Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Teenager - 6. kapitola

16.03.2010 (21:00) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1136×

Edwardov pohľad:

Stále som musel rozmýšľať nad Esme. Rýchlou jazdou som sa aspoň trocha odreagoval. Bella mala strach, ale bude to musieť pretrpieť. Prečo sa Esme tak hrozne nahnevala na Carlislea? Veď sa vždy mali tak radi. Všetci sa predo mnou snažili utajiť myšlienky. Jedine Emmett a ja sme nevedeli o čo ide. Bol to hrozný pocit. Keď sa vrátim, musia mi to ihneď porozprávať.

Ktovie nad čím, môže teraz Bella, premýšľať. Ako môže existovať taký úžasný človek? Keby som ju nemal tak rád, tak už je mŕtva. Neskutočne ma priťahovala. Dúfam, že sa jej, nikdy nič nestane. Pristihol som sa nad myšlienkami, ako môže Bella chutiť. Určite skvele. Myslím, že by bola úžasná.  Mal by som ísť na lov. Priveľa nad tým rozmýšľam. Zo svojej vlastnej konverzácie ma vytrhol nejaký mazľavý zvuk v palubnej doske. Bol to kondóm. Znechutene som sa pozrel na Bellu. Vyzerala hrozne zahanbene. Bola červená ako paprička. Zamračil som sa na ňu.

„Edward, prepáč, ale to nie je moje. Dúfam že si teraz o mne nemyslíš niečo. Zabudla si to tu moja kamarátka, nie ja! Dúfam že mi veríš. Ja nie som taká,“ vysypala na mňa jedným dychom. Tvárila sa akoby sa jej chcelo plakať. Chúďa dievča. Ale čo si mám o nej teraz myslieť?

„Nič sa nestalo,“  povedal som trocha zahanbene. Keby som jej tak mohol čítať myšlienky, tak by som sa aj dozvedel pravdu. Bella! Privedieš ma na pokraj smrti, keby sa to dalo! Kričalo na ňu moje vnútro. Mal som chuť jej to a povedať. Ale myslím, žeby to nedopadlo dobre. Možno, by aj skočila z auta počas jazdy, čo by sa tak zľakla. Zatvárila sa veľmi pobavene.

„Robil si to už niekedy?“ čo tým myslela. Hm, aha. No a čo jej na to teraz mám odpovedať? Mám jej klamať? Alebo, nie? Čo jej mám pre boha odpovedať? Pokúšal som sa premýšľať čo najrýchlejšie, aby si nevšimla moje zaváhanie.

„Pre mňa nie je v živote sex dôležitý, sú dôležitejšie veci,“ myslím že týmto som ju dostal. Zatvárila sa hrozne vydesene.

„Vieš o tom, že si úplný protiklad všetkých chalanov na tomto svete? Mali by si s teba brať príklad,“ myslím že keby som mal  v tele krv, tak by som sa červenal. Mám také tušenie že by bola štebotala ešte dlho, keby sme už neboli zaparkovali.

Celú dobu v supermarkete, som stále rozmýšľal nad ňou. Bola tak očarujúco krásna. A tak hrozne voňavá. Potriasol som hlavou keď som počul som Alicine myšlienky. Edward! Prečo vidím Bellu stále mŕtvu v tvojom náručí? Opováž sa a ja ti vyrazím zuby!  Kričala na mňa Alice. A myslím, že by mi Emmett pomohol. Dodala a pozrela sa na Emmette. Bolo vidno že si ju rýchlo obľúbil. Stále myslel na to, aká bude s ňou zábava keď ju premením. Zavrčal som na neho. Pozrel sa na mňa bodavým pohľadom. Nelez mi do hlavy!  Povedali mi jeho myšlienky. Bella, sa mu celkom páčila. Že vraj s ňou, je veľká zábava. Nakoniec  vymyslel plán, že pôjde s Bellou jej autom a unesie ju, aby ju mohol premeniť on sám. Totiž podľa neho, by som ja toho schopný nebol. Ale hneď ho zmenil, keď som sa naň pozrel výhražným pohľadom. Tak teraz len vymyslel že sa s ňou pôjde previesť  po lese, a poriadne ju vyľakať. V myšlienkach sa na tom stále smial, aká to bude zábava. (Teraz preskočím zopár tých vecičiek, čo ste sa už mohli dozvedieť v minulej kapitolke a pokračujem v tom keď Edward, Alice a Emmett prišli domov. Dúfam že sa na mňa nenahneváte pre to.:))

Prišli sme domov. Bol som zaparkovať, keď v tom som začul Emmettove myšlienky. Škoda že som Belle nepovedal, že Edward ju má rád. Keby sa tak mohli dať dokopy. Konečne by bol šťastný aj Edwrd aj ja. A Bella je úžasné dievča. Hodila b sa k nemu. Možno by potom z neho nebol taký hlupák. Naraz s jeho myšlienky začali ťahať iným smerom. Možnože keby som im dopomohol a vrátil čas, všetko by bolo inak. Zasyčal som. Ups, Edward prepáč. Ospravedlnil sa mi.

„Emmett, dúfam že nebudeš vystrájať žiadne bláznovstvá. Vieš predsa o tom, že ľudia by si niečo mohli všimnúť. Čo ak by sa na niečo rozpamätali, čo sa stalo kým si nevrátil čas,“ odvetil som dosť zreteľne aby to počul. Jeho schopnosť spočívala v tom, že mohol vrátiť čas. Ale len o nejaký úsek. Určite nie niekoľko rokov. Ako by si to on predstavoval. Vyviedol už zopár bláznovstiev, na ktoré sa nedá zabudnúť. Ako keď napríklad chcel vynájsť liek proti rakovine. Nedarilo sa mu to a stále vracal čas. Boli sme s toho na nervy, hlavne ja a Jasper. Emmett si sedel  doma a nám stále opakoval školu. Asi nechcel aby sme mu na to prišli. Ale stalo sa. Ja som bol na nervy s Emmetta a Jasper so mňa. Bol som vtedy poriadne nabrúsený. A o Alice ani nehovorím. Ešteže mu to Esme vyhodila z hlavy. Esmina schopnosť bola taká, že sa dokázala človeku dostať do hlavy a zasadiť u tam chrobáka aby urobil čo chce. A platí to aj na nás. V niektorých prípadoch je to užitočné.   Vystúpil som z auta a šiel som domov. Odraz som sa chcel opýtať čo sa stalo z Esme. Carlisle bol z toho dnes úplne na dne. Vošiel som do kuchyne, kde už na mňa čakal.

„Edward myslím, že nebudeš s toho nadšený, ale ona to tak chce, tak to musí byť. Inak si neviem predstaviť, čo by s nami porobila, keby sme to neurobili podľa nej,“ chápal som jeho a Esme. Hovorí sa že protiklady sa priťahujú. A v ich vzťahu je to presne tak. Esme, je hrozne tvrdohlavá. Vždy musí to čo povie. A chudák Carlisle ju miluje, tak všetko podľa nej aj urobí. Nie, že by ona jeho nemilovala. Ona ho miluje, ale podľa nej, dobre vie čo je pre každého najlepšie. Aj keď to tak určite nie je.

„Čo sa stalo?“ vypytoval som sa ho. V myšlienkach, sa mi hrozne ospravedlňoval.

„Esme , hovorí, že dnes večer odchádzame do Európy konkrétne do Anglicka. Že vraj, si tam našla konečne prácu, ktorá ju bude baviť. Edward prosím ťa, nerob mi to ešte ťažšie a suhlas. Viem že si sa práve zamiloval do človeka, ale predsa dobre vieš, že to nie je dobrý nápad. Keď dnes pôjdeš na oslavu, opatrne sa z nej vyparíte. Bella o tom nemusí vedieť. Aj tak by zbytočne trpela,“  v tom som predsa nemohol súhlasiť .

„Carlisle, to Belle neurobím,“ povedal som potichu. A sklonil hlavu. Vedel som že sa to stane tak či tak, či budem chcieť, alebo nie, ale aj tak nemôžem s tým súhlasiť dobrovoľne. Emmett sa ku mne určite pridá.

„Edward, nerob mi to. Bella, nebude trpieť. Nebojsa. Dostatočne upokojím jej zdravotný stav,“ presvedčoval ma.

„Aleja ju nechcem opustiť,“ snažil som sa mu dohovoriť. Určite to so mnou nemyslel zle, ale chcel to spraviť pre Esme.

„Skús si t rozmyslieť. O ôsmej nám letí lietadlo budeš musieť prísť, inak Esme osobne pre teba pribehne a bude jej jedno, či oneskorí let, ale to lietadlo bez teba neodíde,“ povedal to otcovským podtónom. Neostáva mi nič iné, len dúfať že Bella na mňa zabudne.

„Dobre teda,“ povedal som priškrteným hlasom. Bella si bude žiť svoj svet a na mňa určite rýchlo zabudne. Nebude musieť sa nikdy stať upírom a zomrie prirodzenou smrťou ako stará dáma. Nebude musieť mať žiadne starosti. Nájde si úžasného muža a bude s ním šťastná.

„Edward, neboj sa, rozhodol si sa správne,“  tak v to, som mohol len dúfať.

„A čo sa dnes stalo Esme, keď bola taká nahnevaná?“ spýtal som sa, aby som zmenil tému a nemusel myslieť na Bellu. Moc mi to nepomohla ale tak predsa len určite lepšie ako nič.

„Snažil som sa ju presvedčiť, aby sme tu ostali ešte aspoň týždeň, ale nevypočula si ma. Začala mi hovoriť že nedržím s ňou a tak. A to ešte ani nevedela o Belle?“ zazeral som na Carlislea prázdnym pohľadom.

„Som si istý že by sa jej páčila,“ nadhodil som smutne. Myslím, že to Carlisle začal ľutovať.  Ale čo mi pomôže jeho ľútosť? Esme ani o Belle nevie. Keby vedela určite by to nespravila som si tým úplne istý. Z mojich úvah ma vyrušila vôňa ľudskej krvi.

„My tu máme nejakých hostí?“ nadhodil som z úsmevom. Carlisle, mi len prikývol. Bol som dosť hladný. Aj som si dnes hovoril že by sa mi zišlo ísť na lov. Ale nečakal som že večera môže prísť za mnou. uškrnul som sa. Rozbehol som sa za vôňou do obývačky. Kde už na mňa čakali.

„Zdravím,“ pozdravil som. Toto boli určite nejaký Esminy zákazníci. rozbehol som sa a skočil som po nich.

„Ďakujem že ste na mňa počkali,“ ešte som stihol povedať Rosalie a Emmettovi, ktorý stali pri mne. Vrhol som sa na tých ľudí a už som len cítil ako ma napája chuť ich krvi. (Cullenovi, sa v mojej poviedke živia ľudskou krvou, keby ste neporozumeli náhodouJ ) Po skvelej večeri  som sa usadil na pohovku. Rosalie si zobrala z chladničky ešte krv, čo Carlisle priniesol v najhorších prípadoch a naliala si ju do pohára.  Svojimi schopnosťami dokázala že bublinky z nej po jednej vychádzali z pohára. Vyzerala ako malé dieťa z bublifukom. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Alice bežala otvoriť. Prišiel poštár. Alice dovliekla do vnútra balík.

„Rozalie, máme prácu,“ vyškierala sa. V balíku bol satelit.

„Alice mi sa dnes sťahuje,“ opatrne som jej oznámil.

„Nevadí, bude tu keď sa vrátime,“ bola si nejaká istá.

„Ale veď dovtedy aj zhrdzavie,“ oznámil jej Jasper. Bol rovnako vykoľajený ako ja.

„Ale mi sa tu ešte vrátime,“ oznámila nám sprisahanecky. Niekto by si myslel že sa zbláznila.

„No v poriadku, aj tak aspoň sa ešte môžeme nejako zabaviť kým odídeme,“ zašeptala Rosalie. Alice sa rozbehla hore po schodoch na strechu a Rozalie hneď a ňou. Všetci sme sa nahrnuli do podkrovia, kde sme pozorovali tie dve, ako sa pasujú so satelitom.  Bežali po celej streche a skúmali kde je najlepší signál. Rozhodli sa pri miesto pri komíne. Nasadili ho tam a snažili sa ho tam natesno pripevniť, keď v tom sme všetci počuli len prásk.

„Ups,“ a všetci sme sa pustili do hurónskeho smiechu, čo praskli Rosalie jej nohavice. Jasper ešte zosilnil jej hanbu a mal som pocit, že Rosalie by sa teraz najradšej prepadla po zem. Hneď sa jej šmykla noha, a ona skoro zletela dolu. Alice ju držala za nohu. Bol to úžasný pohľad. Všetci sme prepukli ešte do väčšieho smiechu, až sme sa za bruchá chytali. Keby sme boli ľudia, tak by nám u sto aj praskli. Smiali sme sa na sebe ešte asi 5 minút keď som sa pozrel na hodiny.

„Najvyšší čas vyraziť,“ oznámil som Alice a Jasperovi. Tý len pokývali hlavou a už ich nebolo. Určite sa šli prezliecť. Alice by radšej umrela, akoby ju mala Bella vidieť v tých istých šatách, ako pred chvíľou.  Netrvalo jej to dlho a mohli sme vyraziť. Odchádzali sme a Emmett sa ešte stále chechtal na svojej milovanej. Tá sa s ním na oplátku ani nerozprávala. Taká bola urazená. Alice vzala svoje porshe a mohli sme vyraziť.  Z rozmýšľania ma vyrušili Alicine myšlienky. Edward? Myslíš že je to dobrý nápad, nerozlúčiť sa s Bellou? Nevedel som jej na to odpovedať. Jasper určite vycítil naše rozrušenie a autom sa prehnala príjemná atmosféra. Len dúfam že to zvládnem. Mám ju na to až príliš rád. Zastali sme pred jej domom. Zazvonil som jej na zvonček a z dverí vykukla Bellina, strapatá hlava.

v Ďalšiej kapitole sa dozvieme, ako bude Bella prežívať ich odchod bez rozlučky. Zvládne to v poriadku alebo sa zrúti? Rýchlejšie sa to dozviete, ak mi napíšete komentár. totiž, mne to trvá dlhšie, keď mám kometárov málo. Ale aj tak veľmi pekne ďakujem všetkým ľudom ktorý mi tu nejaké nechali. Ďakujem:)

Pokračovanie

Shrnutie poviedok

Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Teenager - 6. kapitola: