Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomstvo osudu - 4. kapitola - Čože? Vlkolak?

26.12.2009 (10:15) • 13TwilightGirl13 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1321×

4. kapitola – Čože? Vlkolak?

Ruky sa mi hrozne roztriasli a s hrôzou som sa zadívala na Jacoba.

„Ó, môj Bože, Bella niéé!” vykríkol.

Zrazu na mne oblečenie prasklo. Nevedela som ,čo sa deje. Chcela som sa na to opýtať Jacoba, no z mojich úst vyšlo len dlhé, hlasité vytie. Uvedomila som si, že som na štyroch nohách. Uahľadela som sa ma me a zhíkla som. Neboli to ľudské nohy. Ani som si nevšimla, že Jake zmizol. A na jeho mieste sa zjavil vlk. Obrovský, väčší než obyčajný vlk. Bol to totiž vlkolak. A o chvíľu bol z neho zase Jake. Bol nahý a rýchlo si obliekal oblečenie, ktoré si predtým vyzliekol.

„Bella, premeň sa naspäť, všetko ti vysvetlím!” prikazoval jeho hlas. Znova som zavyla. Mala to byť otázka AKO?

„Pomysli si, chcem sa premeniť!” povedal. Zadívala som sa naňho. Čo iné som mala urobiť? Rozhodla som sa poslúchnuť ho. CHCEM SA PREMENIŤ! Pomyslela som si, no nič sa nestalo. Skúsila som to ešte raz a tentokrát sa mi to podarilo. Stála som oboma nohami pevne na zemi. A bola som nahá. Jake sa na mňa usmial a podal mi jeho kabát. Úsmev by som mu opätoval, keby som z toho všetkého nebola naozaj zmätená.

„Počkaj tu chvíľu.” Povedala odišiel. Čo to malo znamenať? Bola som úplne mimo. Jake je vlkolak? Ka som vlkolak? Rozhliadla som sa okolo a našla som moje šaty. Boli celkom roztrhané a nepoužiteľné. Zaborila som sa hlbšie do kabátu, aj keď mi nebolo zima. Čo? Nie je mi zima? Veď som skoro nahá. Z môjho premýšľania ma vytrhol Jakov príchod.

„Bol som povedať tvojej mame, že nás nemusia čakať, lebo sa pôjdeme poprechádzať.” Oznámil mi.

„Jake, vysvetli mi, čo sa to tu deje?” Teraz som z toho všetkého bola totiž úplne mimo.

„To presne neviem ani ja, ale všetko, čo viem, ti poviem. No najskôr si sadnime.” Povedal, poslúchla som ho a posadila sa na lavičku.

„Som vlkolak,” povedal „a ty teraz tiež. Netusím, ako sa ti to mohlo stať, no ja som potomkom Quileuteov, ktorí boli vlci. Je nás desať. Zajtra ti všetkých predstavím, samozrejme, ako chceš.”

Prikývla som a spýtala sa : „A prečo mi nie je vôbec zima?”

„No vieš, máme trochu vyššiu telesnú teplotu, približne tých 45°C. Iste si si všimla, že som horúci. Teraz si taká aj ty.” Vysvetlil mi. A nielen toto, ale omnoho viac: môžeme sa pripútať, čítať si navzájom myšlienky, nestarneme a tak ďalej.

S Jakom sme sa zhovárali celý deň a domov sme sa vrátili až večer. K Jakovi domov. Dal mi čisté oblečenie a pobrali sme sa ku nám. Renée bola celá bez seba, keď nevedela, kde som, ale povedala som jej, že som spadla do blata, preto mi Jake dal iné oblečenie. Vďaka mojej nešikovnosti tomu uverila a šli sme spať.

Na ďalší deň mi Jake predstavil všetkých členov našej svorky. Ďalšie dni ubiehali ako divé a mama usúdila, že sa o seba postarať viem a s Philom sa odsťahovala späť. S Jakom sme si užívali našu spoločnú večnosť,

V jeden krásny deň som sa rozhodla upratovať. Vyumívala som dočista celý dom, zatiaľ čo Jake pripravoval obed. Vošla som do Charlieho izby a poutierala prach. A zrazu som si spomenula na trezor, od ktorého mi ocko nechal kľúče.  Rozbehla som sa do mojej izby, vytiahla obálku a z nej kľúče. Zašla som k obrazu, odtiahla ho a otvorila trezor. Spomenula som si na list. Ocko v ňom písal, že viem, čím je trezor výnimočný. A ja som to vedela. Boli tam všetky fotky, ktoré sme nafotili. Povyťahovala som ich, sadla si na posteľ a začala spomínať. Fotky rodičov, fotky z dovoleniek, fotky narodenín a iných pre mňa vzácnych udalostí. Prezerala som fotku za fotkou a spomínala, zatiaľ čo mi po líci tiekla slza. Dostala som sa ku krabičke s názvom MILUJEM. Nespomínala som si, čo v nej je, tak som ju otvorila. Z fotky sa na mňa žiarivo usmievala anjelská tvár, bez jedinej chybičky. Otočila som ju a čítala svoje vlastné písmo: Edward ullen, moja jediná láska.

Prešla som na ďalšie fotografie. Boli tam fotky z mojej oslavy narodenín. Alice, Jasper, Rosalie, Emmet, Esme, Carlisle a Edward, všetci krásny na mňa hľadeli. Bola som tam so všetkými, ktorých som milovala. No ony mňa nie. Teraz som už naozaj plakala a objala si kolená. Pribehol ku mne Jake a objal ma. Videl fotky, ktoré som si prezerala, no nebol nahnevaný. Chápal ma. Bola som mu za to vďačná. Keď som sa upokojila, vysvetlila som mu, že som nevedela, aké fotky sú v tej krabičke. Chvíľu sme sa zhovárali a potom som mu šla pomôcť s varením. Najedli sme sa a vybrali sa na malý romantický výlet, samozrejme vo vlčích podobách. Cestou som mu čítala v myšlienkach, ako veľmi ma miluje a potom to on čítal v mojich. Bola som rada, že som vlkolak, lebo to bolo úžasné a Jake to predomnou už viac nemusel tajiť. Prišli sme na čistinku a premenili sa. Chvíľu som s túžbou hľadela na jeho nahé telo a on na moje. Začal sa smiať a rýchlo sme sa poobliekali.

„Prečo si sa smial? To mám až takú hroznú postavu?” spýtala som sa so strachom.

„Pre mňa si tá najkrajšia na celom svete,” povedal a zaškeril sa, „ale keby si sa videla, sko si na mňa hľadela. Skoro si ma zjedla pohľadom.

„No jasné…”povedala som a začervenala sa. „Radšej zmeňme tému.”

„A čo keby sme sa šli prejsť?”navrhol. Prikývla som, chytili sme sa za ruky a vykročili sme k lesu. Prechádzali sme sa, až sme prišli k jazierku.

„Mám nápad! Poďme sa okúpať!” navrhla som a zasmiala sa. Jake sa usmial.

„S radosťou!”povedal a začal si vyzliekať nohavice. Až potom mi to došlo. Jake si postupne vyzliekal mikinu I tričku. Tak som začala ja ja. Moje tričko už bolo na zemi a ja som sa pustila do nohavíc. Jake na mňa vyvaľoval oči a ja na neho. Mal na sebe už len šortky. A ja nohavičky a podprsenku.

„Ty prvý!” okríkla som ho.

„Nie, Ty máš na sebe dva kusy a ja len jeden!” zarehotal sa.

„To nie je fér.” Povedala som.

„Ako chceš.”pokrčil plecami a načiahol sa za svojimi nohavicami.

„Počkaj! Súhlasím.” Povedala som a on sa zase zasmial. Pomaly som si dala dole podprsenku a zahanbene naňho pozrela. Rýchlo som si vyzliekla aj nohavičky a bežala do jazierka. Jake neváhal, zvliekol z seba šortky a bežal za mnou. Voda bola veľmi príjmná. Keď ku mne Jake priskočil, oblapila som ho okolo krku a začala bozkávať. Rukami som prechádzala po jeho hrudi, zatiaľ čo on ma bozkával na krku, na pleciach a zamieril nižšie. Odtlačila som ho od seba a usmiala sa.

„Počkať, počkať! Čo si taký nedočkavý? Prišli sme sa predsa kúpať!” povedala som.

„No tak Bella.. Ty to necheš?” spýtal sa a z jeho hlasu bolo cítiť strach, sklamanie a smútok.

Samozrejme, že som to chcela, no až v pravú chvíľu. A nakoniec, páčilo sa mi držať ho v takej nedočkavostiá. A presne tieto slová som mu povedala a zaškerila sa.

„Vieš, že týmto ma týraš? Už bez teba nevydržím sani sekundu!”povedal a ja som vedela, že vraví pravdu.

„A ty vieš, že ťa milujem a chcem?” povedala som vášnivo a zase ho bozkávala. No tento krát som sa už nedokázala ovládnuť a on dostal presne to, čo chcel.

ZHRNUTIE <– –> 5. kapitola

Autor: 13TwilightGirl13 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomstvo osudu - 4. kapitola - Čože? Vlkolak?: