Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený živel - 20. kapitola

26.10.2015 (07:00) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1871×

Prebúdzala som sa z krásneho sna. Až po chvíli som si uvedomila, že to, na čom ležím, nie je moja mäkká posteľ a čosi ma hladí po chrbte. Otvorila som oči a práve vtedy si uvedomila, kde sa vlastne nachádzam.

Ležala som na Edwardovej hrudi, v posteli, v jeho byte. Zodvihla som hlavu a zadívala sa mu do očí, pričom naďalej prechádzal studenou rukou po mojom chrbte. Jeho chlad mi však nijako neprekážal, zvykla som si. Bolo mi to práveže príjemné.

„Dobré ráno,“ pošepol a ja som na ňom videla, ako sa snažil neusmievať. Neviem, čo ho pobavilo. Žeby sa mi po noci rozmazala maskara? Alebo som mala na hlave vtáčie hniezdo?

„Dobré. Čo je také vtipné?“ Nechápavo som stiahla obočie. Široko sa usmial, až odhalil svoje žiarivo biele zuby.

„Byť ráno v prítomnosti takejto krásnej ženy je jednoducho úžasné.“ Jemne som sa zapýrila, ale po pár sekundách mi došlo, že toto je prvé ráno, kedy som sa zobudila pri ňom, v jeho náručí. Rýchlo som sa posadila, prikrývku si pridržiavala na prsiach a pohľad mi padol na presklenú stenu, cez ktorú možno vidieť celý Seattle, ako keby som ho mala pred sebou na dlani. Aj keď bolo vonku ponuro, po slnku ani stopy, ja som bola šťastná.

Pocítila som na paži jeho dotyk a prudko som otočila hlavu smerom k nemu. Hľadel na mňa tými svojimi zlatými očami prekypujúcimi láskou a mne sa z toho razom rozbúchalo srdce. Rukou skĺzol po mojom odhalenom boku. Telo sa mi zachvelo prívalovou vlnou túžby.

Jazykom som si navlhčila vysušené pery, keď som náhle ležala a Edward sa skláňal nado mnou, pričom sa rukami zapieral pri mojej hlave. Dúhovky jeho očí začali tmavnúť. Už sa ho na to musím konečne spýtať, lenže vždy ma niečím rozruší.

Nežne ma pobozkal na pery, ale i to stačilo, aby sa v mojom lone rozhorel plamienok žiadostivosti. Obaja sme boli nahí a jedinou našou prekážkou bola prikrývka. V mysli som si však spomenula, že včera som mu podľahla, aj keď som ho chcela trocha potrápiť – ukončiť to v tom najlepšom. A práve teraz som mala skvelú príležitosť.

Oplatila som mu bozk, lenže ten môj bol omnoho dravší. Chcela som ho rozvášniť čo najviac, aby po mne túžil a ja by som sa vtedy vyparila napríklad do kúpeľne alebo kuchyne. Len sa budem musieť obliecť v rekordne krátkom čase. Hádam nezakopnem a nespadnem. To by bol teda trapas.

Zatlačila som ho rukami do hrude a on toto moje „znamenie“ pochopil. Ľahol si na chrbát, zatiaľ čo ja som si na neho sadla obkročmo zakrútená v prikrývke, ktorá zakrývala aj jeho mužstvo. Moje ruky samovoľne začali blúdiť po jeho tele. Pokožku mal na dotyk jemnú ako hodváb, ale zato pevnú ako kameň. To sú teda svaly.

Sklonila som sa k nemu a prosto improvizovala. Bozkávala som ho na pery, tvár, krk aj hruď, pričom on ma po celý čas držal za boky. Keď som ho slabo pohrýzla do pery, svoj stisk zosilnil, čo mňa vzrušilo, až som si musela v hlave opakovať svoj plán. Nesmiem teraz cúvnuť a podľahnúť jeho čaru. Vo svojom vnútri som viedla boj medzi mojou mysľou a medzi mojimi pocitmi. A bolo vážne nesmierne ťažké odolať a neodovzdať sa pocitom.

Perami som sa dostala k jeho uchu a zašepkala:

„Kde je kúpeľňa?“ Edward mal pevne zomknuté viečka, ale rukou ukázal smerom ku dverám pri skrini. A teraz musím byť rýchla. Postavila som sa, prikrývka zo mňa skĺzla a nahá som schmatla svoje nohavičky zo zeme a utekala do miestnosti za dverami. Oblečenie bolo roztrúsené po celej izbe, podprsenku som v tom zhone nevedela nájsť.

Vošla som dnu, zatvorila za sebou dvere a zažala svetlo. Mohla som očakávať, že aj kúpeľňa bude prepychová, ako celý jeho byt, ale nedokázala som sa na tú krásu vynadívať. Hnedé a béžové kachličky spolu ladili, na mramorovej doske sa vynímali dve umývadlá a nad nimi veľké zrkadlo. Oproti sa nachádzala toaleta a skrinka s uterákmi. Vľavo za rohom sa nachádzal obrovský sprchový kút, do ktorého by sa zmestilo aj desať ľudí.

Vrátila som sa k umývadlám a zadívala som sa na svoj odraz v zrkadle. Nevyzerala som zle, z čoho som sa potešila. Ani maskara, ani linka neboli rozmazané. Mala som chuť na sprchu, takže mi bolo jasné, že sa budem musieť prv odlíčiť. Pustila som teplú vodu a dôkladne si umyla oči. Znova som si prezrela svoju tvár. Mala som menej výrazné oči, ale to nebol bohvieako veľký problém.

Zo skrinky som si vzala jeden uterák a odložila tam svoje nohavičky. Následne som sa premiestnila do honosného sprchového kútu. Zatiahla som za sebou sklenené dvere a prehodila cez ne biely uterák. Momentálne som nutne potrebovala sprchu. Hlavne preto, že som ešte stále bola rozhorúčená z Edwarda.

Uškrnula som sa. Zato som svoj plán zvládla bravúrne. Jemu totižto nie je možné odolať. Vlastne, je to možné, ale potrebujem mnoho úsilia. Škoda, že som práve teraz nevidela výraz jeho tváre. Musel sa tváriť šokovane, predsa odo mňa nič také nečakal. Myslel si, že sa poddám.

Spustila som chladnejší prúd sprchy, na ktorého teplotu som si ľahko zvykla. Cítila som, ako studené kvapôčky vody dopadajú na moje telo, na moju pokožku. Zbožňovala som prítomnosť vody. Niet sa čo čudovať, keďže ovládam práve tento živel.

Vtom som pocítila na bokoch čísi dotyk, až som takmer vyletela od ľaku z kože. Kebyže ma osoba za mojím chrbtom nedržala, pošmykla by som sa a spadla, čo by nebolo vôbec príjemné. Prinajmenšom by som si rozbila hlavu. Srdce mi divoko búšilo, aj keď som vedela, kto je za mnou.

„Myslela si si, že mi tak ľahko utečieš?“ šepol mi tesne pri uchu hrozivým hlasom. Vedela som, že mi nikdy neublíži, ale moje telo sa zachvelo. Zároveň strachom, zároveň vzrušením. Perami ma bozkával na krku a ramene, zatiaľ čo sa rukami posúval vyššie po mojich bokoch. Dostal sa k mojim prsiam, ktoré mierne stlačil, až som zavzdychala.

To už som stála opretá o kachličky. Edward sa skláňal ku mne, hľadeli sme si navzájom do očí, i keď na nás stále dopadal prúd vody. Dúhovky mal tmavé, čierne ako noc. Videla som v nich tú túžbu, ktorú cítil, ktorú som cítila aj ja.

Rukami ma chytil za zápästia a pritlačil ich popri mojej hlave ku stene. Priblížil sa ešte bližšie, až naše tváre delilo len pár centimetrov.

„Bojíš sa ma?“ Pohľadom neuhol, nedokázala som určiť, či sa so mnou iba hrá. Tak či tak, v každom prípade bola moja odpoveď rovnaká.

Uškrnula som sa. „Nie.“ Jeho pery sa ocitli tesne pri mojich.

„Možno by si mala.“ Ústa sa mu pomaly roztiahli do šibalského úsmevu a mne bolo razom jasné, že je to len hra na mačku a myš. Vtom ma vášnivo pobozkal na pery. Telom mi prebehla vlna vzrušenia. Stačil mi len ten jeden bozk a už ma mal v hrsti. Nedokázala by som mu odolať či ujsť.

Povolil zovretie a ja som si okamžite oslobodila ruky, aby som sa mohla dotknúť jeho božského tela. Prechádzala som rukami po jeho pevnej a mokrej hrudi, zatiaľ čo on si ma za pás pritiahol k sebe a dotýkal sa celého môjho tela. Roztápala som sa v jeho náručí, aj keď studená tečúca voda sa snažila ochladiť moje horúce telo. Ale márne.

Edward ma chytil za zadok, vydvihol si ma a už som znova bola opretá o stenu. Automaticky som si obmotala nohy okolo jeho pásu. Konečne som mu hľadela priamo do očí, už som nemusela zakláňať hlavu.

Nepýtal si žiaden súhlas, len prudko do mňa vnikol, čím spojil naše telá v jedno. Hlasno som zavzdychala a než som sa nazdala, privlastnil si moje pery a vplával do mojich úst jazykom. Cítila som, ako mnou zmietajú všetky emócie. Prevládala však láska.

Rýchlo sa vo mne pohyboval, naše jazyky tancovali vášnivý tanec. Ruky som zaplietla do jeho vlasov a potiahla za ne, čo ho len popudilo k zrýchleniu tempa, ak to bolo vôbec možné. Bolo to inšie ako v posteli, bolo to živočíšne, divoké. A mne sa to páčilo.

Cítila som, že sa blížim k vrcholu, že čochvíľa vybuchnem ako Etna. Stačil už len jeden príraz a moje telo sa chvelo s prívalom orgazmu. Ston som utlmila v našom bozku, rovnako ako Edward. Potom som sa však odtiahla, potrebovala som sa zhlboka nadýchnuť.

Otvorila som oči a pozrela sa do tých jeho tmavých, v ktorých mu hrali iskričky šťastia. Nedalo mi to neusmiať sa. Odlepil ma od steny, jednou rukou ma chytil okolo pása, zatiaľ čo druhou vypol sprchu. Následne sa so mnou presunul späť do spálne, kde sme pokračovali...

Len v Edwardovej košeli, ktorá mi siahala tesne pod zadok, a v nohavičkách som pricupkala do predsiene a vzala z kabelky mobil. Edward mi ponúkol, že môžem zostať tak dlho, ako chcem. Takže mi bolo hneď jasné, že dnešné stretnutie so sestrami musím zrušiť. Veď ak vynechám jeden deň cvičenia, nezabije ma to, či?

Udivilo ma, že bolo iba deväť hodín. Aspoňže im to stíham oznámiť. Vytočila som Esmino číslo a čakala. Po pár zvoneniach to zodvihla.

„Ahoj, Bella, deje sa niečo?“ Jej hlas bol mierne prekvapený. Asi neočakávala, že jej zavolám.

„Ahoj, nie. Len dnes neprídem.“ Nebolo to trocha drzé? Mohla som sa radšej opýtať, či by sme to nepresunuli na inokedy.

„Och, v poriadku.“

„Hneváš sa?“ spýtala som sa.

„Nie,“ zasmiala sa. „Len to budeme musieť dohnať.“

Prikývla som, aj keď to nemohla vidieť. „Uvidíme sa zajtra.“

„Dobre. Pa.“

Odtiahla som mobil od ucha a ukončila hovor. S úľavou som si vydýchla, zvládla som to. Teraz mám celý deň čas. Mobil som odložila späť do kabelky a bosými nohami prešla do kuchyne, aby som pripravila niečo pod zub pre nás oboch. Chcela som sa za krásny večer nejako odmeniť a raňajky sa mi zdali ako vhodná príležitosť.

S pozitívnou náladou som z chladničky vybrala potrebné ingrediencie na prípravu omelety, čo nebolo nijako zložité. Obšmietala som sa okolo sporáka, keď sa mi za chrbtom vynorila známa postava. Už som si začínala zvykať na to jeho nečujné premiestňovanie. Zozadu ma objal okolo pása a i cez tú tenkú látku som intenzívne cítila jeho dotyk, až som sa nepatrne zachvela od návalu túžby. Stačilo len pár minút byť od seba na pár metrov vzdialení a už sa mi za ním cnelo. A tuším, že Edward bol na tom rovnako.

Vtisol mi bozk na krk a ja som mala čo robiť, aby som sa nenechala ovládnuť svojimi pocitmi. Otočila som sa k nemu, čo som však robiť nemala. Mala som dokonalý výhľad na jeho obnaženú hruď. Stál len pár centimetrov odo mňa a iba v boxerkách.

„Mal by si sa ísť obliecť,“ šepla som, keď sa skláňal ku mne. Zastavil sa tesne pred mojimi perami.

Uškrnul sa. „To hovorí tá pravá.“

Už-už by ma pobozkal, no začuli sme buchnutie dverí. Edward nevyzeral nijako prekvapene, ja som však rýchlo od neho odstúpila a pozrela sa na mladé čiernovlasé dievča vstupujúce do kuchyne. Bola rovnako šokovaná ako ja.

„Och, prepáčte. Nevedela som, že tu ešte budeš,“ zaštebotala zvonivým hlasom a nevinne sa usmiala. Žiarivými zelenými očami preskakovala zo mňa na Edwarda a naopak. Muselo jej byť jasné, že medzi mnou a Edwardom niečo bolo.

„Bella,“ ozval sa Edward, „toto je Katheryn, moja nevlastná sestra. Katy, toto je Bella, moja priateľka.“ Zľahka sa dotkol mojej ruky a mne došlo, že to oslovenie malo oveľa hlbší význam. Až ma zahrialo pri srdci.

To už ku mne pribehla Katy a náhle ma objala, čím odo mňa odtisla Edwarda. On sa na mňa len pousmial a naznačil, že sa ide obliecť, takže ma nechal so svojou sestrou osamote. Stískala ma vo svojom náručí.

„Ani nevieš, aká som rada, že ťa konečne spoznávam. Edward mi o tebe veľa hovoril.“ Odtiahla sa a ja som si ju mohla po prvý raz prezrieť zblízka. Bola pekná, veľmi pekná. Mala bledú a čistú pleť, popri ktorej jej vlnité havranie vlasy vynikali. Pomerne vysoká a chudá postava jej iba pridávali na dokonalosti. Sčasti mi pripomínala Edwarda, ale zároveň aj nie. Úplne rozdielne oči a vlasy, to boli hlavné rozdiely. Ale keďže boli nevlastní súrodenci, mohla som to čakať.

Edwardovi som verila, tak prečo mať nejaké pochybnosti? Dôverovali sme si navzájom, i keď ja som jedno malé tajomstvo v sebe dusila. Chcela som mu to prezradiť, ale sestry by ma zahlušili. Vlastne... Dozvedeli by sa to vôbec nejako? Neverím, že by to niekomu vytáral. Ak by som ho požiadala o uchovanie tajomstva, neprezradil by ho. V správnej chvíli mu to poviem.

Katy na chvíľu ustrnula, zhlboka sa nadýchla a už ma odstrčila od sporáka. „Vonia to fantasticky!“ S lačným pohľadom vzala tanier, na ktorý vyklopila omeletu a za horúca sa do nej pustila, ani som ju nestihla nijako upozorniť či zastaviť. Len som tam stála čiastočne vykoľajená.

Chvíľku na mňa zmätene pozerala, no vzápätí jej to docvaklo.

„To boli vaše raňajky?“ Ani nečakala na odpoveď a rýchlo pokračovala. „Ak to bolo pre Edwarda, jemu to prekážať nebude, aj tak skoro vôbec neje. Ak to bolo tvoje, tak prepáč. Pripravím ti nové. Len som bola veľmi hladná.“ Jemne sa na mňa usmiala.

Pokrútila som hlavou. „To je v poriadku.“ A opätovala som jej úsmev, pričom som si ju premerala pohľadom. Na sebe mala žlté letné šaty a sandále na opätku. Netuším, kde mohla byť. Vedela som, že s ním býva, ona bola tou spolubývajúcou. A určite tu v noci nebola. Teda, dúfam v to. Ale inak by teraz neprišla odniekiaľ z vonku, či?

„Vážne si taká krásna, ako ťa neustále opisuje.“ Začervenala som sa, no skôr preto, že som na sebe mala len jeho košeľu a nohavičky. Úžasné na prvé stretnutie s jeho sestrou. To v bare sa nedá nazvať stretnutím, pretože sme sa nijako nepozdravili.

Vyskočila a posadila sa kuchynskú linku, ja som sa oprela o linku za sebou, čiže som bola ku Katy otočená čelom. Ústa sa jej roztiahli do širokého úsmevu, až odhalila svoje biele zuby.

„Spomínam si, ako mi o tebe hovoril po prvýkrát. Bol tebou očarený, len čo ťa uvidel. Nevedel však, ako sa ma správať, či ťa má hneď niekam pozvať, či počkať týždeň.“ Zasmiala sa, no potom sa zahľadela kamsi do neznáma. „Nikdy neveril v lásku na prvý pohľad, ale až pri tebe uveril.“

„Ja... Ja som jeho prvá? Nemal predo mnou nejakú?“ opýtala som sa so zatajeným dychom. Žeby sme na tom boli rovnako? On bol mojím prvým a ja jeho prvou?

„Nie,“ pokrútila hlavou. „Si úplne prvá. Vo všetkom.“ Žmurkla na mňa a mne okamžite došlo, čo mala na mysli. Čudo, že som sa nezapýrila. „Hovoríme si totižto všetko.“

„Všetko?“ Prekvapilo ma to. Takže vie o všetkom, čo sa medzi nami stalo? Úplne do bodky?

„Áno. Stará sa o mňa už pár rokov, večne mi pomáha a... Je mi totižto viac otcom, než bratom. Aj keď so vzťahmi nemá veľa skúseností, občas potrebuje nejaké tie rady. Vtedy si pripadám ako jeho mama.“ Začala sa smiať, zatiaľ čo ja som si dve a dve dávala dokopy. Netušila som, že majú až taký blízky vzťah. Veľa mi o tom Edward nepovedal.

Katy zoskočila z linky, šaty sa jej zavlnili a jemne pohodila vlasmi.

„Som rada, že si našiel práve teba. Neskonale ťa miluje a už navždy aj bude, ver mi.“ Už sa nesmiala, na tvári sa jej usadil starostlivý výraz. „Záleží ti na ňom, však?“

Povzdychla som si a pousmiala sa. „Áno, veľmi.“ A tým sa akoby vo mne otvorila skrinka citov. „Je normálne, že na neho stále myslím? Že mi strašne chýba, keď s ním nie som? Bože, neviem či prejde chvíľa, kedy sa moja myseľ nezabýva ním.“ Zasmiala som sa a Katy sa radostne usmiala.

„To je láááska,“ zaštebotala. Následne sa opäť zamyslela, ale len na chvíľočku. „Asi by si mi neuverila, keby som ti povedala, že my nie sme...“

„Rozoberáte mňa?“ ozval sa za mnou hlas, až som ľakom nadskočila, no keď som sa obzrela, úsmev sa mi rozlial na tvári.

Pretočila som očami. „Iste.“ Avšak v mysli som dumala nad tým, čo mi asi Katy chcela povedať. Čo nie sú? Súrodenci? Alebo nie sú pokrvní?

Edward si položil ruku na môj pás a pritiahol ma bližšie k nemu. Cítila som chlad sálajúci z jeho tela, aj napriek tomu, že už bol odetý v rifliach a tričku. Z toho dotyku mi naskočila husia koža, srdce začalo rýchlejšie biť a predošlé myšlienky ma razom opustili. Pozrel sa mi do očí tými svojimi zlatými a vtisol mi letmý bozk na čelo.

„Ehm, nebudem vás rušiť.“ Obaja sme sa pozreli na Katy. „Idem si dať sprchu a pôjdem niekam von.“ Rýchlo sa na nás usmiala, sčasti ospravedlňujúco, a pobrala sa preč z kuchyne. Edward mi naznačil, že o chvíľu je späť a vybral sa za ňou. Bola som príliš zvedavá na to, aby som nenakúkala spoza rohu.

Zahliadla som ich na konci chodbičky stojacich neďaleko od klavíra. Ani jednému z nich som nevidela priamo do tváre, ale rozhadzovanie rúk naznačovalo, že o niečom horlivo diskutujú. Alebo sa hádajú, ale nečujne, pretože som v tom tichu len sťažka začula rýchle mrmlanie. Ľudia väčšinou pri hádkach po sebe kričia, takže tú možnosť som rovno aj vylúčila. Možno Edward len vyzvedal, o čom som sa s jeho sestrou zhovárala. Kto vie?

Potichučky som sa premiestnila k sporáku a pripravila si raňajky. Onedlho sa vrátil Edward. Keď som sa ho spýtala na raňajky, len sa usmial, poďakoval, ale vraj nie je hladný. Spomenula som si na slová Katy.

...aj tak skoro vôbec neje.

Žeby pil iba nejaké proteínové nápoje? Alebo užíval tabletky na rast svalov a máločo zjedol? To si nemyslím.

Po raňajkách sme sa rozvalili na gauč a zapli televízor. Dívali sme na akýsi romantický film, ktorého názov som nepostrehla. Mňa veľmi nezaujal, ale kvôli Edwardovej prítomnosti je mi to jedno. Najradšej by som s ním trávila každú chvíľu svojho voľného času, lenže nesmiem zanedbávať Jess a svoje sestry.

Vo filme práve žena prezradila svojmu manželovi tajomstvo, ktoré pred ním skrývala celé roky, a on sa na ňu nesmierne nahneval, vyčítal jej to.

Vtom sa mi v hlave vynorila predstava, ako Edwardovi vravím pravdu o tom, čím v skutočnosti som, na čo sa zachoval rovnako ako postava vo filme. Nazlostil sa, že som mu to nepovedala skôr.

Mala by som mu to povedať, mal by vedieť pravdu. Nechcem to pred ním tajiť a taktiež sa s tým chcem niekomu zdôveriť. A verím, že on je tým pravým. Čím skôr mu to poviem, tým lepšie. Tá predstava ma tak vyplašila, že som sa rozhodla s pravdou von, už som nemohla cúvnuť.

Vyskočila som na nohy a usmiala sa na neho, akoby sa nič nedialo.

„Poďme niekam von,“ navrhla som, pretože toto vážne nie je správne miesto. K tomu tu je ešte stále jeho sestra a mohla by niečo začuť, čím by sa to iba skomplikovalo. Najlepšie by bolo, keby to vedel iba on a možno aj Jess. Žiadne možno, ale určite. Tiež si zaslúži vedieť pravdu po tom, čo všetko pre mňa spravila.

„Takto?“ Lišiacky sa na mňa usmial a díval sa na môj terajší odev. Cítila som, ako sa mi krv nahŕňa do líc. Zároveň som mala chuť naňho vyplaziť jazyk. Ale nie som predsa decko.

Edward sa postavil, chytil ma za ruku a kamsi viedol. Jeho izba sa nachádzala napravo od klavíra, lenže my sme išli na opačnú stranu, kde sa takisto nachádzali jedny dvere. Bez zaklopania vstúpil dnu a ja za ním.

„Katheryn, nájdi niečo pre Bellu.“ Poobzerala som si izbu, typicky dievčensky zariadenú, ale ona tu nebola. Sekundu nato vyšla z iných dverí v izbe v župane a natáčkami na hlave, čím mi trocha pripomenula Jess. Povahovo si boli celkom podobné. To sa mi aj potvrdilo, keď ma nadšene vzala k dvom obrovským vstavaným skriniam siahajúcim až po strop, odsunula jedny dvere a začala sa prehrabovať v mase oblečenia.

Otočila som hlavu a zadívala sa na Edwarda stojaceho vo dverách s úškrnom na perách. O chvíľu zavrel dvere a už ho nebolo. Povzdychla som si a obrátila sa ku Katy, ktorá celý čas niečo štebotala.

„Chceš šaty alebo nohavice? Alebo sukňu? Akej farby a strihu?“ Odmlčala sa a pozrela mi do tváre. „Kam vlastne idete?“

Pokrčila som ramenami. „Niekam von.“ Ona nad tým pretočila očami, kúsok odstúpila a rukou pokynula smerom ku skrini.

„Skús sa pozrieť, či ti niečo nepadne do oka,“ usmiala sa. Len som prikývla, podišla ku skrini a rukou prešla po rôznych látkach. Bolo tu toho! Až mi to vyrazilo dych. Nachádzalo sa tu všetko možné, na čo človek pomyslel.

Náhle ma čosi zaujalo. Vytiahla som vešiak zo skrine a s ním aj prekrásne tmavo-modré šaty dlhé po zem so širokými ramienkami a výstrihom do V. Boli jemné ako hodváb, ako Edwardova pokožka. Určite boli aj drahé. Ešte raz som sa na ne s údivom zahľadela, následne som ich vrátila späť na miesto.

„Nemáš rifle a obyčajné tričko. Tak do prírody, na prechádzku.“ Katy mi za pár sekúnd našla riflové kraťasy a červené tričko s hlbokým výstrihom, z čoho som práve nebola veľmi nadšená, ale nič menej vyzývavé nenašla. Aspoň som vedela, aký štýl obliekania preferuje. Veď som ju videla dvakrát a ani raz nemala nohavice.

Podala mi oblečenie a spýtala sa, či náhodou nepotrebujem aj podprsenku, na čo som záporne pokrútila hlavou. Možno si myslela, že po noci s Edwardom nezostala pokope. Našťastie sa tak nestalo.

„Ďakujem. Potom ti to vrátim.“ Usmiala som sa na ňu a vybrala sa pomaly k dverám.

„To je v poriadku, aj tak mi to nebude chýbať,“ zasmiala sa a ukázala na svoje preplnené skrine. Už-už som chcela namietať, keď ku mne pribehla s modrou látkou v rukách. To sú predsa... „Videla som, ako sa ti páčili. A verím, že aj Edwardovi budú.“ Pokrútila som hlavou, ale znova ma nepustila k slovu. „Keď ťa pozve niekam na luxusnú večeru, vezmi si ich. Viem, že pozve. A ak nie, ja mu to poradím.“ Nato na mňa žmurkla.

Nesmierne sa mi tie šaty páčili a ja ani moje ďakujem nepreukazovalo takú vďaku, akú som cítila, tak som ju ešte pevne objala. Objatie mi opätovala, ale potom sa prudko odtiahla.

„A topánky?“ vyhŕkla na mňa, až som prekvapene zažmurkala. Úplne mi vyfučalo z hlavy, že som sem prišla v ihličkách. Katy mi dala svoje tenisky, aj keď mi boli troška veľké, stále lepšie než lodičky. Šaty som zatiaľ nechala ukryté u nej, že sa po ne neskôr vrátim, aby teraz náhodou Edward niečo nevidel.

S oblečením a topánkami som prišla do Edwardovej izby. Nebol tu, tak som to využila, vyzliekla si košeľu, našla svoju podprsenku a snažila sa zapnúť si ju, ale len naslepo som šmátrala po zapínaní na chrbte.

„Potrebuješ pomoc?“ ozval sa za mnou známy mužský hlas a od ľaku mnou trhlo. Musím si zvyknúť na to, že sa vždy znenazdajky nečujne objaví. Otočila som sa k nemu čelom, pričom som si podprsenku pridržiavala na prsiach. Aj keď ma už nahú videl, stále som sa trochu hanbila.

Prechádzal po mojom tele lačným pohľadom, až sa jeho čierne oči zabodli do tých mojich. Nečakal na moju odpoveď, len ku mne pristúpil, otočil ma o sto osemdesiat stupňov a zapol mi podprsenku. Jeho ľadové prsty sa dotkli mojej pokožky na chrbte, načo sa moje telo zachvelo s prívalom túžby. Mohla by som sa viac ovládať a naučiť sa odolávať mu.

Zrazu mi vtisol bozk na rameno a ja som sa musela ovládať. To som však robila márne, pretože on to nevydržal a sekundu nato mal pery pritisnuté na tie moje. Aspoň ja som musela zachovať chladnú hlavu, inak odtiaľto tak skoro neodídeme.

Opatrne som sa odtiahla a uškrnula sa. „Radšej chceš ostať tu, že?“

„Samozrejme.“ Tvár mi ovial jeho svieži dych. Zhlboka som sa nadýchla, lenže tým som iba nasala do pľúc tú nádhernú a omamnú vôňu.

Nepoddaj sa.

„Škoda, pretože ideme na prechádzku.“ Vtisla som mu letmý bozk na ústa a rýchlo som sa obliekla aj obula. On tam ostal stáť ako oparený. Ja už som bola hotová, tak niet na čo čakať. Prešla som okolo neho von z izby až do predsiene, kde som z kabelky vytiahla mobil. Mala som jeden zmeškaný hovor od Jess. Rýchlo som jej napísala, že som v poriadku a ešte neviem, kedy sa vrátim.

O chvíľu za mnou došiel aj Edward a díval sa na mňa s prižmúrenými očami.

„No ták, nebuď urazený.“ Pohladila som ho po tvári, no vzápätí som sa začala smiať. Snažil sa udržať neutrálny výraz, ale zbadala som, že mu kútiky úst kmitajú smerom nahor. Napokon sa usmial, rukou ma objal okolo ramien a spolu sme vykročili von z bytu na útlu chodbičku.

Chvíľku sme čakali na výťah, ktorým sme sa odviezli až na prízemie – na recepciu. Vonku som ostala na pár minút sama, kým Edward išiel po auto. Bolo pomerne teplo a príjemne, čo mi vyhovovalo, keďže som bola celkom naľahko oblečená.

Zahliadla som čierne Volvo zastavujúce pri okraji chodníka. Edward sa zachoval opäť ako gentleman, vystúpil a otvoril mi dvere. Na to som si ľahko zvykla. Následne si sadol na miesto šoféra.

„Kam to bude, madam?“ opýtal sa a nadvihol obočie.

Usmiala som sa. „Niekam blízko do prírody.“

Po dlhej dobe tu máte ďalšiu kapitolu. Dúfam, že túto poviedku ešte niekto číta. :)

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený živel - 20. kapitola: