Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce od Edwarda - Prológ

09.12.2011 (15:00) • MatikEsmeCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 22× • zobrazeno 2528×

Prológ

Sedel som na posteli a sledoval som jej pokojnú tvár. Spala, ale pritom stále držala vo svojej rúčke to moju. Bol to pocit na nezaplatenie.

Sedel som tam a užíval som si posledné chvíle s ňou. Vedel som, koľko bolesti jej moje rozhodnutie spôsobí. Milujem ju a viem, že aj ona miluje mňa. No ale preto, že ju milujem, to musím spraviť. Nemám inú možnosť. Nemôžem sa ďalej pozerať ako trpí. Neznesiem to.

Sledovať každý deň ako leží na tej posteli a z posledných síl bojuje. Videl som na nej, že jej dochádzajú sily. Slabla mi pred očami.

Najviac som si užíval posledný týždeň. Na jej tvári bol úsmev od rána do večera. Bola šťastná a ja som vedel, že to šťastie jej pokazím. No ale inak sa to nedalo. Musel som to spraviť. A keď som videl jej úsmev, vedel som, že som spravil dobre. Viem, že potom jej ublížim, ale ona je silná a zvládne to. Po čase si nájde niekoho iného a s ním bude šťastná.

Pamätám si jej úsmev, keď som jej dal malé srdiečko na retiazke z bieleho zlata . Bola taká šťastná. Povedal som jej, že to má pre šťastie, ale vo svojom vnútri som vedel, že to je hlavne na pamiatku.

„Milujem ťa,“ povedal som jej v osudný deň. Naklonil som sa nad jej posteľ a zľahka a naposledy som ju pobozkal. Do toho bozku som dal všetko. Tým, že som vedel, že je posledný, som si ho vychutnával ešte viac. Bolo to také príjemné cítiť jej pery na svojich.

Keď bol čas ukončiť tento krásny zážitok, odtiahol som sa od nej a oprel svoje čelo o jej.

„Milujem ťa,“ povedala mi zadýchane. Jemne som sa na ňu usmial, ale jej ďalšia veta mi ho z tváre zobrala. „Čakaj ma tu, dobre?“

Na moje šťastie vošiel do izby doktor a odviedol ju na sálu. Videl som jej na očiach strach z toho, čo pri tej vete videla v mojich očiach. Chvíľu som sa ostal pozerať na prázdnu posteľ, ale potom som usúdil, že je pravý čas ísť. Prešiel som dverami a stretol som doktora. Len som sa usmial a prikývol.

Dúfal som len, že sa jej bude dariť a že bude šťastná. Na vysvetlenie som jej nechal listy. Viem, aké romantické, ale inak to nejde. Presne som jej nechal dva. Jeden na teraz a druhý za tri mesiace. Milujem ju.

Bella:

Ležala som na posteli a konečne som sa cítila šťastná. Síce som ležala v nemocnici, ale mala som vedľa seba svojho anjela. Po tom, čo mi oznámili tu úžasnú správu, a ja som vďaka tomu nemusela opustiť svojho anjela o pár dní, vedela som, že som ten najšťastnejší človek pod slnkom.

Majú pre mňa darcu.

Je to priam neuveriteľné, ale je to pravda. Majú pre mňa nové srdce. Moje srdce mi zlyháva a preto som teraz napojená na prístrojoch, aby som vydržala aspoň o deň dlhšie. Ale teraz pre mňa našli nové srdce a dnes ma majú operovať. Presnejšie za hodinu. Verila som, že to dobre dopadne a ja budem s Edwardom.

Naklonil sa ponad posteľ a pár centimetrov od mojej tváre sa zastavil.

„Milujem ťa,“ povedal a potom konečne spojil naše pery. Tento náš bozk sa začal jemne a nevinne, no neskôr sa začal stupňovať. Obaja sme doň dali všetku našu lásku, zúfalstvo a všetky naše pocity.

„Milujem ťa,“ povedala som mu udýchane. „Čakaj ma tu, dobre?“ s úsmevom som mu povedala, no jeho úsmev zmizol. Nechápala som čo sa stalo, no keď som sa ho na to chcela opýtať, vošiel do izby doktor a dal mi injekciu na uspatie.

So zvláštnym pocitom som sa ponorila do tmy.

Keď som sa zobudila, bola som nesmierne šťastná.

Po prvé už len za to, že som sa zobudila. Znamenalo to, že operácia dopadla dobre a ja som to prežila.

Po druhé, že môžem teraz byť s Edwardom.

Otvorila som oči a dychtivo som sa popozerala okolo seba. Pri posteli sedela Renée, moja mama, a držala ma za ruku. S úsmevom ma pozorovala a ja som sa rozhliadala ďalej. Edward tu nikde nebol. Ostala som sklamaná, no možno tu bol stále a teraz musel niekde odbehnúť. Rozhodla som sa to zistiť.

„Kde je Edward?“ spýtala som sa Renée. Môj hlas bol zachrípnutý a hovorila som len šeptom.

Moja mama sa na mňa pozrela so slzami v očiach a podala mi obálku.

Roztrasenou rukou som ju zobrala a pomaly som z nej vztiahla zložený list. Potom som ho začala čítať a z očí sa mi postupne liali slzy.

Milá Bella,

prosím ťa, prepáč mi. Je mi strašne ľúto, že som ťa musel opustiť, ale nikdy to nebudem ľutovať. Teraz ti nemôžem povedať, čo sa stalo. Nie je to dobré pre tvoj zdravotný stav. Jediné, čo ti teraz môžem sľúbiť je, že pravdu sa dozvieš za tri mesiace.

Nehľadaj ma, lebo ma nenájdeš. Prosím, ži svoj život naplno a zabudni na mňa. Ver, že keď si šťastná ty, som šťastný aj ja. Milujem ťa, a preto toto všetko bolo potrebné.

Vždy som ťa veľmi miloval.

S láskou, Tvoj Edward.

Slzy mi tiekli po lícach prúdom a ani som sa ich nesnažila zastaviť. Nemalo to zmysel. On je preč. Odišiel. Nechal ma tu. Ja sa tak teším a pri tom som ho stratila. Stratila som to najcennejšie, čo som v živote mala.

Tešila som sa, ako spolu prežijeme zvyšok života a teraz toto? Na čo mi bude nové srdce bez neho? Je to spravodlivé?

Otázky podobného typu mi vírili hlavou ako roj včiel a pred očami som videla jeho tvár. To nemôže byť pravda.

„Klame. Povedz, že v tom liste klame. To nemôže byť pravda. On nie je preč. Nemôže byť. Ja ho potrebujem. Že je to vtip?!“ obrátila som sa s otázkou v očiach na mamu.

Po tvári jej tiekli slzy a v očiach mala smútok. Chytila ma za ruku a hlavou zakrútila, že to vtip nie je. Len som cítila, ako sa mi z oči ešte viac spustili slzy a potom som sa ocitla v tme.

(: Ďakujem všetkým, ktorí si Srdce od Edwarda prečítali a chcela by som vás poprosiť, či by ste mi nemohli zanechať komentár, či sa vám to páčilo a či sa mi oplatí vôbec pokračovať. Aspoň smajlíka. Ďakujem. :)

(: 1. kapitola :)

Autor: MatikEsmeCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce od Edwarda - Prológ: