Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Teenager - 3. kapitola

10.03.2010 (07:30) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1254×

Sú tri hodiny nad ránom a ja nemôžem spať. Stále myslím na to, ako stretnem Edwarda. Čo urobím? Ja by som bola schopná sa mu odrazu hodiť okolo krku a už nikdy viac ho nepustiť. Ach, keby som stále naň nemyslela, tak by som bola schopná aj zaspať. O pár hodín budem musieť vstať. A myslím, že keď sa ráno pozriem do zrkadla, bude to ešte horšie, ako inokedy. To zrkadlo si to určite odnesie. Bolo by dobre keby som ho zajtra pozvala aj na svoju oslavu.  Som ja ale hlúpa. Určite by nešiel. Veď sa predsa sťahuje do Londýna. Škoda že som na to nepomyslela skôr a nerobila si zbytočné nádeje. Keď si pomyslím na to, že už ho nebudem musieť nikdy vidieť. Chce sa mi plakať. Rozmýšľala som nad svojou hlúposťou ešte asi desať minút, keď som v tom zaspala.

„Dobre ránko, slečna,“ popriala mi moja drahá Lujza. Lujza, bola moja pestúnka od môjho narodenia. Mamička, mi umrela pri pôrode, tak Charlie najal Lujzu. Som rada, že zo všetkých vybral práve ju. Je to úžasný človek. Len nemá rodinu. Je tu dalo by sa povedať, že načierno. Charlie, jej chcel pomôcť tak ju zamestnal. A dobre spravil. Jej rodina zahynula vo vojne. Len ona nejako prežila a teraz ju tu so mnou. je to môj anjelik.

„Dobré ránko, Lujza,“ vyčarila som na ňu úsmev.

„Dobre ste sa vyspinkali? Slečinka? Takúto šťastnú, som vás už dávno nevidela,“ pekne sa na mňa usmiala a podala mi raňajky do postele.

„A inak, všetko najlepšie k vašim šestnástim narodeninám,“ popriala mi.

„Koľko je hodín?“ spýtala som sa.

„Jedenásť, anjelik. Beriete sa niekam?“ vyvalila som oči, vyskočila s postele a namierila som si to do kúpeľne dať sa do poriadku. Niekde medzi tým som napísala Edwardovi správu, že budem meškať, nech sa nehnevá.

„Mám dôležitú schôdzku!“ kričala som z kúpeľne na Lujzu. Už som len počula buchnutie dverí. V tomto ju milujem. Nestará sa do mojich osobných vecí, ako Charlie. Ten by už vyzvedal. Trocha som sa namaľovala, prezliekla a mohla som vyraziť. Ešte som si zobrala  kľúčiky od svojho Silver Porsche Carrera GT a mohla som vyraziť. Na kuchynskom stole som našla veľkú, prekrásnu kyticu ruží od Marieth a vedľa toho od Charlieho v malinkom puzdre, strieborný prívesok na retiazku, písmeno I ako Isabella. Typický Charlie. Nechala som to tam a vyrazila som na svoju vytúženú schôdzku. Čo sa dalo sa mi snažilo pokaziť náladu. Prešla som jednu mačku a vtáčika. Ale to ma nezastavilo. Dorazila som k fontáne pred obchodným domom a hneď som zazrela Edwarda. Bol tam s nejakým dievčaťom. Vyzerala ako malý elfík. Vlasy mala troška rozstrapatené a oči jej zažiarili pri každom pohybe. Myslím že to bola jeho sestra. Mali rovnakú farbu očí a obaja boli rovnako, snehobieli. Boli prekrásny. Pricupkala som k nim .

„Zdravým, ty budeš asi Edwardova sestra mám pravdu?“ spýtala som sa tej očarujúcej mladej dámy.

„Ahoj, Bella. Edward mi o tebe rozprával. Mám taký pocit že si budeme skvele rozumieť,“ povedala mi to svojím spevavým tónom ktorému sa nedalo krivdiť. Edward sa na ňu škaredo pozrel.

„Dosť možné. Ahoj Edward dávno sme sa nevideli,“ povedala som trocha ironicky. Síce som mu už nechcela ubližovať, ale nejako sa mi to nepodarilo. Zbožňovala som ho. Bol úžasný. A myslím že aj jeho setra. Bola veľmi milá.

„Bells, už som sa ti ospravedlnil,“ nadhodil. Tak som prikývla. Som presvedčená tým že zhorím v plameňoch zato aká som ku tomuto človeku.

„Chýbal si mi,“ povedala som a objala ho, ako keby sme boli starý známi. Myslím že to nečakal. Úplne stuhol.

„Stalo sa niečo?“ zľakla som sa že som urobila nejakú chybu.

„Nie, len som to nečakal prepáč,“ zasmial sa a znova som u zazrela v očiach iskričky. Bol božský. Jeho setra dlho ticho nezostala a predstavila sa.

„Inak som Alice Cullen. Edwardova sestra. Len povedz keby ti nejako ublížil a ja si ho podám,“ diabolsky sa na neho pozrela. Ako keby to čakal a vrátil jej ten pohľad.

„Sadneme si niekam?“ prerušila som ich súrodeneckú hádku. Zdalo sa mi, ako keby sa nejako zvláštne dorozumievali. Pretože ich prepojenie stále trvalo.

„Môžeme. Alice už aj tak odchádza však?“ Pozrel sa na Alice s vražedným pohľadom. Ale ona sa nedala.

„Mám ešte chvíľku času. Môžeme sa lepšie spoznať. Však Bella?“ ako keby hneď vedela čo odpoviem, tak sa pozrela na Edwarda s víťazným pohľadom.

„Samozrejme,“ usmiala som sa na ňu. Úsmev mi opätovala a tým odhalila svoje prekrásne biele zuby.

„Bella, začínam si myslieť, že nadržiavaš mojej sestre,“  povedal Edward pričom sme sa všetci straja zasmiali. Ucítila som prvé kvapky na tvary.

„Začína pršať. Mali by sme si ísť už nikde sadnúť,“ nadhodila Alice a my sme s ňou samozrejme súhlasili. Šli sme do malej kaviarne. Edward ani Alice si nič nedali. Odôvodnili to tým že sa naraňajkovali. Ja som raňajky samozrejme nechala pri posteli, keď som nestíhala, ale nebola som hladná tak som si dala len čaj. Vedľa nášho stola si sadli nejaký chalani. Stále sa na nás pozerali a šepkali si niečo. Alice s Edwardom vyzerali že ich to netrápilo.

„Ahoj baby, neprisadnete si?“ ozvalo sa od ich stola. Z Edwardovho hrudníka sa ozvalo slabé zavrčenie, ale nikto tomu nedával pozornosť. Stačil jeden Edwardov vražedný pohľad achlapci načisto zmĺkli a desivo zazerali. Trochu som ich ľutovala. Ale predsa, Edward, si musí brániť sestričku.

„Edward,  nemusíš byť taký žiarlivý,“ podpichla ho Alice.

„Veď v poriadku, len chceli byť slušný. Však?“ namietol jej Edward. Snažila som sa nesmiať, ale nejako mi to nešlo. Obaja sa na mňa pozreli a zasmiali sa. Začali sme s rozprávať skoro o všetkom. Akoby sme boli starý známi, keď do kaviarne vletel obrovský chlap  začal sa vyškierať na Edwarda.

„Ahoj, som Emmett. Ty budeš určite Bella. Edward neklamal že vyzeráš fantasticky,“ myslím že som v tej chvíli vyzerala ako čili paprička. Edward buchol Emmetta pod rebro a Emmett sa tváril že ho to hrozne bolelo. Spadol zo stoličky a začal sa dusiť. Všetci v kaviarni sa na nás pozerali akoby sme boli z inej planéty. Emmett sa začal bláznivo smiať a Edward vyzeral akoby zjedol ježka. Div som sa nepopukala od smiechu a Alice sa ku mne pridala.

„Keby ste sa videli,“ povedala Alice. Chvíľku sme sa ešte smiali, ale už som s tým musela skončiť, lebo by mi určite roztrhalo brucho. Myslím že Emmet je určite Edwardov brat. Bol tiež snehobieli a krásny. Chcela by som vidieť rodičov týchto ľudí. Určite to boli najkrajší ľudia na svete.

„Prečo si prišiel,“ z mojich úvah ma vytrhol Alicein melodický hlas.

„Dozvedel som sa, že ste tu, tak som vás prišiel pozrieť. Urobil som zle?“ spýtal sa a pozrel sa na mňa a potom na tých dvoch. Nedalo by mi keby som niečo nepovedala.

„V poriadku. Oživil si nás,“ povedala som mu aby náhodou nebol smutný. Aj tak by som si jeho nedokázala predstaviť smútiť. Tento obor, bol skôr takou kôpkou šťastia. Bol hrozne zlatý.

„Kde je Rosalie?“ spýtal sa Edward.

„Doma s Esme,“ rosalie bola asi ďalšia s Edwardových sestier. Tých je teda plno.

„Koľko vás je súrodencov?“ opýtala som sa.

„Je nás 5 súrodencov. Ale aby si nebola prekvapená, my sme adoptívne deti. Čiže sme aj popárený,“ odpovedala mi Alice.

„Len tu Edward trocha zaostáva,“ uškrnul sa Emmett. Edward na neho škaredo pozrel.

„No nie žeby zaostával, ale žiadna mu nie je dosť dobrá,“ opravil sa Emmett. Pozrel na Edwarda či povedal dobre, ale ten len pokrútil hlavou. Tak teda Edwardovi nie je žiadna dosť dobrá. No pekne . a ja som si robila plané nádeje.

„Lepšie povedané, Edward ešte nenašiel dievča, ktoré by mu rozbúchalo srdce,“ povedala Alice. Edward na ňu pozrel a prebehol očný kontakt. Rozhodla som sa, že by už bolo na čase odísť. Potrebovala som ešte zájsť do obchodu a kúpiť niečo na dnešnú oslavu.

„A inak, ste všetci pozvaný na moju oslavu. Dnes večer,“ začala som novú tému.

„Je dnes nejaký významný deň?“ opýtala sa ma Alice a nadskočila. Určite si a niečo spomenula.

„Nie je to žiadny výnimočný deň, len mám dnes narodeniny. Tak dúfam že sa zastavíte,“ Alice sa usmiala.

„Prídeme!“ výskla a usmiala sa.

„Bude určite zábava,“ stále sa smiala od ucha k uchu. Dohodli sme sa, že pôjdeme spolu na nákup, na dnešnú oslavu. Rozišli sme sa na parkovisku, do svojich áut a mohli sme vyraziť. Ktovie, možno sa im po dnešku, ani nebude chcieť odísť. Aspoň v to dúfam.

Dúfam, že som vás touto poviedkou nesklamala. Možno, ste čakali, že by sa to mohlo podariť aj lepšie. Ale predsa len, som začiatočníčka. V ďalšej kapitole, možno bude aj pohľad Edwarda. Len neviem, či sa mi to podarí. Budem rada, ak mi zanecháte zopár komentárov v čom som urobila chyby. Nabudúce, by sa to nemuselo opakovať. Kritika, by nezaškodila. Veľmi pekne ďakujem aj za predošlé kometáre v Teenegerke. Dúfam že sa vám to páči.

Pokračovanie

Shrnutie povedok

Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Teenager - 3. kapitola: