Tak a je tu ďalšia kapitola. Prepáčte, že som to neuverejnila skôr, ale mala som problémy s internetom. Ale už je všetko fajn, tak Vám prajem príjemné čítanie.
03.03.2011 (17:30) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1250×
„Bella, poď ku mne!“ prikázal mi otec a neustále sledoval Edwarda.
„Bells, ja radšej pôjdem,“ rezignoval Edward. Zachytila som ho, keď ma chcel obísť. Pozrel na mňa a ja som zakrútila hlavou ako na nesúhlas. Pozrela som sa na otca.
„Oci, ja viem, čo je Edward. A vieme, že ty to vieš tiež. Ale nemáš sa čoho báť. Poď ďalej. Sadni si a my ti všetko vysvetlíme.“ Otec sa ani nepohol.
„Dobre teda. Edward choď do obývačky. Aby sa otec mohol najesť. Prídem za tebou.“ Edward prikývol, pobozkal ma na čelo a šiel do obývačky. Snažil sa urobiť čo najväčší oblúk okolo otca, aby ho ešte viac nevystrašil. Keď už bol Edward preč, otec rýchlo prebehol do kuchyne a objal ma.
„Bella, mrzí ma to. Ale nesmieš s ním chodiť. Ani nevieš aký je nebezpečný.“ Ďalej ma dusil.
„Ocko, Edwarda ľúbim. A viem, čo je zač. Ale to na veci nič nemení. A chodíme spolu už dlho. A keby mi chcel niečo urobiť, tak to urobí už dávno. Nemáš sa čoho báť. Môže prísť k nám, aby ti to všetko vysvetlil?“ Sledoval ma a nakoniec súhlasil. Edward vošiel a postavil sa vedľa nás, ale dosť ďaleko, aby otca nevystrašil.
„Môžem si byť istý, že mojej princeznej neublížiš?“ Premeriaval si Edwarda pohľadom.
„Pán Swan. Môžete si byť viac ako istý, že Belle neublížim. Keby som jej ublížil, nikdy by som si to neodpustil. Určite ste si všimli, že mám zlaté oči a nie červené, ako majú upíri, ktorých poznáte. To je preto, lebo ja a moja rodina sa neživíme ľudskou krvou, ale zvieracou,“ Edward začal rozprávať. Povedal mu všetko. O ich živote, ich rodine, o ich schopnostiach, o tom, ako Edward číta myšlienky, ale moje čítať nevie. Otec sa posadil za stôl a ja som si sadla oproti nemu. Edward sa postavil za mňa a chytil ma za plecia. Čím viac rozprával, tým viac bol otec pokojnejší.
„Neviem, či ti mám veriť, alebo nie. Ale verím Belle. Ale nepáči sa mi váš vzťah. Veď ju môžeš zabiť. Bez toho, aby si chcel. Keby som mohol, tak to Belle zakážem, ale to nemôžem. Ale budem ťa sledovať,“ povedal otec a začal večerať.
„V poriadku. Ďakujem vám, pán Swan. Môj otec, doktor Carlisle Cullen, by sa chcel s Bellou ešte porozprávať. Ak nechcete Bellu pustiť samú, môžete ísť s nami. Je to preto, lebo s Bellou nestihli prebrať tie výsledky a veci s tým spojené. Sľubujem, že ju priveziem naspäť ešte v rozumom čase.“ Z nemocnice som odišla, aby všetko prebrali s ockom, ale ja neviem nič. A keďže je iba päť hodím poobede, dúfam, že s tým nebude mať problém.
„Pôjdem s vami. Tiež mám ešte pár otázok,“ povedal otec, dal prázdny tanier do drezu, vzal si bundu a vyšli sme von.
„Edward, ty choď pred nami na svojom aute a my s Bellou pôjdeme na mojom,“ rozhodol otec a zamieril k svojmu autu. Bolo to červené Alfa Romeo.
Edward radšej nenamietal a ja tiež nie. Otec si sadol za volant a ja na miesto spolujazdca. Obaja sme sa pripútali a šli za Edwardom.
„Bella, nepáči sa mi, že chodíš s upírom. Poznám ich a viem, že sú nebezpeční. Prečo si s ním vlastne začala chodiť?“ spýtal sa ma. Vedela som, že to v kuchyni nebol koniec.
„Pretože ho ľúbim. A ako si sám povedal. Nemôžeš mi to zakázať. Ocko, ja Cullenovcov neberiem ako upírov, ale ako úžasnú rodinu. Však to sám zistíš. A okrem toho, stáli pri mne, odkedy viem svoju diagnózu,“ oponovala som mu.
„A to je ďalšia vec. Ako to, že ja, tvoj otec, to viem ako posledný?“
„Pretože mi to nepripadalo vhodné, aby som ti to oznámila po telefóne a keby som ti zavolala, že potrebujem, aby si prišiel domov, tak som sa bála, že ťa to rozruší a niečo by sa ti mohlo stať. A nechcela som ti to povedať, kým som sama nemala všetky informácie.“ Dúfala som, že pochopil, ako som to myslela.
„Bella, som tvoj otec. Mal by som to vedieť aj v tom prípade, keby to bolo len tvoje podozrenie. Mala si mi zavolať. Ale teraz ostávam doma. Už som si to zariadil s partnermi. Vysvetlil som im situáciu a oni to pochopili.“ Keď to povedal, podvedome sa zachvel.
„Oci, prečo si s nimi začal spolupracovať?“ Bola som zvedavá.
„Pretože oni zabránili tomu, aby naša firma krachla. Vtedy som ešte nevedel, čo sú zač. Až potom som na to prišiel, ale to už bolo neskoro. Nastali v práci nejaké problémy a myslia si, že sme ich okradli. Ale to nie je pravda. A začali sa nám vyhrážať. Preto som bol teraz tak často v práci, lebo som sa snažil to dať do poriadku.“ A tak vysvetľoval ďalej, až kým sme neprišli k Edwardovi domov. Vystúpili sme a Edward stál hneď vedľa mňa. Chytil ma za ruku a viedol nás do domu.
Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Stratený život 27. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!