Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Študentka - 6. kapitola

15.08.2012 (07:00) • Bubulienka • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 2591×

6. kapitola

Ráno som sa zobudila a bezmyšlienkovite si vzala župan. Vlasy som si stiahla do gumičky a umyla sa. Prešla som do kuchyne okolo Lizzie, no tá spala na gauči ako zabitá. Bolo teplo, ale už nie tak ako prednedávnom.  

Vytiahla som suroviny potrebné na palacinky a o chvíľočku sa piekli na panvici. Chcela som Lizzie urobiť radosť, po včerajšku to obe potrebujeme. Keď som ich urobila, poukladala som ich na tanier a začala na ne sypať práškový cukor. Vtedy sa objavila vo dverách Lizzie a naťahovala rukami.  

„Dobré ráno,“ vzdychla som si. Potešene sa usmiala, bola už aj oblečená a umytá. Vidím, že je dosť rýchla, hoc pečenie mi muselo zabrať dosť času. 

„Dobré, Bell. Včerajšok bol ako zdolať skalu,“ zamrmlala a vzala si tanier. 

„Sú fakt dobré,“ prehlásila po prvom prehltnutí. Zopakovala som jej gesto a sadla si vedľa nej.  

„Bella, v noci som premýšľala,“ hovorila a pozerala sa pred seba.

„A o čom?“ Jedna palacinka mi bohato stačila. Moja chuť do jedla tu zrazu nebola a odsunula som od seba tanier. 

„Prečo neješ? Mala si len jednu.“  

„Lebo nevládzem,“ vysvetlila som. Prikývla.  

„Dnes je prednáška s tvojím profesorom až posledná,“ načala.  

„Ideme teda do školy?“ zašepkala som. Ignorovala som oslovenie môj profesor.  

„Bell, nemusíme, ak nechceš, iba vravím, že prídeš na nové myšlienky, zapíšeme si ich hlúposti, na ktorých trvajú a z poslednej hodiny sa ulejeme. Potom už konečne môžeme zájsť do Starbucks.“  

„Tak dobre...“ povedala som neisto.  

„Ani sa od teba nepohnem, moja drahá,“ usmiala sa a objala ma.  

Odišla som sa obliecť a stále som premýšľala nad Edwardovým správaním včera, keď som utiekla z prednášky. Odkedy mi to Lizzie povedala, vŕtalo mi to hlavou. Vytiahla som zo skrine tričko a šortky.  

„Vieš čo? Tie výkyvy počasia mi už lezú na nervy,“ zakričala som z izby na Lizzie. 

„Aj mne, ešteže som sa včera obliekla primerane!“  

„Téma počasie, ach,“ vzdychla si. Podišla som k nej a premerala si ju, čo tým myslela.  

„Iba zúfalci sa bavia o počasí,“ vysvetlila. Prevrátila som očami.  

„Tak ja už som zúfalá,“ zašepkala som, keď som si česala vlasy pred zrkadlom.  

„Ale, zlatko, nemysli naňho,“ zakričala. „Vieš, aká som na tvoje reči citlivá.“  

„Viem, viem,“ odsekla som a zatvorila dvere. Umyla som sa a dúfala, že na mne nebude vidieť včerajší deň. 

Vyšli sme von a pomaly prechádzali chodníkom rovno pred Harvard. Táto obrovská škola sa týčila nad nami a zaberala toľko miesta, ako nejaké malé mesto. Všetko bolo zásobené a knižnice sa hemžili knihami zo stáročí, keď ešte neexistoval ani Ježiš. Pergameny boli zarámované v masívnych rámoch a obrovské hodiny bolo počuť až k nám. Oznamovali, že o pätnásť minút sa začína vyučovanie. 

Keď sme prišli ku škole, študenti ešte ležali na dekách a iní zas doháňali učenie na lavičkách. Očami som zamierila k Starbucks, ale to by sme už nestihli. Na kávu si teda počkám až do konca vyučovania. 

„Začínam byť nervózna,“ zašepkala som Lizzie. 

„A z čoho? Z tej prednášky s tým starcom, ktorú máme prvú? Ja sa dobre vyspím a ty by si mala urobiť to isté.“ A s týmito slovami sme zamierili do školy. 

Keď sme prechádzali chodbou, pár ľudí sa za mnou šokovane otáčalo. 

„Bože, ten včerajšok,“ spomenula som si. Lizzie sa iba zasmiala. 

„Všetci si teraz myslia, že som zmizla pre nevydarený vzťah, profesor to vystihol,“ uškrnula som sa. 

„No milý nebol, to vieš,“ odvetila a vošli sme do sály. Aula už bola skoro preplnená, a tak sme sedeli úplne hore, kde učiteľ nemal možnosť zaregistrovať nás, ale boli sme tu. 

Pohodlne som sa oprela a ešte som vystriedala pár pohľadov s dievčatami predo mnou. Trocha zazerali, tak som im jasne naznačila, aby to nerobili. Lizzie sa to zdalo mimoriadne zlé, a tak ich chcela rovno mlátiť. 

„Všetkých len zaujímajú problémy druhých,“ odsekla mi naštvane.  

„Toto je život,“ zamrmlala som potichu. Určite to nepočula, vládla tu obrovská vrava. Vtedy sa do sály vrútil učiteľ a horlivo začal s výkladom. Vytiahla som zošit a pero.

Automaticky som si zapisovala niektoré jeho spletené slová a snažila sa uvažovať nad vecnosťou matematických príkladov a prednášky informatických vzorcov. Toto vôbec nebola moja parketa a prechádzala som len vďaka tomu, že som sa naučila teóriu.  

„Čože? Toto mučenie bude trvať dve hodiny?“ sykla Lizzie. 

„Je to matematika a informatika v jednom, čo si čakala?“ Hystericky sa zasmiala a učiteľ sa pozrel našim smerom. Obe sme sklonili hlavu a on pokračoval v riešení príkladu so samými x.  

„Išla by som sa opláchnuť na toaletu, ale ak sa postavím, tak si budú myslieť, že odchádzam,“ zašepkala som. 

„Tak tu radšej zostaň sedieť, nepotrebujeme, aby sa tento úchyl do teba zaľúbil.“ 

Hodila som po nej šokovaným pohľadom, no len sa usmiala a pohladila ma po ramene. Ešteže ju tak poznám. 

A tak sme presedeli celé dve hodiny. Hlavou som hýbala iba zo strany na stranu, keď som z tabule prepisovala tie čudesné príklady. Vedela som, že z tohto si polročnú skúšku nedám.  

Postavila som sa a poriadne si narovnala nohy. Vzala som svoje veci a vyšla von. Lizzie mi bola v pätách a ešte stále zívala.  

„Ty si asi naozaj spala,“ zašepkala som a odložila veci do tašky.  

„Áno,“ vzdychla, „spala s otvorenými očami. Ešte dobre, že to už tak ovládam.“  

„Teraz máme prednášku oddelene,“ zamračila sa. 

„To nevadí. Popočúvam, posedím, opíšem, napíšem a stretneme sa,“ usmiala som sa. Už mi bolo trocha lepšie... Aj keď naozaj iba trocha, ale kto by chcel dávať neustále najavo ten hnusný pocit, že má srdce na dve polovice? 

„Dobre, tak sa stretneme na našej lavičke. Ale Bella... žiadne hlúposti,“ povedala, objala ma a už utekala opačným smerom. 

Ja som zamierila na obrovské schodisko, pretože som mala hodinu hore.  

Bolo tu trocha menej ľudí, než v dolných chodbách, no aj tu sa dalo ľahko zablúdiť. Mala som mať hodinu v aule s číslom XI.

Prechádzala som chodbičkou, keď som si všimla meno na kabinete. 

Srdce mi začalo nebezpečne búšiť do hrude a chcelo tam vbehnúť. Musel byť tam... Bol tam. Ako predtým hovoril, učitelia sa pred hodinou v danej sále zdržujú v menších kabinetoch - teda menších ako menších, jasné, že sú luxusné -, z ktorých vyjdú rovno do sály. Dá sa povedať, že každá sála má svoj kabinet, kde pred hodinou trávi čas učiteľ, ktorý bude vyučovať.

Avšak sa raz preriekol a povedal, že učitelia majú aj svoje osobné kabinety a sú roztrúsené v každom kúte Harvardu. Nikdy mi nepovedal o tom svojom, ale ja som ho práve našla.  

Vlasy som si z nervozity prehodila na pravú stranu a začala si obhrýzať spodnú peru. Premýšľala som a ruky ma strašne svrbeli. Keby len ruky! Mala som chuť vraziť do tých dverí a pozrieť sa naňho. Mala som chuť vykričať mu, čo cítim, ale on... Aj tak by ma nepochopil. Tie odporné veci, ktoré mi povedal, keď som prišla za ním domov sa naozaj nedajú nepovšimnúť. Viem, že som urobila chybu, no on ma za ňu necháva trpieť a necháva vo mne následky. Ak by som povedala áno, nič by nemuselo byť takéto. Je to iba pár dní, ale pre mňa to je ako večnosť. Každým dňom ma to ťahá dole a dole. Myslím, že ten človek ma chce dostať pod čiernu zem a aj sa mu to raz podarí... 

Bella, nerob to, iba sa ponížiš. Už ťa raz vyhodil a urobí to znova. Nechceš si predsa urobiť hanbu pred všetkými týmito študentmi, nahovárala som si. A mala som aj pravdu. Klesla by som na uňho na nulu, ale to sa stalo už minule. A možno tam ani nie je sám, sú tam aj iní učitelia... 

Prešľapovala som z nohy na nohu a žalúdok mi stiahlo do malého uzlíka. Každé nadýchnutie ma bolelo viac a viac. 

Podišla som bližšie a vypustila všetky myšlienky z hlavy. Aj to, že som sa s ním dnes nechcela stretnúť. Zadržala som dych a zaklopala. V hlave mi pulzovalo a čakala som na svoj ortieľ... 

Viem, že toto bola dlhšia pauza, než som predpokladala, ale po návrate z dovolenky som doma bola fakt iba občas, aj to som vtedy nemohla písať. Takže mi odpusťte, že to takto trvalo. Na ďalšej sa už pracuje a som rada, že tejto poviedke zostávate verní... 

Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Študentka - 6. kapitola :