Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Spomienka na teba - 4. kapitola

10.12.2009 (12:30) • CullenkaM • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1365×

4.kapitola

Nenápadne som sa obzrela. Bola tam Alice. Alice, moja najlepšia kamarátka a s ňou aj nejaká iná upírka, ktorú som nepoznala. Bola štíhla, mala dlhé blond vlasy a zlaté oči. Takže sa živí zvieracou krvou. Žeby mali Cullenovci nového člena? Nie, počkať … veď ony spomínali, že v Denali majú rodinu, prečo mi to nenapadlo? Teraz nás môžem vyzradiť a ohroziť tak svoju rodinu. ,,Nie, to nie.“ Neuvedomila som si, že som to povedala nahlas, až kým sa Alice a tá druhá upírka pozreli na mňa. Alice skamenela. Hodnú chvíľu sme tam len tak stáli, no po chvíľke som sa spamätala. Alice našťasti nie. Využila som príležitosť, schytila veci, hodila ich predavačovi a povedala mu nech mi ich odloží na meno Bella Swan. Prikývol a ja som rýchlo vyšla von a bežala k autu. Počula som ako za mnou niekto beží, ale neodvážila som sa otočiť. Rýchlo som nastúpila, naštartovala a vyšla rýchlosťou vyše 200 km/h. Ešte som počula Alice ako na mňa kričí, aby som zastavila, ale ja som si ju nevšímala a rútila som sa po ceste domov. Cesta späť mi trvala ešte kratšie ako cesta tam. Zastavila som pred domom a ešte päť minút som sa v aute ukľudňovala. Keď som si už bola istá, že to zvládnem, vystúpila som a vybrala nákup. Vošla som dnu a zamierila do kuchyne.

,,Ahoj mami, tak ako bolo? Zdržala si sa kratšie ako si hovorila.“ Povedal Tomy a smutne pozrel na Christine. Ušlo mi niečo?

,,Viem, po nejakom čase ma to prestalo baviť. Kúpila som nejaké jedlo, máš hlad?“ spýtala som sa a začala vykladať potraviny.

,,Nie nemám.“ Povedal a vypol telku.

,,Christine, mohla by si sem ísť?“ spýtala som sa.

,,Áno, jasné.“ Prišla do kuchyne. ,,Čo sa deje?“ spýtala sa mierne vyľakaná. Začala rozmýšľať čo sa mohlo stať. Ona jediná mohla ísť teraz do mesta.

,,Potrebujem aby si išla do mesta. V obchode som odložila nejaké veci na moje meno. Mohla by si ich ísť zobrať? A choď si kúpiť aj auto.“ Povedala som. Zatvária sa čudne, ale nič nenamietala a išla sa rozlúčiť s Tomym.

Pohľad Christine:

Neviem prečo ma poslala vyzdvihnúť to oblečenie, veď tam teraz bola, no nie? No čo, aj tak som si chcela ísť kúpiť auto. Rozlúčila som sa s Tomym a nastúpila som do Bellinho auta. Cestou som rozmýšľala o všetkom čo sme s Tomym robili, keď bola Bella preč. Tie dotyky, bozky a všetko ostatné, skrátka bolo to úžastné, niečo neopísateľné. V meste som bola za 10 minút. Zaparkovala som pred obchodným domom a vystúpila som. Vo vzduchu som zacítila upíriu vôňu a tak som rýchlo vbehla do obchodu. Vnútri bola vôňa ešte intenzívnejšia. Pozdravila som predavačku.

,,Dobrý, mám tu odložené oblečenie na meno Bella Swan.“ Predavačka ho išla zobrať. Kútikom oka som si všimla, ako sa pri Bellinom mene na mňa pozrela trojica ľudí. Och nie, nie ľudí, ale upírov. Mám to ale šťastie.

,,Nech sa páči, bude to…“ Nedopovedala, no ja som jej hodila minimálne trojnásobok ceny, schytila som veci a rýchlo vybehla von. Bežala som k autu. Tí traja upíry sa vydali za mnou. Už som nemala šancu ujsť, tak som sa zastavila a otočila sa. Hľadeli na mňa tri páry zlatých očí. Ešte, že tak. Sú vegetariáni. Bola tam malá černovláska podobná elfovi, blondýna s dlhými vlasmi a chalan s krátkymi blond vlasmi. Nič nevraveli, tak som prehovorila ja.

,,Čo chcete?“ všetci boli ticho, no po chvíľke sa spamätala černovláska.

,,Odkiaľ poznáš Bellu?“ tým ma zmiatla. Takže ony poznajú Bellu?

,,Je to moja sestra. Ale odkiaľ ju poznáte vy?“ Bella nespomínala žiadnych upírov, iba … Cullenovcov … žeby to boli ony? Černovláska mi chcela odpovedať ale ja som ju predbehla.

,,Ste Cullenovci?“ všetci sa zarazili. Takže sú to ony. Prehovoril blondiak.

,,Áno sme, ale odkiaľ nás poznáš?“ nečakala som ani sekundu.

,,Od Belli.“ Černovláske zaiskrili oči.

,,Zavedieš nás k nej?“ pýtala sa plná očakávania. Zrazu som si spomenula na Belline slová: CULLENOVCI SA NESMÚ O TOMYM DOZVEDIEŤ!

Ešte skôr ako som stihla povedať nie, sa černovláska spýtala.

,,Prečo?“ nechápala som, ale hneď som si spomenula na ďalšie Belline slová: JEDNA Z NICH, ALICE, VIDÍ BUDÚCNOSŤ.

,,Pretože, nie.“ Odvetila som a rýchlo bežala k autu. Keď som sa obzrela, už nasadali do svojho. Oh, takže ony ma chcú sledovať. No dobre. Naštartovala som a vyšla. Nechcela som sa naháňať, tak som sa rozhodla, že ich povodím po meste. Najprv si zájdem kúpiť auto. Zaparkovala som a vystúpila. Ony zaparkovali vedľa mňa. Nevšímala som si ich a vošla dovnútra. Predavač ku mne hneď pribehol.

,,Čo si želáte?“ Spýtal sa zdvorilo.

,,Auto.“ Odpovedala som a on mi hneď začal ukazovať všetky autá, ktoré mali na výber.

,,Ten strieborný kabriolet.“ Povedala som. Bol fakt úžasný.

,,Zajtra si poň príďte.“ Povedal a ja som vyšla von. Cullenovci tam ešte stále boli a čakali. Nastúpila som do auta, naštartovala a išla sa povoziť po meste. V parku som poslala Belle SMS. Hneď mi odpísala: DOBRE, ALE DÁVAJ SI POZOR A ČO NAJSKôR SA VRÁŤ DOMOV. Viedla som ich po meste asi 4 hodiny, keď ma to prestalo baviť. Zaparkovala som na parkovisku pred nejakou reštauráciou. Ony zaparkovali tiež a vystúpili z auta. Hneď som ku ním pribehla.

,,Prečo ma stále sledujete?“ vyštekla som na nich.

,,Pretože sa chceme stretnúť s Bellou.“ Povedala černovláska, myslím, že sa volá Alice.

,,Ale čo ak sa ona nechce stretnúť s vami? Veď ste ju opustili a ona trpela. Nechce sa s vami stretnúť. Tak to pochopte. Prečo by sem asi posielala mňa? Pretože si myslela, že nebudete vedieť kto som. Preto ja, aby sa s VAMI nemusela stretnúť.“ Slovo s vami som veľmi zdôraznila. Alice sa rozvzlykala, ale keby mohla, tak by plakala. Cez vzlyky som ťažko rozumela tomu čo hovorí a to som upír. Normálny člověk by jej nerozumel.

,,Č-čo s-sme j-jej to u-u-urobili?“ odmlčala sa. Prestala vzlykať a pozrela na blondiaka.

,,Všetko je to kvôli Edwardovi. Neznášam ho.“ zrazu stuhla a oči jej sčernali. Spomenula som si, že dnes musím ísť na lov. Alice sa opäť vrátil zrak a usmiala sa.

,,Alice čo si videla?“ spýtal sa blondiak.

,,Dnes večer sa dozvieš. Poďme ona nás k Belle nezavedie.“ Alice chytila blondiaka za ruku a ťahala ho k autu. Blondína išla za nimi. Počkala som kým odídu a až potom som išla domov. Doma ma už čakala Bella.

,,Ach, Christine konečne si tu, už som sa o teba bála.“ Povedala a objala ma.

,,Kde je Tomy?“ spýtala som sa.

,,Zaspal pri telke.“ Povedala a usmiala sa. Úsmev som jej vrátila.

,,Dnes by sme mohli ísť na lov, keďže ideme zajtra do školy.“ Povedala som.

,,Super nápad. Idem sa prezliesť.“ Povedala a odišla. Vošla som do obývačky a sadla si ku Tomymu. Pobozkala som ho na čelo. Hneď sa zobudil.

,,Tomy, ideme na lov. Choď sa pripraviť.“ Vstala som a išla do svojej izby. Tomy ma hneď nasledoval. O 10 minút sme už boli všetci pripravení. Vybehli sme von a bežali do lesa. Po chvíli sme narazili na čriedu losov. Každí si chytil jedného. Zrazu niečo zašušťalo a my sme sa otočili. NO, NIE.

Autor: CullenkaM (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Spomienka na teba - 4. kapitola: