Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Teenager - 7. kapitola

22.03.2010 (19:30) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1321×

Vykukla som von z dverí, kde sa na mňa pozerali tri zvedavé pohľady. Pozrela som do vsadeného zrkadla v dverách a skoro som sa zľakla sama seba. Vyzerala som, ako po výbuchu atómovej bomby.

„Prepáčte mi to, zaspala som a trocha som sa udrela do nosa,“ usmiala som sa na nich ospravedlňujúcim pohľadom.

„Nič sa nedeje,“ Alicem i opätovala úsmev, s trocha bolestivým pohľadom. Edward sa na ňu pozrel a povedala by som že úplne stratil reč.

„Vyzerám až tak hrozne, keď ste odrazu taký?“ spýtala som sa priškrteným tónom. Aj, keď som neverila, že toto všetko sa deje len pre moje vlasy a pre môj hrozný výraz tváre, pripadala som si ako po opici.

„Nie, určite nie, nebojsa. Vyzeráš skvele, ako vždy,“ povedal Jasper. Brala som ho ako oporu. Pripadala som si, ako piate koleso na voze.

„Tak nech sa páči, poďte ďalej,“ priviedla som ich do kuchyne.

„O chvíľku by mala prísť Tanya, aj so všetkými ostatnými. Ja sa idem upraviť, a hneď som tu. Zatiaľ si urobte pohodlie,“ povedala som im a hneď som vybehla hore po schodoch. Ako naschvál som sa zakoptala na poslednom schode.

„Au,“ vydralo sa mi z hrdla, keď som ležala dole pod schodmi. Edward mi prišiel rýchlo na pomoc.

„Bože, Bella, stalo sa ti niečo? Ublížila si si?“ pozeral na mňa so starostlivým pohľadom. Alice sa pozerala na mňa keď ju odrazu škublo. Edward sa na ňu vydesene pozrel. Akoby nič sa pozrel znova na mňa. Ale to už s bolestivým pohľadom.

„Nič vážne sa nestalo. Som v poriadku. Choďte sa radšej posadiť a ja pokračujem v ceste,“ vrhla som na nich svoju vyškerenú tvár. Asi si ešte nikto z nich nestihol všimnúť, že ja som na maléri magnet. Ale nevadí. Teraz si na mňa budú musieť zvyknúť. Pretože, ja, sa ich tak ľahko nevzdám.

„Dobre teda a snaž sa znova nespadnúť,“ Edward, na mňa hodil tajuplný pohľad. Čo má zasa znamenať toto?

„Vyzerám snáď taká hlúpa, že nič nevidím? Tajíte mi niečo?“ spýtala som sa vydeseným hlasom, už som toho mala proste dosť.

„Nie, malo by sa niečo stať? Spýtal sa Edward.

„Edward, nie si bohvieaký herec,“ dodala som. Zdvihla som sa a znova vyšla hore schodmi. Tentoraz pomalšie. Nejako, ma začal bolieť chrbát. Vybrala som sa do svojej izby. Vzala som si kozmetickú taštičku a vybrala som sa do kúpeľne namaľovať. Ten nos som mala dva razy toľký ako obvykle. Skoro ma porazilo. Vyzerala som príšerne. S tým už veľa toho teda nenarobím. Možno že by mi mohol o niekoľko hodín trocha odpuchnúť. Skúsila so sa trocha dať do poriadku, ale moc mi to nevychádzalo. Veľmi sa t nezlepšilo teda. Bodol by mi ľad. Ale škoda, že teraz na to nie je čas. Zrazu som si spomenula, že otec by mal mať v stolíku určite nejakú mastičku na odpuchnutie. Vybehla som zo svojej izby a zamierila som si to k otcovej. Otvorila som dvere, kde už boli aj nasťahované kufre tej ženskej. Skoro ma porazilo keď som ich uvidela. Hneď som si spomenula, na tú bolesť pri strate mojej matky. Pred očami sa mi objavil ešte náš spoločný obrázok. Bola taká prekrásna. Otec hovoril že sa na ňu hrozne podobám. Ale to určite nie je pravda. Ona bola oveľa krajšia. Pozrela som sa na stolík, kde by mala byť jej fotka. Nebola tam. Na miesto jej, tam bola nejaká prekrásna, skoro na vlas podobná žena. Najprv som si myslela že je to ona, ale keď som sa lepšie prizrela nie to ona nemohla byť. Síce bola rovnako biela, ako moja mama, ale jej zlatisté oči ju prezradzovali. Na tej fotke bola s Charliem. Skoro som ju rozbila. Mala som sto chutí rozdupať ju. Ale vykašlala som sa na ňu. S tou ženou si to vybavím osobne. Tak ľahko jej to neprejde. Spamätala som sa a šla som si pohľadať tú mastičku. Prehrabala som skoro všetky stolíky. Až ten posledný ma ale úplne zaskočil. Boli v ňom nejaké porno časopisy. Skoro som sa povracala. To čo ma toto znamenať? Môj otec číta nejaké hrozné porno! Tomu nemôžem uveriť! Čo ho tá žena neuspokojuje, alebo čo? Zatriasla som hlavou, či sa mi to náhodou nezdá. Snažila som sa skľudniť, ale moc mi to nezaberalo. Radšej som hneď vypadla z izby. Do tej izby už nevkročím najbližších sto rokov. To som si tým bola úplne istá. Znova som vletela do svojej. Izby učesala som sa prezliekla a začala som už otvárať dvere, keď som si všimla, že v mojej izbe niekto bol. Mala som tu otvrené okno. Keď som tu bola pred chvíľkou, okno bolo zatvorené. Teraz neviem, či som sa už zbláznila, alebo sa mi to len zdá. Nechala som to tak.

Zišla som dolu schodmi, kde už na mňa čakali Edward, Alice a Jasper. Všetci traja sa na mňa usmievali, keď som pritancovala k nim.

„Alice, dúfam, že nezabudneš na to, že zajtra sa berieme na nákupy,“ zanôtila som. Odrazu jej zmrzol úsmev na tvári, akoby videla ducha.

„Samozrejme,“ slabo sa na mňa usmiala. Akoby ju niečo bolelo. Všimla som si, že ju Jasper trocha viac spučil v náručí. Akoby každú chvíľku čakal, že spadne na zem.

„Teším sa,“ povedala som vo chvíli keď zazvonil zvonček. Prišlo okolo dvadsať ľudí, zopár takých čo som ani nepoznala, ale nevadí. Čím je ich viac tým bude lepšia zábava. Aj keď mne by stačil len Edwad, a bavila by som sa až príliš dobre na to, že by to mala byť pravda. Celú dobu som sa pozerala na Edwarda. Sedel tam, s prázdnym pohľadom a stále sa pozeral na hodiny. Bolo sedem hodín a už bola tma. Každou minútou mu bolo horšie. Nemohol obsedieť na zadku. Začala hrať moja obľúbená pieseň, tak som prišla k nemu.

„Zatancuješ si?“ povedala som milo.

„Máš tu veľa iných. Ja neviem tancovať,“ surovo ma odbil. Skoro som sa rozplakala. Čo sa mu stalo? Povedala som niečo zle? Pozrel sa mi do tváre a jeho oči znežneli.

„Prepáč že som ťa obťažovala,“ odpovedala som mu smutne. Obrátila som sa a už som sa chystala urobiť prvý krok, keď v tom ma chytil niekto zo zadu. Cítila som chladné ruky, ako si ma priťahovali bližšie a bližšie pri tempe mojej milovanej pomalej piesne. Pomaly si ma otočil. Pozrela som sa mu do očí. Boli také krásne a hlboké. V nich by som sa dokázala aj utopiť. Začali sme sa pohybovať v rytme hudby. Pristihla som sa, ako na neho pozerám s hltavým pohľadom. Túžila som potom, aby ma pobozkal. Chcela som sa pritisnúť na jeho mäkké, úžasne rysované pery. Na perách som cítila jeho zrýchlený dych a tak lačne som sa na ne pritisla. Chutil ako to najdrahšie jedlo sveta. Bozkávali sme sa tak až sa mi z toho krútila hlava. chcela by som ho stále držať a nikdy nepustiť. Toto, som necítila pri žiadnom inom mužovi. Edward, si ma úplne obmotal okolo prstu. Bol som na ňom úplne závislá. Vedela som jedno. Že ho bezvýhradne milujem a po jeho boku by som dokázala prežiť celý život. Toto, bol ten muž s mojich dievčenských snov. Toto, bol môj princ. Všetko sa mi zdalo také neuveriteľné, neskutočné také nádherné až to nemohlo byť možné. Dokázala by som si predstaviť každý okamih v mojom živote, keby po mojom boku stál on. Bol by to život plný lásky. Toto bol náš prvý bozk a dúfam že ich bude ešte hrozne veľa. Späť na zem, ma priviedol Alicin hlas.

„Edward, mal by si jej to vysvetliť,“ povedala. Pozrela som sa na svet. Všetko bolo také prekrásne. Svet som teraz videla ružovými okuliarmi. Pozrela som sa späť na môjho Edwarda. Pozeral na mňa s nežným pohľadom. A snažil sa udržať, aby Alice niekam neposlal. Pozrel na Alice a potom na mňa. Nadýchol sa a prehovoril.

„Bella, musím ti povedať niečo veľmi dôležité,“ začala pomaly. Moje zmysli sa stále zameriavali len na neho a na nič iné. Skoro som nebola schopná rozmýšľať. Jasper, sa na mňa stále usmieval. Akoby vedel, že som do Edwarda, úplný blázon. Bolo to tak vidieť? Teraz, som bola vo svojom vlastnom svete. Cítila som sa akoby som bola nadrogovaná.

„Pokračuj,“ posúrila ho Alice. Veď má nato celú noc, tak prečo sa tak náhly?

„Bella, ide o to, že musím odísť. O chvíľu cestujem do Británie. Je mi to veľmi ľúto, ale už sa asi neuvidím,“ dostal to zo seba jedným dychom a pozeral na mňa tými jeho krásnymi očami, plnými bolesti. Chvíľku mi trvalo, kým som si uvedomila, čo práve povedal. Hneď som sa prebrala.

„O čom to hovoríš? Ty i sa zbláznil? Prečo, si mi dával plané nádeje? Veď ja ťa milujem!“ snažila som dať všetky slová dokopy, čo mi prebiehali mysľou, ale moc sa mi to nedarilo. Nebola som si istá tým, či som to povedala zrozumiteľne, ale to mi bolo jedno.

„To mi predsa nemôžeš urobiť!“ snažila som sa moc nekričať, ale niektorý si všimli že medzi nami je menší spor. Tanya, hneď pribehla vyzvedala sa čo sa stalo. Čo najtichšie som jej vysvetlila moju situáciu. Ona sa len usmiala a povedala mi.

„Bella, prepáč ale toto si musíš vyriešiť sama,“ mala som jej chuť vynadať. Predsa bola moja dobrá priateľka. Tak prečo ma necháva samú v takejto situácii?

„Alice, myslela som si že sme priateľky,“ vydrala som zo seba.

„Alice, za nič nemôže,“ povedal Edward. Pri jeho hlase som sa roztriasla a z očí mi samovoľne začali tiecť slzy. Snažila som sa ich zastaviť všetkou svojou silou, ale nešlo to. Pozerali sa na mňa so znepokojivým pohľadom. Odviedli m za roh. Aby nerobili zbytočný hurhaj.

„Bells, prosím ťa musíš pochopiť, že ani pre mňa t nie je ľahké , ale inak to nejde,“ Edwad, vysypal zo seba slová tam rýchlo, až som mala problém im porozumieť. Ešte raz sa pozrel na hodiny. Bolo tri štvrte na osem. Ešte raz sa na mňa pozrel a odišiel zo slovami.

„Je mi to ľúto, že to takto dopadlo. Zbohom,“ nestihla som sa mu ani posledný krát pozrieť do tváre a už nasadal do auta. Alice priskočila ku mne a objala ma.

„Bells, nezabudnem na teba a určite sa ešte uvidíme,“ žmurkla na mňa tými svojimi veľkými mihalnicami. Jasper, mi len zakýval. Nastúpili do auta a hneď odišli. Pozerala som sa ešte asi päť minút na cestu, po ktorej som ich videla prechádzať posledný krát. Odišla som do jedálne. Mala som jediné šťastie, že si ma nikto nevšimol, pretože už boli všetci opitý. Rozhodla som sa zo stola zobrať fľašu, absintu. Po pol hodine som už bola na mol. Krútil sa so mnou celý svet. Rozhodla som sa, že zájdem znova do otcovej izby. Tá suka, je v mojom dome a v mojom dome, budú platiť moje pravidlá. Vyšla som štvornožky po schodoch, inak by so nemala šancu. Vzala som všetky kufre tej babizne a vyhodila som ich von oknom vedľa bazéna. Zišla som dole a zobrala som si cigaretu. Zapálila som si ju. Vo fľaši mi ešte niečo ostalo, tak som sa to rozhodla využiť trocha ešte viac užitočnejšie. Točila sa mi hlava ako neviem čo. Mala som veľký problém trafiť von z dverí. Všetci mali hrozne vyľakané výrazy na tvári. Začala som sa smiať. Ani som nevedela prečo. Všimla som si že sa so mnou rozprával strom.

„Ahoj!“ zakričala som naň. A začala sa smiať na plné hrdlo. Vybalila som jej kufre a a začali jej ukladať veci na dlaždice pri bazéne. Po ne, som ešte dala papier.

„Bude to lepšie horieť vieš?“ oznámila som stromu. Zapálila som zápalku a už som len čakala kedy to vzbĺkne.

„Sakra! Mne to nechce horieť,“ posťažovala som sa znova. Dostala som nápad.

„Stromček! Myslíš, že by to lepšie horelo, keby som to poliala?“ spýtala som sa. Ale asi ma nepočul, lebo mi neodpovedal.

„Kašlem na to! Nebudem ti to všetko znova opakovať,“ povedala so rázne. Chytila ma štikútka. Poliala som tie veci alkoholom a hneď to začalo lepšie horieť. Pozerala som sa do ohňa a šťukalo ma. Zamyslela som sa nad svojím životom.

„Na čo tu vlastne som na tomto svete? Koho to má baviť?“ rozprávala soms a sama zo sebo keď mi napadla jedna básnička z prvej triedy.

„Hor ohníček hor, lebo príde tchor. Ak nám budeš pekne pukať, hodíme ti zlatý dukát,“ aj som si zatlieskala. Prišlo mi to veľmi smiešne tam som si ešte jednu zapálila. Zrazu sa všetko rozsvietilo a na mňa hľadel Charlie.

„Čau oco!“ vyškerená som mu zamávala. Pokrútil hlavou, namieril na mňa hadicu z trávnika a pustil to.

„Okamžite, si choď dať sprchu a hneď prídeš za mnou do kancelárie,“ oznámil veľmi sucho, čo na mňa ešte stále striekala hadica.

„Vypni to!“ kričala som za ním. Ale on ma očividne nebral do úvahy. Hlupák. Už mi ani neprekážala tá voda. Vedľa mňa už vyhasínal plameň. Škoda že prišiel už teraz. Mohla som si ešte vychutnať teplo. Zdvihla som sa a napľula som na veci tej krave. Len cez moju mŕtvolu, sa dostane k môjmu otcovi.

Ďakujem všetkým, čo ma podržali a dali mi tu na vedomie, že aspoň niekto číta moje poviedky. Ďakujem:)

Pokračovanie

Shrnutie poviedok

Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Teenager - 7. kapitola: