Ahoj, po dlhšom čase sem pridávam ďalšiu kapitolu. Ospravedlňujem sa za jej oneskorenie. Ďakujem za pochopenie a prajem príjemné čítanie.
30.07.2010 (07:45) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1053×
„Ja som prišiel za svojou vnučkou,“ povedal a uhol očami, akoby povedal niečo úplne bežné. Vydesene som sa na neho zahľadela a myslela na to, aké by bolo spoznať niečo také výnimočné ako upírie dieťa. V hlave sa mi vyvíjalo stovky myšlienok a ja som nevedela čo mu mám na to povedať. Edward sklopil oči.
„Nechceš vedieť kto je ta moja vnučka?“ spýtal sa trocha hanblivo. Asi nebol veľmi rád, že sme sa dostali k takejto chúlostivej záležitosti, ale určite to chcel mať rýchlo za sebou. Pozrela som sa na neho svojimi oči a snažila sa mu vpiť do tých jeho. Mal ich tak krásne teplé až ma to hrialo pri srdci. Nevedela som si predstaviť za akých okolností umriem ale vedela som, že keby už k tomu prišlo, chcela by som ten okamžik stráviť práve s ním. Nikdy som si nemyslela, že ten kto by dokázal tak ublížiť by si ma dokázal získať tak rýchlo späť. V živote sa mi nestalo, že by som bola nejako extra do niekoho zamilovaná ale v tomto vzťahu je to troška iné. Priťahuje ma ako magnet. Jeho hlas, jeho tvár mi pripomínajú anjela. Keby som sa snažila predstaviť si svojho anjela strážneho určite by vyzeral takto. Z prúdu mojich myšlienok ma vyrušil Edwardov telefón. Ako som sa pozerala on ho moc neregistroval ale to mi bolo jedno. Nechcela som, aby nás niekto vyrušoval v takejto chvíli. Bolo mi tak príjemne ale čo už.
„Kto je tá tvoja vnučka?“ spýtala som sa ho podozrievavým tónom. Mala som taký pocit, že ešte mu dám veľa otázok o jeho existencii. Pozrela som smerom k Edwardovi a uzrela som jeho láskyplný pohľad. Tak o tomto som vždy snívala. Aj ako malá. Túžila som po princovi na bielom koni, ktorý ma zachráni pred niečím strašným. To niečo strašné bolo často drak. Keď som už trocha vyrástla dozvedela som sa, že je to nemožné. Pretože to boli len predstaviť malého dievčatka, ktoré sa nikdy nedali splniť a to už len preto, že draky nie sú. A vonkoncom v tejto dobe princovia nechodia na koňov ale v luxusných limuzínach. A tým sa moja predstava úplne rozplynula. Lenže potom som mala viac rozumu. Ocko ma trocha učil aj o politike. Chodila som do školy, v ktorej jej bolo plno. A tak som si znova začala predstavovať nejakého bohatého muža, ktorého by som ošklbala aj o posledné peniaze. Chápete ma nie? bola som teenegerka. Lenže takáto predstava mi tiež dlho nevydržala. Trocha som vyspela a ocko ma naučil, že peniaze nie sú všetkým. Tak som si na internete pozerala podľa čoho sa dá muž vybrať a našla som tam úplne niečo iné, nepoznané a bola to láska. Tá predstava sa mi páčila zo všetkého najviac. A ostala mi až do teraz.
„Bella? Vnímaš ma vôbec?“ spýtal sa ma Edward s náznakom veľkého výbuchu smiechu.
„Samozrejme,“ trocha som zaklamala. Usmiala som sa na neho a tým som ho trocha povzbudila do jeho rozprávania.
„No takže. Poviem ti celý príbeh mojej neočakávanej lásky, lenže mi musíš sľúbiť, že odo mňa neutečieš,“ povedala a na konci sa trocha vydesil. Povzbudivo som sa na neho pozrela a usmiala sa.
„Neutečiem,“ povedala som a rukou som naznačila prísahu. Edward sa na mňa pozrel, prudko a hlasno sa nadýchol na jeho napínavé rozprávanie. Pozrela som sa mu do očí a snažila som sa, aby som vyznela trocha dospelejšie a staršie. Veď bohvie koľko má rokov, keď už má tú vnučku.
„Začalo sa to, keď som bol len niekoľko rokov po premene. Spoznával som veľa ľudí ale bolo hrozne ťažké sa udržať pred vôňou ich krvi. Dalo sa povedať, že som nebol ešte moc pripravený na medziľudské vzťahy. Možno si teraz o mne budeš myslieť, že som len hlupák, ktorý môže mať každú ženu, ktorá sa mu zapáči. Ale to nie je tak. Nikdy som nebol vychovaný k takým vzťahom. Predtým ako som sa zmenil na upíra som mal veľmi ťažký život. Keď som mal osem rokov, moja matka mi rozprávala aké to bolo, keď ju môj otec nechal tehotnú a samú. Spoznali sa v kostole pri spovedi. Povedala mi, že môj otec bol farár, ktorý sa neudržal a znásilnil ju priamo v kostole. Hovorila, že vtedy prišla akurát na spoveď pretože niečo ukradla. Samozrejme pre jej rodinu. Bola to slušná žena, ktorá by to za iných okolností určite nespravila. Lenže nešlo len o ňu ale o jej malých súrodencov. Ukryla sa pred policajtmi v kostole a tam sa jej to stalo. Hovorila mi, že to b od neho nikdy nečakala. Bol to že vraj veľmi dobrý farár, ktorého mali ľudia veľmi radi. A tak som sa o deväť mesiacov narodil ja. povedala mi, že keď mu to prišla oznámiť vyhnal ju a prikázal jej, že v kostole sa už nemá ani ukazovať. Ona mu ukázala mňa a on ma s nenávisťou aspoň pokrstil. Povedal jej, že to určite nebude jeho ale niekoho s kým sa váľala za peniaze. To ju zničilo. Odišla odtiaľ, od svojej rodiny. Odišla niekde pre ňu nepoznaného mesta a snažila sa ma aspoň trocha vychovať a uživiť. Lenže, nemala peniaze a nemohla sa o mňa moc starať tak urobila to čo by som od nej nikdy v živote nežiadal. Začala predávať svoje telo. Už ako malý som počul ako vo vedľajšej izbe kričí. Tí ľudia si s ňou robili čo chceli. Veď jej za to zaplatili. A tak som vyrastal dňom a nocou so sa jej snažil pomáhať ako to len šlo. O niekoľko rokov mi do hlavy vtrhol nápad. Bola vojna a štát potreboval vojakov, ktorí by boli schopný bojovať. Tak som teda odišiel a matke som povedal, že jej budem posielať peniaze, aby sa nemusela živiť tak ako dovtedy. Nechcela ale napokon súhlasila. Po čase som sa dostal do prvej gardy a postrelili ma. Jedna žena ma našla a ukryla ma vo svojom dome, kde som sa pomaly zotavoval z toho najhoršieho. Tá žena sa volala Zouy a ja som sa do nej po čase hrozne zamiloval. Trvalo to niekoľko mesiacov, kým som sa ju odvážil požiadať o to, aby sa a za mňa vydala. Dlho to netrvalo a malo sa chýliť k svadbe. V ten deň som sa nemohol dostať ku kostolu pretože ma zajali. Dostal som španielsku chrípku a bol som v karanténe, keď som umieral, Carlisle ma zachránil. O tri dni som sa stal upírom na vlastnú päsť. Odišiel som z nemocnice a hrozne prudko ma pálilo hrdlo. Zabil som vtedy minimálne piatich ľudí kým som sa dostal do domu mojej milovanej Zouy. Keď som sa tam dostal Zouy na mňa vyskočila a celého ma vybozkávala. Myslela si, že už som mŕtvy. Lenže som aj mŕtvy bol. Hneď ako nastal večer som sa s ňou vyspal. Ona to tak chcela. Na druhý deň sme sa už mali konečne brať, lenže vtedy som si uvedomil, že by to nebol dobrý nápad, pretože ona zostarne a ja nie. Zabudol som pripomenúť, že vtedy mi Carlisle všetko vyrozprával. Akože to, že som upír a tak ale to ti teraz nejdem rozprávať . Niekedy inokedy. Vrátim sa k tomu dňu. Ušiel som jej a za pár mesiacov som sa vrátil. Zouy na mňa kričala. Prečo som jej to urobil a tak. A povedala mi ešte, že je tehotná, že si ju musím vziať. Povedal som jej, že bude lepšie ak až po pôrode. A ona súhlasila. Ako to vtedy bolo normálne, rodila doma. Len ona a ja. Snažil som s jej pomôcť ale nešlo to nemohol som cítiť tú vôňu jej krvi. Niežeby som to vtedy necítil ale pri pôrode to bolo omnoho ostrejšie a tak som sa neudržal a zabil som ju. Dieťa mi ostalo ležať v náručí a ja som len nariekal ako som to dokázal urobiť. Vyčítam si to doteraz. Miloval som ju a ona mňa. Lenže, bola mŕtva. Tak som zašiel za Carlisleom a začali sme ju vychovávať. Postupne sa k nám pridala Esme, Rose, Emmett. Malej sme dali meno Kim. Kim dospela, vydala a mala kopu detí. A jedno z tých detí je teraz tu,“ dopovedala a smutne sa na mňa zahľadel. Pozerala som sa na neho z vyvalenými očami a čakala som, že zabije aj mňa ale nestalo sa tak. Previnilo sklopil hlavu a snažil sa udržať.
„Kto je tá tvoja vnučka, ktorú si spomínal?“ spýtala som sa trocha otrasene. Pozrel sa mi do očí, v ktorých som videla bolesť.
„Moja vnučka je tvoja stará mama,“ povedal a zasa sklopil hlavu.
Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Teenager - 18. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!