Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Teenager - 5. kapitola

15.03.2010 (14:00) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1121×

Edward jazdil ako pirát. Ja som si niekedy hovorila, že jazdím celkom rýchlo, ale s týmto sa to nedá rovnať.  Išiel asi okolo 150km/h cez dedinu. A to ani nehovorím koľko šiel mimo dediny. Alice také milé stvorenie, šla ako on. Dokonca nás, ešte predbehla v zákrute. Myslela som, že vyletím zo sedačky. Edwardovi sa to veľmi páčilo. Aká som napnutá a tuším ešte aj zrýchlil. Radšej som sa nepozerala na cestu. Prehrabovala som sa v svojej palubnej doske. Keď som si zrazu všimla, že vzadu je niečo čo do auta rozhodne nepatrí. Bol tam použitý kondóm. Fuj! Tanya ho tam dala vtedy keď s požičala naposledy moje auto a otec ju našiel v tom najlepšom s jej frajerom a nevedela kde ho má dať tak ho dala tu. Minule mi to povedala a ja som na to zabudla. Edward sa na mňa zamračil.

„Edward, prepáč, ale to nie je moje. Dúfam že si teraz o mne nemyslíš niečo. Zabudla si to tu moja kamarátka, nie ja! Dúfam že mi veríš. Ja nie som taká,“ vysypala som zo seba svoje pocity. Bolo mi hrozne. Prečo práve teraz som ho musela vytiahnuť?

„Nič sa nestalo,“ povedal zahanbene Edward. Normálne som podľa jeho výrazu zistila, že on to ešte nerobil.

„Robil si to už niekedy?“ spýtala som sa lišiacky. Myslela som si, že úplne očervenie, ale nestalo sa to. Asi bol na seba hrdý. Škerila som sa sama na seba že to bola hlúpa otázka. Ale on ma zmiatol.

„Pre mňa nie je v živote sex dôležitý, sú dôležitejšie veci,“  odpovedal mi v pokoji. Takéhoto chalana som si vysnívala. Vždy som si myslela že všetkým ide len o to, ale to nebola pravda. On je úplne iný ako ostatný. A to sa mi na ňom páčilo.

„Vieš o tom, že si úplný protiklad všetkých chalanov na tomto svete? Mali by si s teba brať príklad,“ bola by som ho tam vynachválila až do neba, keby sme už neboli aj zaparkovali. A tak teda som vystúpila z auta a ponáhľala som sa za košíkom. V supermarkete sme sa všetci znova stretli a šli sme nakupovať. Emmett ku mne pribehol.

„Mohol by som ho viať?“ ukázal na košík.

„Samozrejme,“ usmiala som sa na neho. Len teraz som si nebola celkom istá, či náhodou nechce niečo vyviesť. Alice len pokrútila hlavou nad jeho chovaním. Emmett sa rozbehol aj s košíkom k regálom. Hneď som oľutovala, že som mu ten košík poskytla. Hneď ako vyšiel, som si všimla, že v košíku je hrozne veľká plyšová hračka. Bol to shrek. Myslím že Emmett so dobre vybral svojho dvojníka, až na tú zelenú farbu pleti, celý Emmett.

„Tvoj darček!“ kričal na mňa z 50 metrov. Celý vysmiaty, hneď pribehol.

„Budeš mať na mňa krásnu spomienku,“ šibalsky sa na mňa usmial.

„Berieš sa niekam?“ spýtala so ho Alice.

„Ani, nie,“ povedal Emmet s divnou grimasou. Spoza chrbta ešte vytiahol nejakú knihu.

„Založil som si nový pamätník a chcel by som aby si bola prvá, ktorá mi doň bude kresliť,“ vystrúhal úžasnú grimasu a podal mi ho. Navrela mi do tváre krv a cítila som hrozné horko. Určite som bola ako lokomotíva. Úplne žeravá. Edward sa na mňa pozrel súcitným pohľadom.

„Povedal som niečo zle?“ spýtal sa nechápavo Emmett. Myslím, že to dnes bude poriadne pestrý deň.

Nakúpili sme čo bolo potrebné, zaplatili a vybrali sme sa von.

„Bella? Mohol by som sa previesť na tvojom aute? Chcem by som ho trocha vyskúšať,“ tajnostkársky sa na mňa usmial. Rozhodla som sa že v žiadnom prípade s Emmettom do auta nesadnem.

„Edward, mohol by si ísť s Emmetom? Ja by som šla s Alice. A myslím že ty by si mi dokázal dať väčší pozor na auto ako ja sama,“ milo som sa usmiala na Edwarda.

„V poriadku,“ Emmett vyzeral akoby sme mu hrozne ukrivdili. Určite mi chcel niečo vyviesť. Edward sa mi o auto postará určite,  tak Emmett  aspoň bude mať nejaký dozor. On je ako malé dieťa.

„Alice môžeme vyraziť?“ spýtala som jej pri aute.

„Nepotrebuješ ešte niečo?“ opýtala som sa jej. Tvár sa jej rozžiarila ako keby som jej splnila najväčší sen. Edward s Emmettom mi spoza auta ukazovali, aby som už nepokračovala v rozhovore, že to budem ľutovať.

„Chcela by som ísť na nákupy,“ povedala Alice zasnene a pozrela sa na mňa s prosebným pohľadom. Nakupovanie som mala veľmi rada tak prečo nie? Už som len počula vydýchnutie Edwarda s Emmetom.

„Chudák Bella,“ povedal Emmett. Odrazu som si pomyslela, že dnes, to nebude dobrý nápad, už len kvôli tej oslave.

„Alice? A čo by si povedala zajtra? Vieš, dnes je tá oslava a ja by som si potrebovala oddýchnuť,“ povedala som a myslím že som jej tým na nálade ešte pridala.

„Platí!“ zvýskla od radosti.

„Kopeš si hrob!“ kričali na mňa tí dvaja lapaji. Prečo to Alice robia? Čo im ona urobila? Zavrela som za sebou dvere do auta. Pozrela som sa na Alice. Vyzerala, akoby sa jej splnil jej tajný sen. Bola taká nádherná. Naštartovala a pridala plyn. Vyrazili sme domov. Nebola o nič lepšia, ako jej brat. Položila som si ruku v Emmetovej Q7 a rozmýšľala som nad tým, čo by som robila keby odišli. Bolo by to strašné človeče. Neprehovorili sme ani slovko za jazdy. Alice obehla svojich dvoch bratov  ja som jej ukazovala kadiaľ sa dostane k môjmu domu. Edward s Emmettom šli hneď za nami. Alice zastavila pred mojím domom. Všetci sme vystúpili a rozlúčili sa. Edward povedal, že príde len Alice, Jasper a on. Že vraj Emmett musí niečo zariadiť. Ospravedlnil sa. Ešte som požiadala Edwarda nech mi preparkuje auto do garáže. Rozlúčili sme sa všetci a ja som šla domov.

Vstúpila som do domu a hneď som sa zvalila na pohovku. Bolo mi skvele. Rozhodla som že si dám kúpeľ. Potrebovala som trocha uvoľniť svalstvo. Skoro celý deň som na nohách. Pozrela som sa na hodiny. Bolo päť hodín. Koľko som toho už dnes prežila. Edward bol zlatý, že za mňa zaplatil tomu vodičovi. Tie peniaze mu ale aj tak musím vrátiť. Postavila som sa zo sedačky a zamierila si to do kuchyne kde by mala byť Lujza. Keď som vstupovala do dverí, noha sa mi potkla o ten hlúpy koberec a ja som spadla presne na nos. Z nosa mi začala tiecť krv. Lujza ku mne pribehla a začala ma ratovať.

„Pane bože, čo to robíte!“ skríkla na mňa, keď som sa pokúšala zastaviť krvácanie. Stále to nechcelo zastaviť. Tak ma Anthony, zaviedol k doktorovi.

„Pán doktor to nič nie je,“ doktor sa na mňa pozrel a len pokrútil hlavou. Už ma veľmi dobre poznal. Chodievam tu tak raz do dvoch týždňov. Ja za to predsa nemôžem, že mám veľkú smolu. Doktor mi to zašil a nalepil mi nejakú náplasť na nos. Že vraj, keby náhodou opuchol. Ďakujem, pekne. Anthony, ma zviezol naspäť domov. Vstúpila som do dverí a na zemi som zbadala kufre.

„Charlie je už doma?“ spýtala som sa vydesene.

„Nie, nie je. tieto kufre, sú jeho drahej priateľky, ktorú u nás ubytoval, na niekoľko dní,“ povedala Lujza. Videla som na nej, že niečo, nie je v poriadku. Táto žena, je určite niečo viac ako dobrá priateľka.

„Neklam! Toto nie je určite len nejaká jeho známa!“ vykríkla som na Lujzu až ňou škublo.

„Tušila som že tento deň niekedy príde, ale prečo! Čo už zabudol na mamu? Alebo sa len zbláznil? Veď to predsa nie je možné! Veď mi stále hovorí že ju ešte ľúbi. Tak prečo jej to robí? Prečo sa snaží mať niečo s nejakou cudzou ženou? To ju budem musieť volať mama? Nikdy! To radšej umriem! Toto mi predsa nemôže urobiť.  Veď som jeho dcéra. Prečo, prečo sa snaží pokaziť všetko, na čom si tak dôkladne nechal záležať? Toto je spravodlivosť? Nikdy ho nepochopím a nikdy mu neodpustím toto chovanie,“

„Dievčatko, neberte to tak, predsa je to váš otec!“ prosila ma Lujza. Ale čo sa ona do mňa stará? Je to len obyčajná slúžka. Prečo sa mieša do mojich problémov? Kričala som v duchu.

„Choď mi urobiť kúpeľ, Lujza,“ snažila som sa upokojiť. Lujza hneď odbehla. O chvíľku ma zavolala. Umyla som sa. Keď som vyšla z kúpeľne, snažila som sa, už nechodiť po dome ako nejaká hysterická fúria. Bolo mi na zvracanie. Ľahla som si do postele a zaspala som. Spala som asi hodinu, keď ma zobudil zvonček na dverách.

Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Teenager - 5. kapitola: