a hovorila nezmyselné slová. „Čo sa stalo?“ pýtal sa ma. Na jeden nádych som to zo seba vysypala:

„To Edward. Snívalo sa mi o ňom, brali sme sa, ale pred oltárom mi povedal, že si berie Tanyu a nie mňa. Bol to ako úder, veľmi ma to bolelo a nechcela som ho stratiť a teraz... Teraz som ich videla, ako sa spolu bozkávajú v pracovni. Ja, povolila som mu to, ale to bolo ešte predtým než...“

„Než?“

„Než som si uvedomila, že k nemu stále niečo cítim.“ To zistenie vo mne vyvolalo ďalší príval sĺz. Inštinktívne som sa schúlila do Jasperovho náručia. Ani neviem, ako dlho sme tam takto sedeli, moje slzy padali na chladný betón a počúvala som Jasperove chlácholivé slová.  

„Už je dobre?“ opýtal sa ma však nakoniec, keď som prestala plakať. Prikývla som a s jeho pomocou sa postavila. Vzala som si studené špagety zo skrinky, ktoré som tam len náhodou hodila a chcela som odísť, no tesne pred prahom som sa zastavila. Zahryzla som si do pery a pokúšala sa odbiť ten bláznivý nápad, ktorý sa mi dral na povrch. Ale na druhú stranu som musela zvážiť, že to nie je až taký zlý nápad.

Otočila som sa a rozhodne pozrela do Jasperovej prekvapenej tváre. „Mohol by si ma pobozkať?“ spýtala som sa ho skôr, ako by som si to dokázala rozmyslieť. Ak bol predtým prekvapený, tak teraz som nedokázala popísať jeho výraz.

„Čo?“ vysúkal zo seba.

„Myslím to vážne. Chcem vedieť, či sa bozkávam až tak zle. Predtým som sa bozkávala asi len s Edwardom, ale nespomínam si na to. A včera, keď sme sa pobozkali v aute... Chcem proste vedieť, či som dobrá alebo nie...“ nevedela som presne ako mu to mám povedať. Potrebovala som však zistiť, či moje bozky chutia lepšie ako tie Tanyine.

„Bella, to nemôžeme. Ak by sa to dozvedela Alice, zabila by ma. A Edwarda radšej ani nespomínam.“

Vzdychla som. „Jasper, prosím. Si jediný, koho o to môžem poprosiť. Alebo mám ísť za Emmettom? Ten to okamžite vytrúbi. Ale ak to budeš ty, nikto to nezistí.“

„To si myslíš iba ty. Neprejde ani dvadsaťštyri hodín a Edward ma zabije. A hneď potom aj teba.“

„Jasper,“ začala som znovu, s ešte pevnejším odhodlaním. „Práve som nachytala Edwarda, ako sa bozkáva s Tanyou a ver mi, že to nebolo jednostranné. Neviem prečo by ti mal ublížiť, ak mi venuješ jeden krátky bozk. A Alice sa nič nedozvie, pokiaľ jej to nepovieš.“ Mala som rozumné fakty a na Jasperovej tvári som videla, ako to zvažoval.

„Nie,“ povedal však nakoniec, čo ma sklamalo.

„Dobre, idem za Emmettom,“ rozhodne som sa zvrtla. Nestihla som však otvoriť dvere, keď ma Jasper chytil za ruku a stočil späť k sebe. Objal ma a na pery mi vtisol letmý bozk.

„Čo to malo znamenať?“ chcela som vedieť.

„To bol tvoj bozk.“

„Ak toto bol bozk, tak to čo som mala na mysli už muselo byť milovanie. Jasper, pobozkaj ma poriadne. Predstav si, že som Alice, keď ti to tak veľmi vadí.“ Skrivil tvár a na okamih zvrel oči. Keď ich znovu otvoril, pobozkal ma. Dala som do toho jediného okamihu všetko a v obave som čakala na svoj rozsudok. Keď sme sa odtrhli, pozrel na mňa s úžasom a lesknúcimi očami.

„Musím uznať, že sa bozkávaš úžasne, naozaj. Edward bol debil, keď...“ nedokončil. Pozrel za mňa a ja som sa tiež otočila.

„Emmett,“ zašeptala som do jeho rozžiarenej tvári. Stál opretý o dvere a vyškieral sa na nás ako medveď.

„Pobozkáš aj mňa, prosím,“ zakňučal a pritiahol si ma k sebe.

„Prosím, nikomu o tom nevrav,“ zamraučala som.

„Niečo za niečo, drahá.“ Našpúlil pery a ťahal sa ku mne. Jednu som mu tresla.

„Emmett!“ skríkla som výhražne.

„Čo, veď som povedal niečo za niečo,“ bránil sa a pošúchal si líce.

„Ak o tom čo i len cekneš, zažiješ vojnu,“ zaplietol sa do rozhovoru Jasper. Schmatol Emmetta a hodil ho o dvere. Ešte nikdy som nepočula taký buchot. Dvere praskli až ma myklo.

„Dobre, dobre,“ Emm zodvihol ruky, akoby na obranu, „nie som včerajší, vašim láskam nič nepoviem. Ale aj ja chcem pusu.“ Prevrátila som očami a pobozkala ho na líce. Škodoradostne sa usmial a vytratil sa. Vymenila som si s Jasperom sprisahanecký pohľad a pobrala sa do svojej izby. Keď som išla okolo pracovne, zrýchlila som krok, ale ani to mi nepomohlo, aby som nenarazila na Tanyu. Na tvári mala ten stupídny úsmev, na ktorý som sa zatvárila ako boh pomsty.

„Veď uvidíš, ty mrcha,“ vyhrážalo sa jej v duchu jedno moje ja. A ja som s ním tentokrát musela opäť súhlasiť.  

P. S.: Aby som Vám ušetrila pár komentárov so slovami, že tomu stále nerozumiete, mám pre Vás dobrú správu: v ďalšej kapitole sa pár vecí vysvetlí a možno, možno to bude napísané aj z Edwardovho pohľadu. Takže si ďalšiu kapitolu rozhodne nenechajte ujsť. :)

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), makulka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek The Vow - 9. kapitola: