Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený život 28. kapitola

09.03.2011 (10:00) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1082×

Vošli sme do domu a otec za nami. Cítila som z neho strach a vopred som ľutovala Jaspera. Ale hneď, ako som si to pomyslela, ma zaliala vlna pokoja a pohody.

„Dobrý deň, pán Swan. Vitajte u nás. Ahoj, Bella,“ pozdravil nás Carlisle a usmial sa na nás.

„Ďakujeme vám, pán Cullen,“ odpovedal mu otec, ja som sa usmiala a prikývla.

„Prosím, oslovujte ma Carlisle. Toto je moja rodina. Manželka Esme, moje adoptívne deti Alice a Jasper. Edwarda už poznáte,“ povedal Carlisle a vyzval nás, aby sme si sadli. Otec si sadol na kraj gauča a mňa stiahol vedľa seba. Edward si sadol vedľa mňa. Alice sa už pri nás neušlo miesto, tak si sadla na kreslo a Jasper vedľa nej. Carlisle a Esme si sadli na ďalšie, a zároveň jediné kreslo, ktoré tam ostalo.

„Kde sú Rose a Emmett?“ opýtala som sa, aby som prerušila ticho.

„Šli sa prejsť. Za chvíľu sa vrátia,“ povedal Carlisle a mykalo mu kútikmi úst.

„Bella, zlatko, ako sa cítiš? Dúfam, že sa nenahneváš, ale Carlisle nám povedal o tvojich výsledkoch,“ povedala Esme a pozerala sa znova na mňa tým svojim materským úsmevom.

„Som v poriadku. Ďakujem, Esme. A nie, nehnevám sa. Veď aj tak by som vám to sama povedala,“ usmiala som sa na ňu. Otec mi ešte stále drvil rameno. Nerozumiem, prečo sa ich toľko bojí. Ale očividne nie je taký blázon ako ja.

„Myslím, že by nemalo význam ísť sa rozprávať do inej miestnosti, keďže aj tak by nás každý počul. Dúfam, že vám nevadí, ak ostaneme tu,“ povedal Carlisle a usmial sa na mňa.

„Nie, nevadí.“

„V poriadku. Ale skôr ako začnete, smiem vám niečo ponúknuť? Bella, nie si hladná? Pán Swan, nedáte si niečo?“ opýtala sa teraz Esme.

„Otec by si asi dal trochu vody,“ skonštatovala som, keď som ho videla. Vďačne sa na mňa usmial. Esme prikývla a zmizla v kuchyni. Za chvíľu sa vrátila s pitím a dvoma pohármi. Obom nám naliala a podala nám ich.

„Takže, Carlisle, ak môžem začať. Ako si to vlastne predstavujete? S čím začnem a kedy?“ začala som, lebo som to už dlhšie nevedela vydržať.

„Začali by sme s operáciou. Chceli by sme to urobiť čo najskôr. Ale najprv sa musíš podrobiť vyšetreniam. Takže by sme ťa presne o týždeň prijali v nemocnici a operovali by sme ťa. Pokúsime sa ti vyoperovať čo najväčšie množstvo nádoru. A potom by sme ti nasadili chemoterapiu. Aby sme ten zvyšný taktiež odstránili. Hlavne musíš myslieť pozitívne. A musíš prestať jesť mäso, čokoládu, musíš vyradiť všetky chemické dochucovadlá a iné prísady. Žiadny kofeín a alkohol. Taktiež žiadne ovsené vločky. Môžeš jesť vajíčka, čerstvú zeleninu a najmä hrach a podobnú zeleninu,“ ďalej mi rozprával čo smiem, a čo nie. Našťastie polovicu z toho, čo nesmiem, som ani do teraz nejedla, takže s tým nebude problém. Otcovi dal pre mňa kyslíkovú masku, keby nastal znova taký prípad ako nastal vtedy na lúke. Trpezlivo nám vysvetľoval každý náš deň, ktorý od teraz budeme s otcom mať. Vysvetlil nám všetky vyšetrenia.

„A smiem ešte jednu otázku?“ opýtal sa otec. Očividne sa už upokojil. Vtedy do domu vošli aj Rosalie a Emmett. Sadli si na zem oproti mne a sledovali rozhovor.

„Samozrejme, Charlie. Pýtajte sa,“ vyzval ho Carlisle.

„Pri tej operácií budete aj vy? Neurazte sa, prosím, ale veď ste upír. Nerozumiem tomu.“

„Áno, budem tam aj ja. Ale keď si to neželáte, nemusím tam byť. A nemusíte sa báť, či sa prestanem ovládať, alebo nie. Taká situácia nehrozí. Počas celej mojej existencie upíra, som ani raz nemal potrebu piť ľudskú krv. A dokonale sa ovládam. Pach ľudskej krvi mi už nič nerobí. Som voči nej odolný.“

„Ocko, ja Carlislovi verím. A chcem, aby bol pri tej operácií. Práve vďaka tomu, že je upír, zachránil omnoho viac životov, ako keby bol človek. Lebo počuje, cíti a vidí veci omnoho skôr ako človek. Ja mu verím. A ak mám byť úprimná, keby tam nebol Carlisle, tak na tu operáciu ani nejdem. Takže ak nechceš, aby tam bol, tak vieš čo z toho vyplýva.“ Pozrela som sa na otca.

„Bella, myslím, že toto rozhodnutie, by mal urobiť najmä tvoj otec, ale ďakujem za dôveru,“ povedal Carlisle a usmial sa na mňa.

„V poriadku. Keď hovoríte, že nehrozí, žeby sa jej niečo stalo vašou príčinou, tak vám verím. A myslím, že ani nemám inú možnosť, keďže chcem, aby Bella na tú operáciu išla.“

Otec a Carlisle ďalej preberali môj stav. Už rozprávali to, čo som vedela, tak sme ich nechali a my ostatní sme sa začali baviť.

„Bella, dcérka. Vážne si v poriadku? Môžem pre teba niečo urobiť?“ opýtala sa ma Esme.

„Ďakujem. Som v poriadku,“ povedala som jej. Presunula sa naspäť k Carlislovi a otcovi, ale sledovala nás. Alice sa ma snažila presvedčiť, aby som urobila oslavu a Rose sa pridala na Alicinu stanu. Jasper a Emmett len sledovali, ako sa naťahujeme a uzatvárali stávky, kto vyhrá. Jasper stavil na Alice a Rose, lebo neveril, že by som bola schopná im odolať. Ale pomaly to začal ľutovať, lebo som vydržala dlhšie ako si myslel. Emmett stavil na mňa, keďže som taká tvrdohlavá. Ešte aj skandoval moje meno, aby mi dal najavo, že ho nesmiem sklamať.

„Alice, myslíš, že mám náladu niečo oslavovať?“

„Ale však to je práveže najlepší dôvod, aby si tú oslavu urobila. Prídeš na iné myšlienky.“ Alice vie, aké argumenty používať. Rose len horlivo prikyvovala.

„Alice, Rose. Myslím, že Bella, by mala nazbierať silu. A nie sa ešte preháňať po výletoch.“ Edward sa pridal k nášmu rozhovoru. Očividne si prečítal jej plán v hlave.

„Ale, Edward. Nebude to prechádzka. Hneď som to aj zamietla ako si videl. Iba taká malá oslava. My, Bellin otec, samozrejme, že Bella a pár priateľov. Nikto viac. A neboj. Nie našich. Aj keď Tanya, Irina a Kate, by asi radi prišli. Ale nehodí sa to.“

„Alice, prečo mám pocit, že pre teba malá oslava znamená niečo iné ako pre mňa?“ opýtala som sa a vedela som, že som trafila do čierneho, lebo Emmett to nevydržal, a začal sa hlasno smiať.

„Neboj sa, Bella. Budem sa držať tovjich predstáv,“ skonštatovala sklamane a hodila na mňa pohľad, ktorý by každého dostal do kolien, a hneď by ste museli súhlasiť s hocičím.

„V poriadku. Tak malá oslava. Aj keď neverím, že to do zajtra stihnete.“ Emmett začal nahlas nadávať a Jasper sa radoval.

„Ďakujeme ti, Bella. Uvidíš. Bude to tá najlepšia oslava, akú si kedy zažila. Nebudeš ľutovať,“ ďakovala mi Rose a hneď utekali s Alice plánovať oslavu.

„Bella, to ti pekne ďakujem. Teraz budem musieť mesiac byť Jasperovim sluhom. A musím chodiť v oblečení pre baletky. Naozaj ti ďakujem,“ šomral si Emmett.

„Emmett, netvár sa, že ti to vadí. Veď rád tancuješ v takom oblečení,“ začal sa s ním naťahovať Edward cez to, ako sa smial.

„Jediné, čo mi vadí, je, že ho budem musieť obsluhovať,“ zavrčal Emmett.

„Dobre, Emmett. Tak do školy tak chodiť nemusíš. Si spokojný?“ zmiernil mu Jasper trest.

„Čože? To na čo som sa najviac tešil, mi zrušíš? Aký si ty len brat? Smiem odísť, pane?“

„Som taký brat, ktorý má rád to, že sa jeho rodine nesmejú. A smieš odísť. Ale nechoď ďaleko. Budem ťa ešte potrebovať,“ zavelil Jasper a frfľajúci Emmett opustil dom.

„Bella, pomaly by sme už mali ísť. Ďakujeme vám veľmi pekne za pohostinnosť. Ešte sa uvidíme,“ povedal otec na adresu Cullenovcov a priateľsky si s nimi potriasol rukou. Očividne sa jeho strach voči nim už vytrácal. Postavila som sa a postupne sa so všetkými rozlúčila.

Alice zbehla dole a pozvala otca na zajtrajšiu oslavu, a ja som sa uistila, že Edward večer za mnou príde, a odišli sme.

Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený život 28. kapitola: