Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Teenager - 1. kapitola

03.03.2010 (15:00) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1978×

Zobudila som sa okolo 3 hodiny nadránom, keď sa dokorán otvorilo okno. Bežala som ho hneď zavrieť, keď som zazrela, ako na našej záhrade strelil blesk  do otcovho auta čo určite zabudol zaparkovať do garáže.

„Toto sa môže stať len jemu,“  povedala som si sama pre seba.

„Myslím, že by bolo lepšie, keby tomu autu viac poškodilo zadok. Vyzeralo by to lepšie!“ povedala som zvýšeným tónom. Veď predsa ma možno začuje a rozčertí sa ešte viac. Čo by som dala za jediný taký pohľad  na neho, teraz v noci. Bola som ako vygumovaná. Nerozmýšľala som moc nad tým čo hovorím, ale aj tak si myslím že by to bolo viac In. Ktovie možno raz budem vymýšľať návrhy áut.  Naraz sa rozsvietil celý dom, a otec začal kričať na plnú hubu čo sa stalo s jeho milovaným BMW. Začala som sa vyškierať. Niekedy sa sama seba opýtam, po kom vlastne ten chlap môže byť. Nezdalo sa mi že jeho rodičia by boli taký zvláštny ako on.  Predsa len, stará mama bola úžasná. Bola veľmi priateľská. Škoda že už tu nie je medzi nami. Zato starký ešte žije. Je to veľmi vtipný človek, ktorý miloval starkú. S ňou odišla aj polovica jeho samého. A otec? Je to hrozný nervák. Neviem, možno tomu prispel aj mamin odchod. Škoda že som ju nepoznala. Miesto nej som mala pestúnky. Niekedy mi bolo všetko veľmi ľúto. Marieth , moja staršia sestra, ma spočiatku vinila za smrť našej mamy. Niekedy večer keď som sa bála a nemohla zaspať mi o nej rozprávala. Charlie môj otec, mi hovoril že sa na ňu veľmi podobám. Ako by so jej z oka vypadla. Ale myslím že už bolo dosť premýšľania a mala by som ísť spať. Veď predsa myslím že budem mať ešte veľa času rozmýšľať  o nej, a zajtra vstávam skoro ráno. Ráno musím ísť s Charliem do New Yourku za Marieth. Má nejaký dôležitý prejav, o svojom novom projekte. Marieth je architektka.

Bolo to veľmi príjemne prebudenie. Pomyslela som si keď som dotelefonovala s Lukasom. Bol to môj, dalo by sa povedať, skvelý priateľ. Dalo sa s ním porozprávať o všetkých mojich starostiach. Bol to tip človeka ktorý chcel pre mňa len to najlepšie. Bol ako môj  strážny aniel.

„Bella, prosím ťa mohla by si si pohnúť? Zmeškáme lietadlo. A určite nechceš, aby Marieth bola smutná s toho, že sme nestihli jej prednášku,“ kričal na mňa Charlie zo svojej izby, svojím nahnevaným hlasom.

„Už bežím!“  vrátila som mu svojím povrchným podtónom.

V aute bolo hrozné teplo. Myslela som si že ešte pár minút, a roztopím sa. Našťastie šofér zastavil a mi sme mohli vystúpiť na letisku vo Vancouvri, a nastúpili sme do lietadla. Marieth nás už čakala po pristátí  v hale, a mohli sme vyraziť.

Domov som sa vrátil ale sama. Charlie tam ešte ostal na pár dní s Marieth. Predsa nešla som prví krát sama lietadlom ale mala som strach. Neviem ale bolo to neobyčajné. V lietadle si ku mne prisadol jeden šarmantný mladík. Bol prekrásny. Neviem čo to do mňa vošlo ale začala som sa s ním prirodzene baviť. Slová šli zo mňa úplne jednoducho akoby som ho už poznala celé roky.

„Ahoj, ja som Bella Swan. Keby sa ti zdalo byť divné, že nejaká čudná ženská sa tu s tebou rozpráva, a ani ťa nepozná, tak si len spomeň že určte sa veľmi nudí,“ snažila som sa mu vysvetliť prečo sa vôbec s ním bavím. Vyzeral byť zaskočený.

„Teší ma, som Edward Cullen.“ Hodil na mňa zopár úsmevov za ktoré by iné dievčatá umreli.  Ale ja sa nedám tak jednoducho zmiasť predsa. Ale predsa môžem len dúfať, že si o mne nemyslí že som blázon.

„Odkiaľ si? Ak sa ťa to pravdaže môžem spýtať,“ nechcela som byť nezdvorilá, ale myslím že sa mi to začalo páčiť.

„Hm,“ zaškeril sa. „ Som zo Seattlu,“ povedal to tak akoby to bolo jasné. Nachvíľku ma pochytila panika, ale nedovolila som jej to. Pozeral sa na mňa akoby som bola blázon.

„Bola si tam už niekedy?“ pozrel sa mi do očí, a zatváril sa akoby mi to chcel z nich vyčítať. Čo sa mi prirodzene nepáčilo.

„Áno, ale bolo to veľmi dávno. Bola som ešte malá,“ povrchne sa zatváril akoby mi chcel povedať  že malá stále som. Čo sa mi ale vôbec nepáčilo. Na chvíľku som nevedela nájsť tie správne slová .

„Koľko máš rokov. Nemal by si byť ešte  v doprovode  rodiča?“  podpichla som ho, ale on sa len usmial a odvetil mi.

„Za rodičmi idem, a ak by si chcela vidieť nejaké potvrdenie, že môžem ísť sám, tak sľubujem že ti ho prinesiem, aby si sa presvedčila a mojej nevine,“ povedal úplne bezstarostne.

„Ak by so bol taký milí, tak v pohode. Ale nie som si istá tým či si nájdem čas,“ snažila som sa mu dávať  najavo že so mnou nech sa nezahráva. Myslím si že ale on to tak nebral.

„Dobre. Nebude vadiť ak ti to pošlem poštou? Vieš neviem či by som si dokázal nájsť čas prísť za tebou,“ vrátil mi to. Neviem ale tento Edward, alebo ako sa to volá nemusí byť taký bezpečný ako sa zdá. Vôbec sa mi ale nepáčilo, že mi dokáže odporovať . Predsa len som na to nebola zvyknutá.

„Ako si to dovoľujete. Viete vôbec kto ja som? Ako sa len opovažujete takto mi odvrávať,“ nevydržala som to a vykričala som sa. Predsa len som nebola zvyknutá, aby by niekto protirečil.

„Prepáč, už sa to nestane,“  smial sa na mňa tým svojím prekrásnym úsmevom, a ja som neodolala, a pozerala som sa mu do tých jeho  nádherných, jantárových očí, a hneď som zabudla na všetku svoju zlosť.

„Možno keby ste m pozvali po pristátí na zmrzlinu, tak vám je odpustené,“  v  jeho pohľade som  zazrela odpor.

„Prepáčte ak som sa vás dotkla,“  neodpustila som si. Nechcela som aby trpel. Nerozumela som tomu. Z minútky na minútku som úplne zmäkla. Ale neviem, či by som bola niekedy schopná, ublížiť tomuto človeku.

„Nie nedotkli ste sa ma. Ale nemyslím si že by bolo vhodne keby si dvaja ľudia v našom veku vykali. Nemyslíš Bella?“ V jeho pohľade bolo vidno zaiskrenie, pri spomenutí môjho mena. Edward sa mi začal veľmi páčiť. Ani som si nevšimla že niekedy sa pozabudnem, a začnem mu vykať. Pri ňom som skoro ako v siedmom nebi. Nič si neuvedomujem. Pri Edwardovi by som bola schopná aj zabúdnúť dýchať.
„Ale na tú zmrzlinu ťa zoberiem veľmi rád. Ale dúfam že sa neurazíš ak ja si ju nedám. Som totiž alergický na mliečne výrobky,“ bol hrozne zlatý. Začal sa smiať ako malé dieťa.

„Nebojsa. Nie som zasa taká urážlivá ako vyzerám,“ začali sme sa usmievať. Po pristátí lietadla sme si sadli k zmrzlinovému stánku, a Edward mi bol zobrat zmrzlinu.

„Nato že neješ zmrzlinu vybral si mi skvelú.“  Usmiala som sa na neho. Úsmev mi vrátil a začali sme sa chichotať. Strávila som s ním skoro cely deň. Bolo to skvelé.

„Edward? Pozajtra budem mať  17 a chystám sa urobiť žúrku. Ak by si chcel tak By si ma mohol navštíviť bola by som šťastná.“ Zamyslel sa nad mojimi slovami.

„Vieš Bella, bolo mi s tebou vážne skvele. Ale je to tak že zajtra sa sťahujem do Londýna. Aj s celou svojou rodinou. Prepáč ale nemôžeme byť priatelia. Dnes to bolo pekné ale ja nemôžem prepáč mám na to svoj dôvody. Ahoj.“ Pozerala som sa za ním s otvorenými ústami, a hrozným pocitoch že ho už nikdi neuvidím. S takýmto pocitom som aj zaspala. Ktovie či zajtra sa budem cítiť lepšie.

Pokračovanie

Shrnutie poviedok

Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Teenager - 1. kapitola: