Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený život 26. kapitola

17.02.2011 (09:15) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1613×

26. kapitola

„Tak. Čo sa deje?“ spýtala sa ma Alice, keď sme vošli do obchodu, a začala sa hrabať medzi oblečením.

„Premýšľala som nad tým, že či je správne, že som s Edwardom. Nemysli si nič zlé. Ľúbim ho, ale ubližujem mu. A ja nechcem, aby sa trápil.“ Rýchlo som dodala, keď som videla Alicin zhrozený výraz, keď sa na mňa pozrela.

„Čo tým myslíš?“

„Neviem. Alice, trápi sa stále, keď vidí, ako sa môj stav zhoršuje. A ja to nechcem. Bolí ma, keď to vidím. Rozmýšľala som, že či by nebolo lepšie, keby sme sa rozišli. Síce ja to všetko zvládam iba kvôli vám. Poviem to tak. Dávate mi silu bojovať. A najmä Edward. Ale ja nie som podstatná. Podstatní ste vy. A ja vidím, ako vás to trápi. Najmä jeho.“

„Vy ste obaja blázni. Chceš sa s ním rozísť, aby si ho netrápila. Ale nevieš o tom, že keď ho necháš, tak mu tým ublížiš oveľa viac? Bella, bolo to jeho rozhodnutie. A ešte stále je. On chce byť pri tom s tebou. Chce ti byť oporou. Áno, bolí nás to, keď ťa vidíme, ako sa trápiš, ale neľutujeme, že sme pri tom s tebou. Prosím ťa, nepremýšľaj nad tým, či sa s ním rozídeš, alebo nie.“ Otočila sa od regálov a podišla ku mne. „Bella, pre mňa, Jaspera, Rosalie a Emmeta si sestra. Pre Carlisla a Esme si dcéra. Rodiny stoja pri sebe stále. Nech sa deje čokoľvek. Dodávajú si navzájom silu. Ale pre Edwarda si drahocennejšia ako jeho vlastný život. Neber nám to, prosím ťa. Keby sme s tebou nechceli byť, tak už to dávno vieš. Ale my ti chceme pomôcť. A neplač, prosím ťa,“ povedala Alice, zotrela mi slzy z tváre a objala ma. Má pravdu. Keby Edward, alebo ktokoľvek iný nechcel byť so mnou, tak mi to dá najavo. Ale oni so mnou chcú byť. A tak isto aj ja s nimi. Rozhodla som sa. Nechám to tak a budem vďačná za každý strávený okamih s ním.

Zvyšok nákupov prebehol už v poriadku. Alice každému niečo kúpila. Dokonca aj mne. Aj napriek mojim hlasným protestom. Išli sme sa akurát najesť, keď ma znova chytil ten môj záchvat. Ale tentokrát nebol až taký silný. Vykašľala som síce viac krvi, ale už som neupadla do bezvedomia. Keď to konečne prestalo, uvedomila som si, že sedím na lavičke a Alice sedí vedľa mňa. Podala mi pohár vody a ja som ho celý vypila.

„Bella, už je lepšie?“ opýtala sa. Snažila sa skryť obavy.

„Vidíš? Preto som nad tým uvažovala,“ povedala som jej a chcela som sa postaviť. Zatlačila ma späť na lavičku.

„A ja som ti preto povedala to, čo som ti povedala. A za tým si stojím.“

„Bella, zlatko, si v poriadku?“ Objavil sa Edward vedľa mňa a premeriaval ma pohľadom.

„Áno som. Už sú výsledky?“ opýtala som sa Edwarda. Prikývol a zobral ma do náručia.

„Edward, viem ísť aj sama.“ Položil ma na zem a jemne ma chytil okolo pása. Prišli sme k autu, otvoril mi dvere a pomohol nastúpiť.

„Bella, nezabudni na moje slová, dobre?“ povedala Alice a objala ma. Edward sa tváril zmätene, ale nepýtal sa na nič. Alice odišla k svojmu autu a Edward si sadol za volant. Šli sme mlčky. Obaja zabraní do svojich myšlienok.

Prišli sme k nemocnici a vyšli sme rovno k doktorovi Reedovi. Pred dverami prešľapoval môj otec.

„Oci. Čo tu robíš?“ Rozbehla som sa k nemu a padla mu rovno do náručia.

„Bells, volal mi doktor Reed, že mám prísť za ním. Čo sa deje, princezná?“ Zahľadel sa na mňa a snažil sa nájsť odpoveď na svoju otázku v mojej tvári.

„Dozvieš sa to spolu so mnou.“ Prikývol a zdvihol pohľad. Až teraz si všimol, že tam nie sme sami. Keď zbadal Edwarda, zbledol a zatváril sa vystrašene. Pozrela som sa na Edwarda a ten sa tváril zarazene.

„Bella, kto je to?“ pýtal sa otec, ale z hlasu mu bolo cítiť strach.

„Ocko, to je môj priateľ Edward Cullen. Edward, to je môj otec.“ Edward mu podal ruku a všimla som si, že keď mu otec podával svoju, triasla sa mu.

„Bella, Charlie, Edward, poďte do vnútra,“ vyšiel doktor Reed. Edward vošiel ako prvý a za ním ja s otcom. Čo sa to s otcom deje? Ešte stále ma silno držal za rameno. Vošli sme dovnútra a otec ma ťahal na druhý koniec od Edwarda a Carlislea. Všimla som si v jeho očiach paniku a zdesenie.

„Bella, máme už tvoje výsledky. Charlie, mal by si sa posadiť,“ povedal doktor Reed a ukázal na stoličku pri Carlislovi. Otec len zakrútil hlavou a ostal stáť. Ešte stále nepovedal ani slovo. Nikto okrem mňa, Edwarda a Carlislea si očividne nevšimol, ako sa správa. Medzi Carlisleom a Edwardom prebiehal tichý rozhovor.

„Takže, Charlie. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Bella má rakovinu pľúc v pokročilom štádiu a prechádza jej to pomaly na ostatné orgány v tele. Už to napadlo pečeň a postupuje to. Jediné, čo nám ostáva, je nasadiť chemoterapie a operáciu,“ povedal doktor Reed a sledoval otca. Ten sa pozrel na mňa. Najprv sa tváril nechápavo, no potom, keď si uvedomil vážnosť jeho slov, zosunul sa na zem. Doktor Reed ho hneď zodvihol a posadil na stoličku.

„Edward, zober Bellu domov. Mala ťažký deň. Tvojho otca priveziem,“ povedal Carlisle. Edward prikývol a viedol ma von. Otec si ani neuvedomil, že odchádzame. Mlčky sme šli k autu a nasadli sme. Edward mieril rovno k nám.

„Vie o nás. Že sme upíri,“ odpovedal mi na nemú otázku Edward. Nechápavo som na neho hľadela.

„Tvoj otec. Keď ma uvidel, v mysli si to povedal. Pravdepodobne s nimi pracuje a má s nimi problémy.“

„Tak, to som ho asi nepotešila, keď som mu povedala, že si môj priateľ,“ odpovedala som mu a uškrnula som sa.

„Tak to nie.“ Smutne sa zasmial a zaparkoval pred našim domom.

„Mala by si sa s ním o tom porozprávať,“ povedal a ostal sedieť.

„Ty nejdeš ďalej? Ty by si mu to vedel vysvetliť lepšie.“

„Myslíš si, že je to dobrý nápad?“

„Nechcem tu ostať sama,“ zašepkala som a sklonila hlavu.

„Dobre teda. Pôjdem s tebou,“ pošepkal aj on a pobozkal ma.

Vošli sme do domu a ja som začala chystať večeru pre ocka aj mňa. Rozmýšľala som nad tými výsledkami. To mi asi veľa času neostáva, keď sa to presúva aj ďalej v mojom tele. Predstavovala som si, koľko času mi ostáva. Koľko budem s otcom, Edwardom, Angelou, Bennom ostatnými Cullenovcami. Začali mi stekať slzy po tvári. Edward ma chytil, otočil ma čelom k sebe a objal ma. Ja som mu ticho plakala do košele, keď prišiel otec. Keď nás tam oboch videl, znova celý zbledol.

Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený život 26. kapitola: