Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený život 25. kapitola

05.02.2011 (08:30) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1293×

25. kapitola

Zaparkovali sme pred nemocnicou. Carlisle, Edward a ja sme vyšli hore za doktorom Reedom, a Carlisle zaklopal na dvere.

„Ďalej!“

„Dobrý deň, Tedd. Prišli sme s Bellou na tie vyšetrenia,“ povedal mu Carlisle, keď sme vošli do pracovne doktora Reeda.

„Dobre, že si prišiel Carlisle. Mohol by si ísť s Bellou? Mám nejakú prácu, ktorú musím dokončiť a znova ma každý naháňa. Bella, prepáč. Chcel som ísť s tebou, ale nemôžem. Nevadí?“ spýtal sa mňa a Carlisla, doktor Reed. Pokrútila som hlavou, že mi to nevadí.

„V poriadku. Pôjdem tam s Bellou. Aj tak som chcel ísť s vami. Ale je tu Rich? Aby sme potom spolu konzultovali výsledky a moje pozorovania,“ pýtal sa pre zmenu Carlisle.

„Ešte tu nie je. Ale kým skončia Belle s vyšetrením, určite príde. Bol odvolaný mimo nemocnicu,“ odpovedal mu doktor Reed.

„Dobre. Tak my teda pôjdeme. Tak zatiaľ dovidenia.“ Doktor Reed na neho kývol hlavou na pozdrav a na mňa sa usmial. Vtedy som si uvedomila, že Edward ma celý čas drzí za pás. A drží ma veľmi blízko pri sebe na to, aby si mohol doktor Reed myslieť, že je to iba priateľstvo. Začervenala som sa a sklonila som hlavu. Našťastie sme už vychádzali z kancelárie. Carlisle nás viedol na tretie poschodie. Prišli sme k chodbe, ktorá bola taktiež vymaľovaná na zeleno-bielo. Carlisle podišiel k najbližším dverám a zaklopal. Dvere sa hneď otvorili.

„Dobrý deň, doktor Cullen. Čo pre vás môžem urobiť?“ Otvorila mladá brigádnička. Mohla mať tak okolo dvadsaťtri rokov. Bola štíhla a vysoká. Mala na sebe biele tričko a biele nohavice. Mala blond vlasy, tvár a postavu ako barbie. Zvodne sa na Carlislea usmiala.

„Dobrý deň, Amanda. Je tu Peter?“ odpovedal jej Carlisle milo. Amanda prikývla a vbehla do kancelárie. Za chvíľu prišiel doktor. Bol taktiež mladý. Mal postavu atléta a dlhé čierne vlasy zviazané do copu.

„Dobrý deň, Carlisle. Čo sa deje?“ spýtal sa a usmial sa na Carlislea priateľsky.

„Ahoj, Peter. Potreboval by som od teba niečo,“ povedal Carlisle a prebehol na mňa s očami. Peter sa pozrel na mňa a prikývol. Vyzval Carlisla, aby vošiel a on tak aj urobil. Edward a ja sme si zatiaľ sadli na lavičky, ktoré boli pri stene oproti dverám. Celý čas ma Edward držal okolo pása a ja som mala položenú hlavu na jeho hrudi. Za pár minút po mňa prišla sestrička, usmiala sa na Edwarda a vyzvala ma, aby som vošla do druhých dverí. Vošla som, vyzliekla sa a dala na seba ten plášť. Bol celý zelený, s dlhým rukávom a bol tesne pod kolená. Sestrička ma zaviedla k obrovskému valcu, pred ktorým bola lavica. Povedala mi, nech si na ňu ľahnem. Ľahla som si a dala mi do ruky malý zelený balónik.

„Slečna Swanová, keby vám prišlo zle alebo čokoľvek iné, prosím stlačte tento balónik. My hneď vypneme prístroj a ja prídem. Poprosím vás, aby ste sa počas vyšetrenia vôbec nehýbali. Ináč budeme musieť začať od znova.“ Prikývla som a na uši mi dala veľké slúchadlá. Zrazu som sa začala spolu s lavičkou dvíhať. Posunulo ma to celú do toho valca a sestrička medzitým vyšla z miestnosti. Zrazu to začalo búchať. To vyšetrenie trvalo strašne dlho. Už som si začínala myslieť, že na mňa zabudli, keď v tom sa lavica začala vysúvať. Vyšla som celá von a zoskočila z lavice, ale pri tom sa mi zamotala hlava. Sestrička ma ledva zachytila.

„Slečna Swanová. Ste v poriadku? Je vám zle? Prinesiem vám niečo?“ Starostlivo sa na mňa pozrela.

„Nie to je v poriadku. Ja som len nemotorná. To sa mi stáva bežne,“ povedala som jej a usmiala som sa na ňu, aby som ju upokojila. Vošla som do miestnosti, kde som sa prezliekala a znova na seba dala svoje oblečenie. Vyšla som von vo chvíli, keď z vedľajších dverí vyšli Edward, Carlisle a ten doktor.

„V poriadku, Carlisle. Tak za tri hodiny si príďte po výsledky,“ povedal ten doktor a potriasol si s Carlisleom rukou. Na Edwarda len kývol hlavou a zavrel za sebou dvere.

„Bella, ako sa cítiš?“ pýtal sa ma Edward. Prikývla som hlavou, že som v poriadku.

„Edward, mohol by si ma odviezť za Alice? Vieš, že som jej sľúbila, že s ňou pôjdem na nákupy.“ Prikývol a už ma viedol aj s Carlislom k autu.

„Zavolám vám hneď ako budú výsledky, dobre?“ povedal Carlisle a pozrel sa na Edwarda, a otočil sa naspäť k nemocnici.

„Čo budeš zatiaľ robiť?“ Pozrela som na neho a bruškom ukazováka som mu prešla po kruhoch pod očami. Zavrel oči. Uvedomila som si, že ho asi trápim, tak som rýchlo stiahla ruku.

„Pôjdem asi na lov. Ešte to tak nepotrebujem, ale pôjdem radšej teraz, aby som neriskoval,“ povedal a upriamil na mňa svoje tmavo-zlaté oči a usmial sa.

„Edward, prepáč mi to.“

„Čo ti mám odpustiť? Za čo sa mi ospravedlňuješ?“ Udivene ma sledoval a znova sa mi snažil čítať myšlienky.

„Že ťa tak trápim. Ubližujem ti.“ Sklonila som hlavu a znova som začala uvažovať nad tým, či by nebolo lepšie, keby som mu klamala. Po tvári mi stiekla slza. Zacítila som pod svojou bradou jeho ľadový prst a jemne mi pritlačil na sánku, čím ma donútil, aby som zdvihla hlavu. Pozrela som na neho.

„Láska, nie. Nemáš sa mi za čo ospravedlňovať. Absolútne nie. To ja by som sa ti mal ospravedlniť, že ti nedokážem pomôcť ako by som chcel. A netráp sa, dobre?“ povedal, pobozkal ma na čelo a zastavil. Stáli sme totiž už pred nákupným centrom, kde som sa mala stretnúť s Alice. Pozrel sa na mňa a znova sa usmial, aby ma presvedčil o svojich slovách.

„No, to vám ale trvalo. Poď, Bella. Máme pred sebou veľmi náročné nákupy.“ Už ma ťahala Alice z auta, ktorá priskočila k nášmu autu a skoro vytrhla dvere.

„Dávaj mi na ňu pozor. Ak sa jej niečo stane...“ Edward zámerne nechal vyhrážku nedokončenú. Alice len pretočila očami.

„Ničoho sa neboj. Bude v poriadku. Vrátim ti ju v takom stave, ako si mi ju priviezol. A možno aj v lepšom,“ povedala mu a vyplazila na neho jazyk. Pozerala som ešte ako Edward odchádza a už ma Alice znova ťahala k najbližšiemu obchodu.

Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený život 25. kapitola: