Ďalšia kapitola je na svete. Hádam sa Vám bude páčiť. :) Je síce kratšia, ale v ďalšej to vynahradím. :) Predom ďakujem za komentáre :D
15.01.2012 (08:00) • MatikEsmeCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1745×
Bella:
Ruky som mala rozpažené do strán, aby som udržala rovnováhu a nepadla na stranu. Kráčala som po ceste, ktorá bola z jednej strany čierna a hneď za ňou čierno čierna tma, z druhej biela, za ktorou svietilo slnko. V strede cesty bola ružová čiara, po ktorej som kráčala.
Najskôr mi nedochádzalo, čo to má znamenať, ale potom ma to zasiahlo ako blesk z čistého neba. Bola to cesta môjho života. Na jednej strane smútok, na druhej šťastie. Na jednej strane Edwardova tvár, na druhej nie.
Neviem, čím to bolo, ale cítila som, že sa teraz musím rozhodnúť, ako pôjde môj život ďalej. Vedela som, že už dlho nemôžem kráčať po tejto čiare a budem musieť vstúpiť na niektorú z ciest.
Cítila som, že čierna cesta je cesta s Edwardom a utápaní sa v žiali z toho, že som ho stratila. Cítila som, že je správne mať Edwarda stále na očiach. Bola to moja láska a on kvôli mne zomrel.
No zároveň som vedela, že biela cesta je cesta šťastia všetkých okolo mňa. Cesta pretvárania sa, že všetko je v poriadku a plakania po nociach.
Neuveriteľne ma lákala čierna cesta. Chcela som byť Edwardovi čo najbližšie. Podvedome som asi dúfala, že keď sa vyberiem na čiernu cestu, znovu ucítim jeho pery, dotyky, či objatie, v ktorom som sa cítila tak bezpečne.
Keď som sa už chystala spraviť krok na čiernu cestu, uvidela som pred očami rôzne tváre, ktoré sa striedali ako na bežiacom páse. Každému, komu som sa pozrela do oči, som videla smútok, ľútosť a súcit. Vedela som, že keď sa rozhodnem pre čiernu cestu, bude toto na každodennom podnose. Budem to v ich očiach vidieť vždy, keď sa na mňa pozrú.
„Musíš byť silná,“ ozval sa mi v hlave neznámy hlas. Možno moje podvedomie si so mnou hralo a snažilo sa mi pomôcť. Je pravda, že musím byť silná. Nech si vyberiem hociktorú z ciest, bude ma to stať veľa úsilia a bolesti. Či sa budem každý deň utápať v bolesti a žiali po Edwardovi a smutných očí rodiny, alebo sa budem snažiť žiť život normálne a snažiť sa všetko prekonať, na úkor rodiny a blízkych.
Ani neviem ako, ale urobila som krok. Stála som na bielej ceste a vedela som, že som sa rozhodla s právne. Budem bojovať za to, aby nikto iný kvôli mne netrpel. Budem trpieť iba ja a len vo chvíľach, keď budem sama. Nechcem ubližovať nikomu na okolo.
Na tvári som ucítila slnečné lúče, ktoré ma dokonalo zobudili. Natiahla som si najskôr nohy, potom ruky a nakoniec som sa pretočila na chrbát.
„Musím byť silná,“ povedala som si v duchu a zhlboka som sa nadýchla.
„Bellííííík,“ ozvalo sa spoza dverí, ktoré sa okamžite otvorili a mne do izby vpadol Emmett. Ako vietor sa hodil na posteľ, ale ako vietor už nedopadol. Bol to ohromný šuter, ktorý aj mňa nadhodil. Dopadol tesne vedľa mňa a ja som bola nesmierne vďačná, že je tá posteľ taká veľká.
„Emmett,“ zamručala som a ospalo som sa pretočila na bok k nemu.
Ležal na boku smerom ku mne a hlavu si podopieral rukou, aby na mňa lepšie videl. Usmieval sa od ucha k uchu a zo záujmom ma pozoroval.
„Potrebuješ niečo dôležité?“ opýtala som sa ho opatrne, nič nehovoril, len sa stále na mňa pozeral.
„Chcem ťa o niečo poprosiť,“ začal vážne a jedným pohybom sa posadil. Tváril sa dosť vážne a to ma prinútilo posadiť oproti nemu. Perinu som mala stále pritiahnutú pod bradou a pozorovala som Emmetta so záujmom.
„Čo už len taká hora ako si ty potrebuje odo mňa?“ začala som si ho doberať, ale on sa tváril stále vážne.
„No vieš. Ono už na mňa všetci z našich kašľu a ja sa strašne nudím. Prosííím, Bellinka, zahrala by si si so mnou človeče nehnevaj sa? Prosííím,“ prosil ma a ja som len vykulila oči.
„Ty chceš hrať človeče?“ opýtala som sa ho neveriaco.
„Prosíím! Ja ti prinesiem raňajky do postele, ak si so mnou zahráš. Prosííííííím,“ stále prosil a ja som si spomenula na svoj sen. Chcela som zmenu a tu bola. Len som prikívla a Emmett hneď vybehol z izby.
„Esme! Potrebujem raňajky pre Bellu,“ začula som ho kričať a len som sa zasmiala. Je načase začať písať novú kapitolu života.
Autor: MatikEsmeCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Srdce od Edwarda 9. kapitola:
Super kapitola... tesím sa na pokračovanie
úžasná kapitolka moc se těším na pokračování
To bylo vážně krátké. Ale Člověče nezlob se mě vážně dostalo.
Krásne :) Teším sa na ďalšiu kapitolku
naozaj super kapitola...
už sa strašne teším na pokračovanie...
emmett je magor
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!