Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený život 29. kapitola

15.03.2011 (10:30) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1331×

Mlčky sme šli s otcom domov. Ja som premýšľala nad tým, či vôbec prežijem tú operáciu. Existuje tu stále aj taká možnosť. Čim menej som o tom chcela uvažovať, tým viac sa mi to vkrádalo do myšlienok.

Zastali sme pred našim domom. Vystúpila som z auta a vošli sme do domu.

„Bells, mala si pravdu o Cullenovcoch. Vieš, vôbec mi nepripadali ako upíri. Skôr ako o niečo bledší a chladnejší ľudia. Cítil som sa medzi nimi dobre,“ povedal otec a usmial sa na mňa. Ja som mu úsmev opätovala.

„Takže si už nemyslíš, že je pre mňa Edward nebezpečný?“

„Nie, nemyslím. Bella, bude ti veľmi prekážať, keď pôjdem na tú oslavu aj ja?“ spýtal sa, kým nám chystal večeru.

„Nie. Práveže chcem, aby si tam bol aj ty.“ Pozrela som na neho a usmiala som sa.

„Bella, čo ťa trápi? Povedz mi to.“ Prišiel ku mne a objal ma.

„Ocko, bojím sa. Neviem, či sa vyliečim. A ja sa vyliečiť chcem. Ale to k tomu nestačí,“ povedala som a začali mi tiecť slzy.

„Bells, neboj sa. Budeš v poriadku,“ uisťoval skôr seba ako mňa.

„Ocko, prepáč, ale idem si už ľahnúť. Bol to veľmi ťažký deň,“ povedala som a vstala som od stola. Ani som nebola hladná.

„V poriadku. Aj ja už pôjdem. Keď teda nechceš jesť.“ Pokrútila som hlavou a zapriala som mu dobrú noc.

Vyšla som hore a vliezla do sprchy. Osprchovala som sa a vošla som do izby. Otvorila som okno a odstúpila som. Vošiel cezeň Edward.

„Ako si vedela, že prídem cez okno?“ opýtal sa ma šeptom Edward.

„Lebo ešte pred tým, ako si sa rozhodol, že sa chceš so mnou priateliť, mi otec neraz povedal, žeby som nemala spať pri otvorenom okne, aj keď som si bola istá, že som ho neotvárala. Dokonca som ho nachádzala otvorené, aj keď som sa uistila, že je zavreté poriadne.“ Pozrela som sa na neho s výčitkou v tvári.

„Áno. Vtedy to bolo tesné. Buď ma takmer prichytil tvoj otec, alebo ty sama. Nestihol so ho za sebou zavrieť. Prepáč,“ povedal, usmial sa na mňa a pobozkal ma.

„To je v poriadku. Čo sa deje?“ spýtala som sa ho, keď som si všimla ako sa zamračil.

„Nepáčia sa mi myšlienky tvojho otca,“ odpovedal a ďalej sa mračil.

„Prečo? Nad čím uvažuje?“ spýtala som sa so záujmom.

„Uvažuje nad tým, že nás požiada, aby sme ťa premenili. Ako to môže chcieť pre svoju dcéru?“ Ešte stále sa mračil a zakrútil hlavou.

„Aj tvoja mama to od Carlisla žiadala. A ja mu rozumiem. Chce, aby som žila.“ A ja to chcem tiež, povedala som si v duchu.

„A čo chceš ty?“ spýtala som sa ho.

„Chcel by som ťa mať pri sebe navždy. Ale nechcem, aby si bola monštrum, tak ako ja,“ povedal a objal ma ešte silnejšie.

„Edward, ale ty monštrum nie si. Koľkokrát ti to ešte budem musieť povedať? A okrem toho, ja by som aj chcela, aby si ma premenil,“ povedala som mu a zavŕtala sa viac do perín, aby som nevidela jeho reakciu.

„Ja viem, že by si to chcela. Ale čo tvoj otec?“

„Veď si sám teraz povedal, že rozmýšľa, že vás o to požiada. A ďalšie plus je, že o vás vie, tak sa s ním o tom môžem aj porozprávať. Ale keby si ma aj chcel premeniť, nemôže tomu rakovina zabrániť alebo to nejako ovplyvniť?“ opýtala som sa a zdvihla som hlavu, aby som videla ako sa tvári.

„Myslím, že nie. Veď keď sa meníš na upíra, tak náš jed ťa lieči. Môžeš to vidieť na Esme alebo Emmettovi.“

„Áno, ale oni mali zranenia na tele,“ oponovala som mu.

„Nerieš to teraz. Mala by si spať. Zajtra sa porozprávam s Carlislom. Ešte ani sama nevieš, či chceš, aby bol z teba upír. Láska, nechaj to teraz tak, dobre?“ ukončil tú debatu, pobozkal ma a začal mi spievať moju uspávanku. Ja som hneď zaspala.

Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený život 29. kapitola: