Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný obraz 1. kapitola

23.11.2011 (20:30) • VampireAlice • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1199×

Bella:

Ráno som sa zobudila na dotieravé pípanie budíku. Zo zvyku som sa pozrela na druhú polovicu mojej postele. Edward tam, samozrejme, nebol, on bol na love s celou Cullenovskou rodinou. S fňukaním som vstala a šla sa umyť. Za desať minút som sedela dole pri stole a jedla palacinky, ktoré tu Charlie nechal. Vraj ich objednal expresne dnes ráno, určite ich nespravil sám. Dojedla som, odložila tanier a išla k môjmu autu. Naštartovala som a medzitým začalo pršať. Fakt super. Pri škole som zaparkovala a šla do triedy.

Zrazu sa za mnou ozval krik.

„Bella! Stoj!“ Otočila som sa a za sebou som neuvidela nikoho iného ako Jessicu. Vzdychla som si. Určite má nejakú novú klebetu, ktorú za pár minút bude vedieť celá škola. Jessica ku mne dobehla a hneď spustila.

„Ahoj! Vieš, že zajtra príde nové dievča? Volá sa Karin McArturová. Vraj má tmavú pokožku a divné oči, ale neviem ako to Lauren myslela. No nič, musím ísť na hodinu. Vidíme sa na španielčine!“ odrapotala. Kým som stihla zdvihnúť ruku na pozdrav, bola preč. Som zvedavá na tú Karin, možno to bude milé dievča. Pobrala som sa do triedy. Prvú hodinu som mala literatúru. Preberali sme Janu Eyrovú. Túto knihu mám rada, ale už som ju veľakrát čítala, takže som sa začala nudiť.

Kiežby tu bol Edward! Tak veľmi mi chýbal. Jeho nežné objatia, šepkanie slov lásky do ucha. Tak mi chýbal, aj keď bol preč len na krátko. Počas myslenia na Edwarda hodina rýchlo prešla a tak isto celý deň. Na obede bol hlavnou témou príchod Karin. Dozvedela som sa, že nastupuje do môjho ročníka, pochádza vraj z Austrálie a viac som nepočúvala, až tak ma to nezaujímalo. Zato Jess a Lauren hltali každú informáciu, aj keď väčšinu podávali ony. Ako sa ja teším na Edwarda! Má prísť o dva dni, v nedeľu. Sľúbil mi, že pôjdeme na jeho - na našu lúku.

Prišla som zo školy, dala do rúry zemiaky a z chladničky som vybrala rybie filé zo včera. Kým sa zemiaky upiekli, napísala som si domáce úlohy. Nemali sme ich veľa, tak som zavolala Edwardovi. Viem, že nemá pri sebe mobil, ale aspoň mu nechám odkaz. Ktovie, koľko odkazov som už nechala, určite okolo desať. Ozval sa známy hlas a pípnutie.

„Ahoj, Edward. Už sa ťa nemôžem dočkať. Zajtra má prísť nové dievča, Karin McArturová. To je všetko za dnešný deň. Musím ísť, Charlie ma volá. Ľúbim ťa, v nedeľu sa uvidíme. Konečne.“ Zložila som, lebo Charlie ma naozaj volal. Zišla som po schodoch a hneď som zamierila do kuchyne, kde už sedel Charlie s novinami.

„Ahoj, ocko! Ako bolo v práci?“ spýtala som sa a zároveň som vyťahovala zemiaky.

„Nudne, Bella, nič sa nestalo. Čo škola?“

„Tiež nič. Len zajtra má prísť so našej školy Karin McArturová. Nová žiačka.“ Podala som Charliemu tanier a tiež som začala jesť. Po večeri išiel Charlie do obývačky sledovať nejaký baseballový zápas.

Ja som odišla do kúpeľne. Vliezla som do sprchy a púšťala na seba prúdy teplej vody. Po polhodine som vyšla, poctivo som si vyčistila zuby a išla spať.

Na druhý deň, pri ceste do školy, som si spomenula, že má prísť to dievča. Ako sa to len... aha, Karin! Určite. Prvú hodinu som mala dejepis. Karin tam nebola. Možno na biológii, ktorú mám ako druhú hodinu, ju stretnem. A skutočne, hneď ako zazvonil zvonček, vošla do triedy Karin. Bola veľmi pekná ako upír. A mala divné fialové oči.

Šla k učiteľovi a podala mu papier na podpísanie. Hmlisto som si spomenula na svoj prvý deň. To večné šepkanie typu: „Kto to je?“. Alebo: „To je tá Isabella Swanová?“. Vtedy som si všimla, že Karin niečo hovorí, tak som začala počúvať.

„... z Austrálie, presnejšie zo Sydney. Rodičia tam ostali. To je asi všetko,“ dohovorila Karin.

„Ďakujeme, Karin. Choď sa posadiť tam, vedľa Marka.“ Karin si išla sadnúť a cestou na svoje miesto sa na mňa zahľadela, až mi naskočili zimomriavky. Vtedy som pocítila obavy. Má ma Edward rád? Čo keď si nájde inú, napríklad upírku? Veď prečo by ľúbil mňa, obyčajného človeka? Môj strach sa náhle rozplynul. Akoby som sa prebudila zo zlého sna. Hodina pokračovala normálne. Učiteľ nám ohlásil písomku na budúcu hodinu. Učivo budem musieť prebrať s Edwardom, keďže z dnešnej hodiny si absolútne nič nepamätám. Stále som myslela na ten pocit strachu, bezmocnosti a zúfalstva. Prečo sa mi to stalo? Nevedela som si to vysvetliť. Aj teraz mám nepríjemný pocit, keď si na to spomeniem. Edward ma určite ľúbi, veď mi to toľkokrát povedal. Prečo by ma mal podviesť? Och, musím nechať tých myšlienok! Cestou na obed som stretla Karin, tak som sa jej prihovorila.

„Ahoj, ty musíš byť Karin McArturová. Ja som Isabella Swanová, ale hovor mi Bella.“

„Ahoj, teší ma, Bella,“ povedala a milo sa na mňa usmiala. Úsmev som jej opätovala.

„Ideš na obed?“ spýtala som sa. Karin záporne pokrútila hlavou.

„Nie, nemám na nič chuť. Mám trochu stiahnutý žalúdok od stresu,“ odvetila so smiechom.

„Ani ja nie som hladná. Nesadneme si von na lavičku? Trochu sa porozprávame.“ Karin prikývla. Viedla som ju von a zároveň premýšľala. Zdá sa mi, že je to celkom milá baba. Len v jej očiach bolo niečo, čo som nevedela definovať. Vonku sme si lavičku poutierali od ranného dažďa a sadli sme si.

„Tak ty si zo Sydney, však. Nikdy som tam nebola. Ako tam je?“ začala som.

„Je tam krásne, len trochu viac slnka ako by som si priala. Mám oveľa radšej dážď. Preto som sa sem prisťahovala.“ Nad jej odpoveďou som sa pousmiala.

„Ja zase milujem slnko. Pred tým, ako som sem prišla, som bývala vo Pheonixe. Ale dážď sa mi dostal pod kožu. Už som naň zvyknutá. Tu prší stále.“ V diaľke zahrmelo, akoby to potvrdilo moje slová.

„Nosíš kontaktné šošovky? Ešte nikdy som nevidela človeka s fialovými očami,“ vyhŕkla som. Okamžite som očervenela.

„Nemusíš odpovedať,“ zamumlala som. Karin sa znova zasmiala.

„Áno, nosím ich. V skutočnosti mám zelené oči.“

„Prepáč za dotieravú otázku,“ ospravedlňovala som sa.

„To nič, každý sa ma to pýta.“ A pozrela sa mi na sekundu priamo do očí a zdalo sa, že sa na niečo sústredí. Potom svoj zrak odvrátila.

Asi o minútu sa ma zmocnili tie isté myšlienky a pocity ako na biológii. Edward ma nemiluje... Prečo by mal?! Určite na love nájde nejakú upírku a zamiluje sa. V mojej hrudi sa objavila čierna diera a tupá bolesť. Edward ma určite opustí... Skôr i neskôr. Z tých myšlienok mi prišlo zle, musela som sa oprieť o lavičku a zavrieť oči. Akoby z diaľky ku mne doliehal hlas Karin.

„Bella? Bella, si v poriadku?“ pýtala sa. Vtedy to všetko zmizlo, len pocit nevoľnosti ostal. Znovu som mala pocit ako keby som sa prebudila z nočnej mory, vynorila z temného oceánu, lapajúc po dychu. Pomaly som otvorila oči. Karin stále sedela vedľa mňa a pozerala sa na mňa.

„Som v poriadku, len mi prišlo zle od žalúdka. Radšej idem na ošetrovňu.“ Zdvihla som sa a trochu sa mi zatočila hlava, ale ustála som to.

„Idem s tebou.“ Karin hneď vyskočila. Na ošetrovni mi dali priepustku a nejaký liek. Ja som išla domov, Karin späť na vyučovanie. Došla som domov a ľahla som si na posteľ. Na dnešnom dni je voľačo čudné. Zavrela som oči a ani neviem ako a zaspala som.

Karin:

Keď Bella odišla domov, pocítila som hrdosť. Nevedela som, že moja schopnosť je až taká silná. Bella je taký ľahký terč. Austrália! Nikdy som tam nebola. A zelené oči. Jasné, určite. Bolo mi do smiechu. Moju úlohu zvládnem ľavou zadnou. Plán uskutočním už dnes. Niet na čo čakať! Edward sa zblázni, keď mu zmizne Bella. Plán mojej panej vyjde. Zrazu mi zazvonil mobil.

„Áno?“

„Karin, ide všetko ako má?“ Čakala som, že ma moja pani bude kontrolovať.

„Áno. Bella je slabá. Moja schopnosť funguje. Dnes v noci uskutočním váš plán.“

„Zajtra ťa čakám na dohodnutom mieste. Nesklam ma.“

„Nesklamem, budem tam. Máte ten obraz?“

„Samozrejme. O mne nepochybuj.“

„Ospravedlňujem sa, Tanya.“

Páčilo sa vám to? Alebo nie? V každom prípade, prosím, zanechajte komentár, aby som vedela či mám pokračovať.

Zhrnutie VampireAlice

Autor: VampireAlice (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný obraz 1. kapitola: