Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce môžem dať len jednej - 1. kapitola

04.02.2012 (15:30) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 5124×

Hneď na začiatok prekrásny trailer našej poviedky od NicolCarlieCullen. Veľmi pekne ti ďakujeme.

Aaaa, vytvorila som aj taký obyčajný obrázok poviedky. :D To je len taký výtvor. :D

Po usilovnom rozmýšľaní o charaktere Belly sme sa rozhodli z nej spraviť riadnu rebelku, takže sa máte na čo tešiť. :)

1. kapitola

„Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie,” opakujem si neustále v hlave.

Nemôžem uveriť, že sme sa museli presťahovať z krásneho slnečné mesta Phoenix práve sem. Do najdaždivejšieho mesta v Spojených štátoch Amerických. Býva tu i môj otec Charlie, ktorý pracuje ako šerif miestnej policajnej stanici. Síce tu býva, ale ešte nikdy som ho sem neprišla navštíviť. Pri predstave, že som sa mala ponevierať takýmto prostredím, som sa vždy striasla. A teraz som tu - nedobrovoľne.

Mama Renée dostala skvelú ponuku vo Forks pre bytové dizajnérstvo a architektúru do naozaj známej firmy Esmé dizajn. Bude dostávať skvelý plat a lukratívnu ponuku na dvojročnú zmluvu so šesťdesiat tisícovým platom. Bez rozmýšľania okamžite ponuku prijala a teraz sa nachádzame tu. V mestečku Forks, kde sa nenachádza ani jeden obchodný dom, prší tu tristo päťdesiat dní v roku. Od zdesenia, keď mi to mama oznámila, som ušla z domu a dva dni som sa neukázala doma.

Potom som bez slova prišla domov, musela som poslúchnuť matku, zbaliť sa a o hodinu sme už cestovali.

Keď sme vstupovali do mesta Forks vítalo nás „krásne“ daždivé počasie. Hneď mi klesla nálada na bod mrazu. Ihneď som vedela, že moje krásne značkové šaty môžem rovno zahodiť. Teraz si môžem nakúpiť hrubé ponožky, kabáty... brrr roláky a svetre, ktoré sú v móde out. Aspoň pre mňa.

Alebo, viete čo? Na všetkých kašlem. Nech si o mne myslia, aká som hlúpa. Milujem si užívať život, do ktorého patrí sex, zábava, alkohol, mariška, znova sex a znova zábava. Využijem každú šancu, ktorá sa mi naskytne, no aj tak... bývať v tomto meste je pre mňa aj príliš veľká výzva.

Keď sme vstúpili do Forks, hneď nás privítala chabá ceduľa Vítajte v meste Forks. Keď som sa dozvedela koľko ľudí sa tu nachádza, skoro som skolabovala. Úbohých tritisíc ľudí.

„To má čo znamenať? Povedz mi, že Forks je len nejaká štvrť z nejakého mesta?“ spýtala som sa podráždene. Mama sa na mňa otočila a zamračila sa. Potom sa znova venovala ceste.

„Bella, Forks je mesto. Príjemné miesto s krásnou prírodou,“ odpovedala mi tiež podráždene. Zrejme jej už lezie to moje frflanie na nervy.

„No to určite,“ odfrkla som a oduto hľadela pred seba. Všade len stromy, stromy a stromy. Žiadny piesok ani pláže, či žiariace slnko. Zrazu sme sa z cesty a asfaltu dostali do lesa a prechádzali cez trávu.

„Čo tu nemajú na asfalt?“ spýtala som sa potichu, no mama ma započula.

„Bella, nemala som tak veľa peňazí, musela som kúpiť dom, ktorý je v lese a jediný prístup k nemu je cez túto riadnu... trávu,“ povedala a spomalila, keď nás začalo natriasať. „Asi som mala kúpiť jeep,“ dodala mama lebo sme kvôli tomu natriasaniu museli spomaliť na dvadsiatku.

„Asi si mala,“ povedala som a chcela som dodať, že by sa nič z tohto nemuselo stať, keby sme neprišli sem. Lenže zrazu som zbadala totálnu katastrofu. Veľký jednoposchodový dom celý drevený a v strede bol komín, ktorý bol pokrytý tehlovým podkladom. Dom vyzeral na spadnutie. Totálne nestabilný, proste... hrôza.

„To si akože čo myslíš, že tu budem bývať, veď mi to padne na hlavu!“ kričala som na mamu nahnevane. Vystúpila som z auta a chytila si hlavu. „Ja asi zošaliem,“ dodala som, keď som uvidela prostredie. Nič iné len les, všetko tu bolo buď zelené alebo hnedé. Veď ako inak. Čo som si mohla myslieť?!

„Isabella, tento dom s tvojou pomocou dáme dokopy, nemám peniaze, aby som hneď kupovala nejakú vilu, rozumieš mi?!“ skríkla po mne mama naspäť. Odfrkla som si. Svoju krátku hnedú koženú bundu som si k sebe pritiahla bližšie.

Natiahla som sa do auta a pohrabala sa v kabelke. Skontrolovala som si marišku aj zapaľovač. Boli tam. Mohla som si vydýchnuť. Všetko je už v pohode. Tašku som si prehodila cez plece a kráčala do lesa. Ani neviem kam idem, proste sa chcem len upokojiť. Po tej náročnej a zdĺhavej ceste.

„Idem sa prejsť,“ povedala som mame bez pohľadu na ňu a kráčala ďalej. Keď som jej nebola na dohľad, vytiahla som si marišku a zapálila ju. Ach, sladký život. Potiahla som si a slastne vydýchla. Milujem ten únik pred realitou, ten skvelý pocit, čo ti môže ponúknuť marihuana.
Po troch potiahnutiach som sa poobzerala po okolí. Bola som hlboko v lese. Nevedela som, kde som, no to mi bolo ukradnuté. Musím uznať, Forkské lesy sú krásne, ale na teplú pláž nemajú. Sadla som si na spadnutý strom a pofajčievala marišku. Telo mi naplnil pokoj. Keď sa tak nad tým zamýšľam, pokiaľ mám marihuanu, všetko bude v pohode.

„Hej ty, kto si?“ ozval sa zrazu nejaký dievčenský hlas.

Zdvihla som hlavu a všimla si čiernovlasé dievča s hnedými očami opierajúce sa o strom. Bola dokonale oblečená, presne podľa môjho gusta. Roztrhané čierne silonky, biele kraťasy, podprsenku a na tom iba koženú čiernu bundu. Na nohách mala obyčajné čierne číny. V rukách držala marihuanu a na perách jej pohrával úsmev. Bola vysoká ako ja.

„Ja? Som Bella, ty?“ spýtala som sa a postavila sa. Podala ku mne ruku a vydýchla na mňa mariškový dym. Obidve sme boli v euforickom opojení, ktoré nám robilo náramné výbuchy pocitov v hlave. Niečo úžasné, niečo, čo milujem.

„Scarlet, teší ma, si tu nová, čo?“ spýtala sa milo. Usmiala som sa na ňu.

„Hej, presťahovali sme sa sem len dnes. Bývame s mamou neďaleko, chodíš do školy vo Forks?“ spýtala som sa, aby nestála reč. Ale vcelku - bola som zvedavá. Scarlet sa mi páčila, bol to taký istý typ ako ja. Taký blázonko, ktorý si rád užíva život a neutečie, keď sa naskytne nejaká príležitosť niečo vyviesť, niečo, čo ti vyvolá neuveriteľný adrenalín, ktorý ti prúdi v žilách. To som vedela vystihnúť z jediného pohľadu na ňu.

„Ehm, zrejme sa v pondelok stretneme,“ prikývla a dofajčenú cigu hodila na zem a zašliapla ju. Ruky si vopchala do vreciek na kraťasoch a pozrela na mňa.

„Áno, bohužiaľ musím chodiť na strednú, ale v pohode, počkala by si ma pred školou?“ spýtala som sa zvedavo.

Prikývla a spravila krok dozadu. „Musím ísť, Bella, zatiaľ ahoj,“ pozdravila sa mi a ešte predtým, ako zmizla v lese, sa na mňa usmiala a zakývala mi. Ohorok som aj ja zahodila a vydala sa domov. Normálne sa teším do školy, a to len a len kvôli Scarlet.

Dom zvnútra už nebol taký hrozný. Vnútrajšok bol zariadený v krémových farbách, takých jemných, čo sme mali aj doma na Floride. To bolo len plus. Moju izbu som mala na poschodí. Tá bola vo vyblednutej zelenej farbe. Kým to tu dám dokopy, tak to potrvá. Vzdychla som, zhodila zo seba veci a vošla do mojej vlastnej kúpeľne. Aspoň je fajn, že sa nedelím.

Vošla som do sprchy a pustila vodu. Teplá voda mi stekala po celom tele a ešte viac uvoľňovala svalstvo, ktoré som mala po ceste z Floridy stuhnuté. Po piatich minútach som radšej vyšla von, aby mama nešomrala, že míňam vodu, zabalila sa do uteráka, obliekla si na seba svoj ružový župan so žirafkou a ľahla si na pripravenú posteľ, ktorú mi zrejme prezliekla mama. Ako náhle som si ľahla, zaspala som. Snívalo sa mi o Phoenixe, o mojich kamarátoch, o teple a pláži.

Ráno som sa zobudila na hlasný buchot. Nahnevane som sa postavila a rýchlo utekala po schodoch dole. Našla som mamu ako opravuje stolík a snaží sa klinec pritĺcť do správnej dierky. Prišlo mi jej ľúto. Nezaslúžim si ju, to ona si zaslúži nejakú dobrú dcéru, priateľa. Musím jej aspoň trocha pomôcť.

„Mami, pomôžem ti, kedy donesú veci z Phoenixu?“ spýtala som sa milo. Mama prekvapene zdvihla hlavu a zadívala sa mi do očí.

„No Bella, budem len rada. Už sú tu,“ povedala a vtedy práve do miestnosti prišli robotníci so škatuľami a naším nábytkom, ktorý tu chýbal.

„Všetko položte sem,“ zahlásila mama a my sme sa pustili do rozkladenia nábytku.

Takmer za tri hodiny bola zariadená kuchyňa s krásnou, broskyňou, drevenou linkou, barovým stolom a stoličkami. V obývačke bolo menšie kreslo, televízor a stolík s klavírom, na ktorom si občas zahrám. Keď som bola menšia, venovala som sa hraniu neustále, čím som starla, prestávalo ma to baviť a to len z dôvodu, že som už na klavír popri zábave a priateľoch nemala čas. No mama, moja učiteľka klavíru, hrá neustále. Ešte tu bola jedna malá kúpeľňa v modrej farbe a v druhom poschodí bola malá pracovňa s veľkou knižnicou, s počítačom, stolíkom a stoličkou. Vedľa nej bola mamina izba s veľkou manželskou posteľou a skriňou. Na konci chodby som mala izbu ja. S veľkou baldachýnovou posteľou, veľkou stavanou skriňou, stolíkom, stoličkou, notebookom a poličkami, na ktorých mám kopu kníh. Hneď z mojej izby sa dá ísť do kúpeľne. Keď boli všetky škatule vybalené, hneď som sa cítila lepšie a domáckejšie. Izba už bola fajn len ju ešte trebalo vymaľovať.

To si ešte počkám do stredy. Zajtra mám školu takže musím si ešte vyjsť do baru, aby som mala potom fajn náladu. Nikto by sa nechcel stretnúť s podráždenou a nahnevanou Bellou. Vtedy mám chuť zabíjať.

Vyšla som do mojej izby, obliekla si sexi čierne rifle, fialové tričko s veľkým výstrihom a vysoké, dvadsať centimetrové podpätky. Vyfúkala som si vlasy, dala si čiernu linku a zobrala kabelku.

Zbehla som dole, kde mama ležala na sedačke a pozerala televízor. Krátke po plecia hnedé vlasy mala zopnuté v gumičke, srdcovitú tvár položenú na vankúši a zelené oči, ktoré upierala do televízora. 

„Idem von, prídem do druhej,“ povedala som a nečakajúc na maminu reakciu, išla som k dverám.

„Zajtra je škola, Bella,“ upozornila ma mama unavene. Vyzerala tak nezdravo. Veľká fialové kruhy jej lemovali celé oči a bola tak nejako celá biela. Možnože je len unavená.

„Mami, viem, ja... len sa chcem ísť zabaviť, ahoj,“

No a to, že jej práve beriem auto, som jej radšej nepovedala. Mám len sedemnásť a vodičák ešte nemám. Potichu, ako sa to len dalo, som naštartovala motor a teperila sa cez strašidelný les do nejakého baru, kde si to riadne užijem.

Celú cestu ma riadne natriasalo a ústa som musela mať pevne privreté, pretože som sa bála, že si vybijem zuby. Koho by som potom balila? Srnku? Keď tak nad tým premýšľam, aj srnka by predo mnou zdrhla, za to medveď by bol skvelý partner.

Tieto moje šibnuté myšlienkové pochody spôsobuje skvelá látka menom marihuana, ktorú som stihla vyfajčiť po obede. Akože viem, že to preháňam, mala by som s tým skoncovať, lenže ja nechcem. Keď som sa konečne dostala na asfalt, vydýchla som si a poriadne stlačila na plyn. Auto zrýchlilo na stovku a unavene pri tom chrčalo.

„Šrot sprostý!“ zašomrala som si popod nos. A tak, lebo moje zlaté autíčko, audinka, nevládalo, som spomalila na deväťdesiatku. Po takých desiatich minútach prechádzania cez les som sa dostala medzi domy. Zrýchlila som len o troška a vtedy som započula policajné sirény. Do prdele. Spomalila som a zastala na kraji cesty pri nejakých potravinách. Pozrela som sa rýchlo do zrkadla nad sebou a upravila sa. Oči ma však prezradia. Zreničky mám veľké ako melóny. Zhlboka som sa nadýchla a vtedy mi niekto zaklopal na okno. Otvorila som ho a pozrela na policajta. Krátke čierne vlasy, čierne oči, fúzy... ocko?

„Vodičský poprosím!“ povedal bez jediného pohľadu na mňa. Rozbúšilo sa mi srdce.

„Ocko?“ spýtala som sa nesmelo. Zdvihol zrak a prekvapene sa mi zadíval do očí, ktoré sa mu zúžili. Ajaj. Otvorila som dvere a vyšla z auta. Hneď som ho objala a poriadne stisla. Objatie mi opätoval, no potom si ma od seba odtiahol a prísne premeral.

„Bella, nemáš vodičák, a tak sa mi zdá, že to auto je Renée. A ešte mi povedz, som teda rád, že ťa vidím, ale... nedrogovala si náhodou?“ vravel príliš rýchlo a skúmavo mi hľadel do očí. Znova som si musela povzdychnúť.

„Aj ja ťa rada vidím, ocko, nevieš náhodou, kde je tu nejaký bar? Chcem si užiť.“ Tak áno. Nebolo dobre, že som práve toto povedala ockovi, nemusí práve on vedieť, čo plánujem, ale bolo to nevyhnutné. Prosíkanie, že je najlepší ocko na svete, som sa rozhodla vyhodiť z môjho slovníka, keď som mala desať. To som už začínala mať rozum, teda, ak nejaký mám.

„Bella,“ zhrozil sa otec a znova si ma prezrel. Zahryzla som si do pery a prehrabla si vlasy.

„Tak si tu nechám auto a idem nájsť nejaký bar, prídem potom za tebou, zatiaľ sa maj,“ pozdravila som sa Charliemu, zamkla auto a kráčala ulicou, nevšímajúc si zarazeného ocka, ako bez slova na mňa pozerá. Usmiala som sa a zahla za roh.

Všimla som si nejaký bar, nad ktorým svietil nápis Falls. Vstúpila som dnu a prekvapene sa poobzerala po vnútrajšku. Bola som zmätená a zároveň zdesená. Miestnosť bola celkom malá. Všade naokolo sa nachádzali ožrani a všelijaké kurvy. Na pach od cigariet a alkoholu som bola zvyknutá. Zahryzla som si do pery a rozmýšľala, kde si sadnem. Voľné už len bolo miesto pri bare. A tak som sa ladným krokom vydala tam.

Keď som si sadla na stoličku, nohy som si prekrížila cez seba a poobzerala sa. Všimla som si chlapca s dievčaťom vychádzajúcich hore. Zaujal ma jeho krásne tvarovaný zadok v tesných rifliach. V koženej bunde sa vynímali krásne svalnaté plecia. Bronzové vlasy mu lietali všade okolo. Nič viac som si nevšimla, lebo mi zmizol z dohľadu. Vzdychla som a otočila sa k barmanovi. Zvodne som sa naňho pozrela a poprosila o pohárik vodky. Usmial sa na mňa a prezrel si ma. Predo mňa postavil štamprlík a ja som okamžite zaplatila.

„Môžem ťa pozvať na nejaký drink?“ ozval sa zrazu pri mne nejaký hlas. Otočila som sa na krásneho čiernovlasého chlapca so zeleným očami. Tak tento sa mi páči. Svalnatý a krásny. Môj typ. Nahodila som zvodný úsmev a pomrvila sa.

„Iste,“ šepla som vyzývavo a usmiala sa naňho.

Edward Cullen

Sedel som na barovej stoličke v zafajčenom bare. Popíjal som nejaké alkoholické svinstvo. Obklopovalo ma množstvo ožranov v akejkoľvek vekovej kategórii. Miestnosťou sa rozlievala hlasná hudba, do ktorej rytmu sa vlnili krásne dievčatá. Robil som si menšiu obhliadku. Ktorá šťastná si to so mnou dnes rozdá? Nevedel som sa rozhodnúť. Zaujala ma mladá, naivná blondínka, no staršia, skúsená brunetka tiež nie je k zahodeniu. Uvidíme, ktorá sa skôr odváži prísť.

Zatiaľ čo som sa rozhliadal pri bare, prišla ku mne čiernovlasá kočka. Bola oblečená veľmi vyzývavo. Biele, priesvitné tielko jej odhaľovalo čiernu podprsenku a spod krátkej sukne jej vykúkali dlhé, štíhle nohy. Netrúfal som si povedať vek. Čo bolo isté, nevoňala mi veľmi príjemne. Dosť smrdela dymom z cigarety. Hm, čo takto spoločný kúpeľ, bejby?

„Ahoj, fešák. Si tu nejaký sám,“ povedala zvodným hlasom a sadla si mi na koleno, pričom mi objala štíhlymi rukami krk. Som tu až príliš sám, zatiaľ. Ale veď ty mi budeš robiť spoločnosť, nie?

„Nechcel by si sa trochu pohrať v izbe?“ zašepkala mi svoj návrh do ucha. V jej myšlienkach som videl, čo a ako si to so mnou predstavuje. Okamžite som prikývol. To by som do nej v živote nepovedal.

„Prečo nie, cica? Ideme?“ súhlasil som hneď, zatiaľ čo môj krk zaplavovala bozkami. Z jej myšlienok som zistil, že jej veľmi dobre voniam. Škoda, že to nie je obojstranné. Po našej hre vo vani bude ale všetko v pohode.

Do nosu mi zrazu udrela sladká, neodolateľná vôňa. V ústach sa mi začal hromadiť jed. Zhlboka som sa nadýchol a tá krava, čo ma olizovala, si myslela, že to čuchám ju. Zameral som sa na miesto, odkiaľ vôňa prichádzala. Oči som uprel na miesto činu, kde stála nádherná ženská. Vlastne nie. To nebola ženská! To bolo ešte len dievča. Hm, mladé mám rád. Ona k tomu ešte neskutočne dobre voňala. Uchvátila ma.

Bola neskutočne sexy. Mala krásnu, srdcovitú tvár a belasú pokožku. Mahagónové vlasy sa jej vlnili až po pás a nervózne si hrýzla nádherne vytvarované, ružové pery. Bola oblečená dokonalo. Sexy, príťažlivo. Čierne, úzke džínsy jej ešte viac zoštíhlili krásne nohy a dvadsať centimetrové podpätky jej pridali na výške. Fialové tričko s obrovským výstrihom miestami odhaľovalo čiernu podprsenku, no čo bolo hlavné, prsia. V ruke držala kabelku. Bola sladká s tým jej zmäteným výrazom. Chvíľu sa obzerala, no nakoniec sa vybrala k baru.

„Ideš?“ prebudila ma tá čiernovláska. Momentálne sa mi vôbec nechcelo. Chcel som ísť za tou krásavicou. No ale čo sa dá robiť, keď som jej to sľúbil? Teraz som to vážne začal ľutovať. Napriek tomu som ale nahodil svoj povestný, sexy úsmev a s pohľadom priklincovaným na tej kočke som sa vybral do izby s tou zasmradenou kravou. No oproti tejto bohyni mi veľmi smrdela. Všimol som si, že sa na mňa pozrela. Na malú chvíľu si ma obzerala, no to som sa už ja nepozeral. Cítil som jej pohľad na svojom zadku. Ten je pekný, čo?

Vyšiel som hore po schodoch a už pred dverami som chňapol tú čiernovlasú za ruku a pritiahol som si ju k sebe. Začal som jej pery zasypávať drsnými bozkami, nemal som chuť na niečo nežné. Ostatne, so mnou to ani nešlo. Nikdy som dievčaťu nedoprial vaňu so sviečkami, či posteľ posiatu lupeňmi z ruží. Nie som romantik. Vždy mi išlo len o sex, o zábavu. Keď sa to dotyčnej nepáčilo, nemal som problém odkopnúť ju. Nie som ten typ čo preferuje záväzný vzťah. U mňa bolo zvykom dievča na jednu noc. V niektorých prípadoch som si to ešte raz zopakoval, no to sa stávalo zriedka.

Padol som na posteľ a ona na mňa doľahla. Sadla si na mňa obkročmo a bozkávala ma na krku, zatiaľ čo ja som jej vyhŕňal to mizerné tielko. Nechcelo sa mi sním hrať, tak som ho jednoducho strhol. Vyvalene sa na mňa pozrela, no pokračovala ďalej. Jej myšlienky sa točili len okolo toho, aký som úžasný. V duchu som sa usmial. Ja to viem, bejby.

Hrala sa so mnou a ja som to chcel mať rýchlo za sebou. Dole ma čakala bohyňa, ktorú ak mi niekto ukradne, nebude to dobré. Určite sa s ňou už niekto baví. Chlapi si na ňu v myšlienkach brúsili zuby. Potichu som zavrčal už len pri tej predstave, že ju má niekto iný. Dnes som vážne nejaký nesvoj.

Aby som to urýchlil, prevalil som sa na ňu. Rukou som ju jemne nadvihol a rozopol jej podprsenku, ktorú som následne odhodil neznámo kam.

„Nie tak rýchlo, fešák,“ šepla vzrušene a pomaly mi začala rozopínať gombíčky na košeli. Pomaly? Pre mňa bola teraz cenná každá sekunda. Chcel som ísť za tou, čo ma tak uchvátila. Chcel som ju ísť zbaliť. Práve teraz ju už ale určite ohmatáva niekoľko chlapov. Preto som zo seba tú košeľu jednoducho strhol ale tak, aby som ju neroztrhal. Musím zapôsobiť. Ťažko by som zapôsobil s roztrhanou košeľou. Ale keby som išiel s nahou hruďou... hm... ktovie.

Bleskovo som si vyzliekol nohavice aj s trenírkami a jej som strhol krátku sukňu. Tá krava nemala nohavičky! Hm, tak ty si radšej naostro? To sa mi páči!

„Spomaľ trochu. Alebo si taký nedočkavý?“ zašepkala mi laškovne do ucha a otrela sa mi oň. No, som nedočkavý, ale rozhodne nie preto, že túžim po tebe.

„Presne tak, zlato. Chcem byť v tebe,“ šepol som a jej myšlienky sa začali točiť okolo toho, aký som úžasný.

Žiadna mi neodolá. Možno si hovoríte, aký som egoista, no prečo klamať? Všetky ženy po mne letia a ja sa im pokojne poddám. Vo Forks som známy ako skvelý milenec, sukničkár. Úprimne - som na svoje postavenie pyšný. Ženy sa za mnou obzrú nielen kvôli môjmu vzhľadu, ale aj kvôli tomu čo počuli od priateliek. Spal som s množstvom žien a oni sa, samozrejme, chválili kamarátkam. Ako inak, že? Kto by sa nepochválil tým, že spal s Edwardom Cullenom?

Zaprela sa rukami do mojej hrude a zvalila sa na mňa. Vyhupla sa na mňa a rukou mi začala dráždiť môj vztýčený úd. Hlasno som vzdychal. Neviem prečo, ale moje myšlienky sa z nejakého nepochopiteľného dôvodu točili len okolo tej neznámej. Neviem, čím ma tak zaujala. Kozy? Zadok? Bola to pre mňa samého záhada.

Skôr, než som si stihol uvedomiť, čiernovláska na mne sedela a tým začala súhra našich tiel. Prestal som myslieť na neznámu, venoval som sa už len tejto dračici. Hlasno vzdychala a pohybovala sa na mne čoraz rýchlejšie. Dotýkala sa mojej hrude, zakláňala hlavu a nahlas stonala.

Moje vzdychy sa stali oveľa hlasnejšími ako na začiatku a nedržal som ich v sebe. Vychutnával som si vášeň, ktorú mi ponúkala. Bol som až príliš vzrušený na to, aby som vnímal niečo okolo seba. Zatemnila sa mi myseľ, vnímal som len tento úžasný pocit. Stupňovalo sa to vo mne, jej pohyby boli stále intenzívnejšie, rýchlejšie. Cítil som, že nechýba veľa a budem na vrchole blaha. Naozaj veľa nechýbalo. Dievča urobilo ešte pár prudkých pohybov a naposledy na mňa dosadla, než vykríkla v silnom orgazme. Bol som na tom tak isto. Cítil som pocit vyvrcholenia, pocit uspokojenia. Sťažka som vydýchaval, zatiaľ čo orgazmus doznieval. Dievča sa mi zvalilo na moju hruď a zhlboka oddychovala.

„Nedáme ešte jedno kolo?“ opýtala sa a začala mi po hrudi kresliť prstom krúžky. Nie, so mnou môžeš zažiť len jedno kolo. Navyše nebola nejaká skvelá, takže žiadne ďalšie kolo. To si môže vyhodiť z hlavy.

„No jasné.“ Prudko som sa posadil a zapol som si nohavice. Zhodil som ju pritom zo svojej hrude a ona spadla do vankúšov. „Potom sa vezmeme a budeme mať spolu kopu detí. Dúfam, že užívaš antikoncepciu, lebo po žiadnom decku netúžim,“ povedal som ironicky a obliekol som si aj košeľu. Nechal som ju tam ležať s otvorenými ústami a išiel som za tou pravou. Za tou, po ktorej som neskutočne túžil, aj keď som ju videl len raz.

Hlasno som buchol dverami a mieril ku schodom. Dúfal som, že tam ešte bude. Predsa len som s tou kravou bol v izbe asi len polhodinu. Hm, to ju už mohli pretiahnuť aj piati. V tú chvíľu, ako som na to pomyslel, mi z hrude vyšlo zvieracie zavrčanie. Mal by som sa krotiť. Bol som ako dieťa, ktoré si nechce dať hračku, ktorá mu ani nepatrí. No, Edward, máš síce stodeväť rokov, ale stále si ako decko.

Zatrepal som hlavou a pred tým, než som zišiel schody, som sa poobzeral po miestnosti. Jej vôňu som stále cítil, ale už nie tak intenzívne. Zhlboka som sa nadýchol a hneď som vedel, kde je. Pozrel som na miesto činu a vtom som ju zahliadol. Bola už značne opitá a skvelo sa bavila. Práve sa smiala na nejakom sprostom vtipe, ktorý jej povedal chalan vedľa nej. Nebude problém zbaviť sa ho. Bol som rád, že sa jej zatiaľ nik nedotkol.

Zišiel som schody a predieral som sa medzi tancujúce páry a ožranov. Nakoniec som sa k nej dostal. Jej vôňa bola ešte intenzívnejšia, krajšia. Zase sa mi v ústach začal zbierať jed, no vedel som, že by som jej nedokázal ublížiť.

Pozrel som na tmavovlasého chlapca, ktorého som poznal z videnia. Myslím, že sa volal Dave. Zaťukal som mu na plece. Uprel na mňa svoje zelené oči a teraz bolo jasné, že toho pil veľa.

„Teraz sa so slečnou bude baviť skutočný muž. Tak odpáľ, debil,“ vyhnal som ho preč. Chvíľu si ma iba tak prezeral no z jeho myšlienok som vyčítal, že zistil moje meno, tak ma pustil. Mal predo mnou rešpekt. Určite ma už videl biť sa s nejakým svalovcom a všimol si, že ako upír mám obrovskú silu. On to ale nemôže vedieť.

Sklamane zvesil hlavu a uvoľnil mi miesto. Zmizol neznámo kam. Uprel som zrak na slečnu predo mnou, ktorá sa na mňa zarazene pozerala. Bola strašne sexy. Nahodil som svoj povestný úsmev.

„Ahoj,“ pozdravil som ju a ona do seba hodila ďalší pohár alkoholu.

Zhrnutie Nesii  * Zhrnutie 77Alex77

Nasledujúca kapitola

Teraz ste mali šancu si prečítať dva pohľady. Dohodili sme sa s 77Alex77, že prispievať budeme obidve do každej kapitoly. A s pridávaním to bude asi tak, že sa so zverejňovaním budeme striedať. :)

Inak, dúfam, že tu budú nejaké komentáre, pretože sme sa veľmi snažili, aby sa vám to páčilo. Nesii a 77Alex77

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce môžem dať len jednej - 1. kapitola: