Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Spomienka na teba - 2. kapitola

30.11.2009 (10:30) • CullenkaM • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1325×

2. kapitola

Z pohľadu dievčaťa (Christine):

 Hľadala som v lese huby, keď na mňa niečo skočilo. Privalilo ma to k zemi. Bol to medveď. Snažila som sa dostať preč, ale nešlo to, tak som len kričala. Medveď zdvihol labu a celou silou ma s ňou udrel do tváre. Zrazu som videla len tmu, čiernu tmu, nič viac a potom bolesť. Hroznú bolesť, ktorá mi začala pomaly spaľovať celé telo. Kričala som, ale nepomáhalo to, tak som bola ticho a čakala som. Hádam tá bolesť zmizne. Po 252361 sekundách som pomaly začala vnímať aj niečo iné ako len bolesť. Začula som ako niečo rýchlo búcha. Dokonca až dve veci. Jedno bolo moje srdce, ktoré bilo ako splašené, ale to druhé som nevedela k ničomu priradiť. Bolesť pomaly začala ustupovať, už som si cítila prsty na rukách a nohách. No teraz sa všetká začala sústrediť na srdce, ktoré začalo biť ešte rýchlejšie, ako keby chcelo vyskočiť z mojej hrude. Bolo to neznesiteľé, moje strdce bilo o preteky až urobilo posledné BUM a potom už nič. Otvorila som oči a pozrela sa do najkrajšej tváre na svete. Zrazu sa otvorili dvere a dnu vtrhla nejaká dievčina. Posadila som sa.

,,Tomy ustúp, môže byť nebezpečná.“povedala a rýchlo ťahala môjho anjela preč.Takže Tomy, krástne meno, ale ako si mohla myslieť, že mu ublížim?

,,Prečo by my mala ublížiť?“spýtal sa jej.

,,Lebo je NOVORODENÁ?“povedala, ale pustila ho. Tomy pristúpil ku mne.

,,Ahoj ja som Tomy, Tomy EJ Swan Cullen a toto je moja matka Isabella Marie Swanová Cullenová. Sme upíry a teraz si upír aj ty.“ Zastavil a ja som si všetko dávala dohromady. Ony sú upíry? Aj ja som upír? Čo? Ako? A ona je jeho matka?

,,Ona je tvoja matka?“spýtala som sa.

,,Áno je, ja viem, že to znie čudne ale je. Vieš ja som len poloupír. Mama ma porodila ešte jako člověk, ale pri pôrode som ju premenil.“Prestal a prišiel ku mne. Mala som veľkú chuť skočiť mu do náručia ale odolala som. Položil mi svoju ruku na líce a mne sa v mysli začali objavovať jeho myšlienky. Ukázal mi úplne všetko. Zistila som, že Isabella je vážne jeho mama a že má radšej keď ju volajú Bella. Svojho otca nepozná a Bella mu o ňom nechce nič povedať, vie len to, že je upír.Potom mi ukázal celý jeho život. Keď skončil dal ruku preč a Bella sa spýtala:

,,Ako sa vlastne voláš?“ Úplne som zabudla, že som sa ešte nepredstavila.

,,Volám sa Christine Holbayová.“ Bella sa usmiala a chcela niečo povedať ale Tomy ju predbehol.

,,Pekné meno.“ Povedal a usmial sa. Úsmev som mu odplatila.

,,Ďakujem.“

Bella sa zaškerila.

,,Tak ja vás nechám samých.“ Povedala a s úškrnom odišla. Tomy ku mne pristúpil a položil mi ruku na líce. V hlave sa mi zjavili tie najkrajšie slová, ktoré mi kto kedy povedal alebo vtiesnil do hlavy. PÁČIŠ SA MI.

,,Aj ty mne.“ Povedala som a Tomy sa usmial. Začal sa ku mne približovať. Zrazu do dverí vtrhla Bella a my sme od seba odskočili.

,,Och prepáčte, ale chcela som sa vás opýtať či pôjdeme na lov.“

,,Na lov?“ Nechápala som. Som upír. Čím sa živý upír? Och nie, veď upír sa živý krvov.

,,To ideme zabíjať ľudí?“spýtala som sa vystrašene.

,,Nie. Upíry sa sice živia ľudskou krvou ale my sme nechceli zabíjať nevinných ľudí a preto dávame prednosť zvieracej krvy.“ Povedal Tomy a usmial sa. Odľahlo mi.

,,Aha. Tak poďme.“

Vybehli sme von. Tá rýchlosť bola úžastná. Bežali sme hlboko do lesa, keď som zbadala na strome pumu. Nechala som sa ovládnuť inštinktmi a skočila som jej po krku.

Pohľad Belly:

Christine skočila pume po krku. Ja a Tomy sme skolili len srnky pretože sme neboli smädný.S Tomym sme srnky zahrabali a počkali kým Christine skončí. Jej šaty boli celé dotrhané. Bežali sme domov. Christine sa išla okúpať a ja s Tomym sme sa prezliekli. Nachystala som čisté oblečenie pre Christine a zaniesla som jej ho do izby, ktorú sme jej s Tomym pridelili. Oblečenie som jej položila na posteľ a išla som za Tomym pozerať DVD-čka. O chvíľku k nám prišla aj Christine. Vtedy ma niečo napadlo.

,,Počúvajte, aj tak by sme sa museli o niekoľko mesiacov sťahovať, tak prečo nie hneď? Čo keby sme sa presťahovali teraz a začali nové životy? Predstierali by sme, že sme súrodenci.“

,,Prečo nie?“ ozval sa Tomy.

,,Áno? Takže odteraz patrím do vašej rodiny?“ spýtala sa Christine.

,,Jasné, že hej.“ Uškrnul sa Tomy.

,,Ďakujem, ďakujem, ďakujem.“ Poskakovala Christine a objala ma. Potom sa hodila do Tomyho náruče. To objatie už bolo dlhšie. Tomy sa na mňa pozrel a ja som hneď vedela, že sa niečo chce spýtať. Odtiahol sa od Christine. Otočil sa na mňa a spolu s nim aj Christine.

,,Mami, vieš chcel by som už konečne vedieť niečo o svojom otcovi.“

Vedela som, že sa to niekedy spýta a bola som rozhodnutá, že mu to poviem, ale teraz som úplne stratila reč. Tomy si to všimol.

,,Ale ak nechceš nemusíš.“

,,Nie, ja … chcem ti to povedať.“ Slabo som sa usmiala a začala rozprávať.Povedala som im úplne všetko.

O dva týždne:

Dnes sa sťahujeme. Dohodli sme sa, že ja budem najstaršia a pôjdem do tretieho ročníka. Tomy bude môj brat a pôjde do prvého ročníka a Christine bude naša adoptovaná sestra a pôjde tiež do prvého ročníka. Musíme predstierať, že je adoptovaná, pretože ona a Tomy už nevydržia ani cekundu bez toho aby neboli spolu, neobímali sa alebo nebozkávali.

,,Bella, kam sa vlastne sťahujeme?“ spýtala sa Christine.

,,Na Aljašku, do Denali.“ Oznámila som jej.

,,A prečo práve tam?“ spýtala sa.

,,Pretože tam veľmi nesviei slnko.“odpovedala som.

,,Aha.OK.“povedala a nasadla do auta.

,,Lietadlo nám letí za pol hodinu, takže by sme mali ísť TOMY.“

,,Veď už idem.“zakričal a bežal si sadnúť do auta. Nasadla som si aj ja a vydali sme sa na letisko.

Autor: CullenkaM (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Spomienka na teba - 2. kapitola: