Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Spomienka na teba - 5. kapitola

11.12.2009 (12:30) • CullenkaM • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1235×

5. kapitola

Pohľad Belly:

Niečo zašušťalo a my sme sa otočili. Hľadelo na nás 5 párov očí. Carlisle, Esme, Emmet, Rosalie a On. Prvá som sa spamätala ja.

,,Christine zober Tomyho a choďte domov." zakričala som. Tomy nechápal, no keď zazrel Edwarda, úplne zmeravel a Christine tiež.

,,Choďte." zakričala som znova. Tomy sa prebral.

,,Ale prečo?" zrazu ako keby pochopil, prišiel ku mne a dotkol sa ma. Hneď sa mi zjavili jeho slová. TO JE MôJ OTEC? Už som to nevydržala a rozvzlykala som sa. Cez vzlyky som pretlačila slovo, ktoré ma tak veľmi bolelo. Ale Tomy je už veľký, síce má sotva 10, ale rozumovo je dospelý, mal by to vedieť.

,,Á-áno." Tomy sa úplne rozklepal, Christine k nemu pribehla a objala ho, no všimla som si ešte jednu vec, a to ako Edward poklesol na kolená. Och nie, on to počul.

,,Čo sa to tu deje, môže mi to niekto povedať?" Emmet, vždy musí všetko vedieť. Slova sa ujala Christine.

,,Ja som Christine, toto je Bella, ale tú už asi všetci poznáte, no a toto je Tomy, Bellin a jeho... " ukázala na Edwarda ,, ...syn." Všetci vyzerali zmätene, Rosalie aj trochu naštvane.

,,Ale veď upíry nemôžu mať deti!" ozvala sa Rosalie. Jasné, určite jej to je divné, pretože keby mohli, ona by na to určite prišla.

,,Bella bola ešte človek, keď čakala Tomyho. Keď ho porodila, on ju pohrýzol a premenil. Tomy je iba poloupír, pretože mal otca upíra a matku človeka. " vysvetlila Christine. Všetci vyzerali zmätene. Dlho rozmýšľali. Esme sa usmiala a oči jej až svietili šťastím.

,,Takže ja som babička? Nie som na to príliš mladá?" povedala.

Druhý sa prebral Emmet: ,,Ja mám synovca? To je super!" Rozbehol sa a začal objímať Tomyho. To už som sa prebrala ja.

,,Emmet, pusti ho, on musí aj dýchať! " zakričala som.

,,Aha, sorry." povedal a pustil ho.

Tomy sa nadýchol. ,,Vďaka, mami." K Tomymu prišla Esme a nežne ho objala. Potom ho prišiel objať aj Carlisle.

,,Ja som tvoj dedo." povedal a usmial sa. Nakoniec ho prišla objať aj Rosalie, čo mi bolo divné. Zrazu z lesa vystúpilo sedem ďalších upírov. Prvých dvoch som poznala, Alice a Jasper, ostatných nie. Všetci mali zlaté oči. To bude asi ich rodina.

,,Bella!" skríkla od radosti Alice a vrhla sa mi do náručia. Potom vyobjímala Tomyho, lebo už o všetkom vedela.

Upíry z Denali zostali stáť za Edwardom. Prišla ku mne upírka s blond vlasmi, podobná Rosalie.

,,Ty si Bella, že?"

,,Áno." povedala som a ona sa na mňa usmiala.

,,Ja som Kate a vítam ťa v rodine." povedala a podala mi ruku. Ruku som prijala, no povedala som: ,,Ďakujem, ale ja už svoju rodinu má,." a ukázala som na Christine a Tomyho. Pribehla ku mne Alice.

,,Ale veď vy STE naša rodina. Nemôžeš odísť aj s Tomym a Christine. Najmä nie teraz, keď nás Tomy spoznal." hovorila pravdu, ale ja som ich nechcela otravovať, veď prečo ma vtedy opustili? Preto, lebo som im komplikovala ich večnosť.

,,Ale Alice, vy ste odišli a bolo vám jedno, čo si myslím ja. Odišli ste bez rozlúčky. Aj ty a to si bola moja najlepšia priateľka." povedala som, Alice ma znovu objala a rozvzlykala sa.

,,Prepáč, Bella. Ja som nechcela, ale Edward ma prinútil. Povedal, že ty by si s nami nemohla mať normálny život a preto všetkých donútil, aby odišli. Myslel si, že bez nás ti bude lepšie a že na nás zabudneš." povedala a mne všetko začalo dochádzať. Takže ony ma neopustili kvôli tomu, že ma nemali radi, el preto, aby som mohla žiť normálny ľudský život?

,,Ale ako ste si mohli myslieť, že bez vás budem žiť šťastne? Že zabudnem? Boli ste ako moja rodina a na rodinu sa nezabúda. Trpela som. Každý deň som preplakala, až kým som sa nedozvedela, že čakám Tomyho. Keď sa Tomy narodil a premenil ma, musela som sa vzchopiť. Podarilo sa mi to asi po dvoch rokoch a to len preto, lebo sa ma Tomy stále pýtal, prečo som taká smutná. Keby nebolo jeho, už by som tu nestála, bola by som inde, ale neviem, či na lepšom alebo horšom mieste." povedala som a Alice ma objala ešte tuhšie.

,,To by si nespravila Bella, že nie?" spýtala sa.

,,Ale spravila, Alice." povedala som. Odrazu sa Rosalie zdvihla a išla k Edwardovi, ktorý ešte stále kľačal na zemi.

,,Vidíš, aký si magor? Kvôli tvojej debilite sa skoro zabila! Si ten najväčší mag..." vtom ju chytil Emmet.

,,Rose, prestaň!" povedal a rukou jej zapchal ústa. Rosalie sa mu vzpierala, ale nakoniec sa ukľudnila. Edward zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa. Jeho tvár bola celá skrivená smútkom, bolesťou a láskou. Láskou? Ku komu? Určite nie ku mne. To by ma neopustil. Ale počkať, Alice povedala, že odišli preto, aby ma ochránili a nie preto, že ma nemali radi. Zrazu som mala veľkú potrebu Edwarda objať, dotknúť sa ho a pobozkať. Pomalým krokom som k nemu išla. Kľakla som si k nemu a objala ho.

,,Odpustíš mi?" opýtal sa zničene.

,,Áno." povedala som bez akéhokoľvek zaváhania. Rozžiaril sa.

,,Vážne?" spýtal sa.

,,Áno." a na dôkaz som ho pobozkala. Bozk mi opätoval. Bozkávali sme sa dlho, najprv nežne, no potom už vášnivejšie. Po chvíli som sa odtiahla a rozhliadla okolo seba.

,,Kde sú všetci?" spýtala som sa. Edward sa zaškeril.

,,Chceli nám dopriať súkromie."

,,Aha." povedala som a znovu ho pobozkala, no hneď ma niečo napadlo.

,,A Tomy a Christine?" spýtala som sa.

,,Asi išli tiež. Esme má z nich veľkú radosť. Postará sa  o nich." odpovedal mi a začal ma bozkávať. Poddala som sa mu. Po chvíľke sa Edward odtiahol.

,,Asi by sme už mali ísť."povedal a postavil sa. Neprotestovala som a postavila sa tiež. Chytili sme sa za ruky a bežali k ich domu. Bol prekrásny a veľký. Vstúpili sme dnu. Všetci sedeli v obývačke, tak sme si prisadli k nim.

,,Práve diskutujeme o Tomym, hovorí nám, čo všetko robil, a čo všetko si robila ty." povedal Carlisle.

Rozprávali sme sa dlho, až sa náš rohovor zvrtol ku schopnostiam.

,,Veľmi užitočná schopnosť Bella, veľmi silný štít. Aj ty, Tomy, máš dobrú schopnosť, užitočnú, ale najviac ma zaujala Christinina schopnosť." povedal Elazar. Christine sa zarazila.

,,Ale veď ja nemám žiadnu schopnosť, teda až na to, že sa viem dobre ovládať." povedala a nechápavo naňho hľadela.

,,Áno, ale máš aj inú. Som si istý, že by si na ňu čoskoro aj s Tomym prišla." povedal a zasmial sa. Pridal sa k nemu aj Edward a Alice.

,,Ale ako? Akú?" teraz už nechápal ani Tomy.

,,No vieš, ..."povedal Elazar.

Autor: CullenkaM (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Spomienka na teba - 5. kapitola: