Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Spln - 3. kapitola a 4. kapitola

02.08.2010 (13:30) • SamanthaCarter • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1594×

3. New Hampshire

Do New Hampshire sme prišli okolo obeda. Museli sme rýchlo vybaliť, lebo o pár hodín sme mali nastúpiť na právnickú fakultu. Aké bolo prekvapenie, že sme tam stretli aj iných upírov. Edward sa s nimi pozdravil a predstavil nás: „John, Jennifer, Elizabeth, Amanda a Edmund, toto je moja žena Bella.“ John a Jennifer sú Jasperovi kočovní priatelia. Jasper vyzeral byť prekvapený, že ich tam vidí, ale predsa len sa tešil.

„Ahojte,“ pozdravili sme sa.

Pozreli na mňa skúmavým pohľadom a John poznamenal: „Edward, máš prekrásnu ženu! Ako dlho ste spolu?“ Možnože, keby som sa mohla červenať, tak by som sa červenala. Edward sa na nich s úsmevom pozrel.

„Spolu sme 3 roky, ale ona je premenená iba rok.“

Nechápavo sa na mňa John pozrel, ale nakoniec pochopil.

„Ty si s ňou chodil, keď bola človek?“

„Áno. Prečo?“

„Je to zaujímavé a obdivujem ťa.“

„Zázraky sa dejú. Porozprávame sa o tom u nás doma?“

„Samozrejme.“

Zobrali sme ich k nám domov. Vo vstupnej hale zostali stáť ako ovalení. Hneď som pochopila prečo. Renesmee. Pohľadom som sa pýtala Edwarda, či je to bezpečné. Jeho úsmev prezradzoval, že sa niet čoho báť.

„To je Renesmee! Naša dcéra.“

Nechápavo sa na nás pozreli a my sme sa pustili do vysvetľovania. Boli u nás do rána, aby sa stretli s Renesmee osobne. Dokonca sa s ňou aj rozprávali.

Dni plynuli. Svoje školské povinnosti som zvládala na jednotku. Veď som mala celý deň na „učenie“. Edward sa na nič neučil, pretože on už dávno všetko vedel z minulosti.

Blížili sa Vianoce a ja s Edwardom sme sa stále hádali o jednej veci. Jedno ráno to bolo rovnaké.

„Bella, nechápeš, že Charlie je minulosť?“ Edward mi stále vyhováral moju túžbu stráviť Vianoce s Charliem.

„Ale Edward, veď jeden deň u Charlieho, druhý doma. To nie je až taký problém. Prosím...“

„A ako mu vysvetlíš Renesmee?“

„Poviem mu pravdu.“

„Čo si sa zbláznila? Veď bude mať infarkt!“

„Keď prežil Jacoba, prežije aj nás. Nie je to až také zlé.“

Uškrnul sa, a ja som pochopila, že som vyhrala.

„Sľúbiš mi, že mu to povieš sama.“

„Jasné, to nie je taký problém.“

Naša cesta na západ mala dva dôvody. Chceli sme navštíviť Charlieho a Garett s Kate mali mať o pár týždňov svadbu, a chceli sme im s ňou pomôcť.

4. Život

Sedel som skrčený na pohovke a dúfal som, že Bella príde. Renesmee mi stále behala hlavou. Veľmi sa podobala na Bellu, keď bola malá, ale Renesmee mala v sebe aj niečo z Edwarda. Nemohol som pochopiť, že to nie je ich dcéra. Mal som na to dve vysvetlenia: Buď mi hovorili pravdu a je to Edwardova neter, alebo mi klamali a je to ich dcéra, ktorá má neobyčajnú schopnosť rýchleho rastu. Keď sa so mnou boli rozlúčiť, nevedel som, ako dlho ich nebudem vidieť. Keď odišli, pochopil som to. Už ich nikdy neuvidím. Nielen Bella, Edward a Renesmee odišli, ale všetci Cullenovci. Znamenalo to: Nikdy sa nevrátime. Nečakaj nás. Aj tak som dúfal, že sa vrátia, a pozval som ich ku mne na Vianoce. Neozvali sa.

Zrazu som sa strhol zo svojho rozmýšľania, lebo som začul prichádzať auto. Bolo to strieborné volvo. Poznal som ho. Takéto mal Edward. Nevidel som, kto tam sedí, ale vybral som sa k dverám. Otvoril som dvere a uvidel som Bellu, Edwarda a Renesmee kráčajúcich ku mne. Potešil som sa. Bellu a Renesmee som objal a Edwardovi potriasol rukou. Renesmee bola zase o čosi väčšia, aj keď to nebolo úplne vidieť. Pozval som ich do vnútra a oni išli. Nešli. Oni skôr leteli. Stáli pred dverami skôr, než by som zaregistroval ich pohyb. Bolo to dosť čudné. Všimli si môj vyjavený výraz, ale nič nepovedali. Vošiel som do domu a začal som sám.

„Ako je možné, že ste išli tak rýchlo?“

Bella sa na Edwarda pozrela. On iba prikývol.

„Charlie, viem, že to je pre teba nepochopiteľné, ale sadni si a hneď ti to vysvetlíme!“

Sadol som si a ona spustila.

„Ako si si už všimol ja a Edward máme možnosť sa rýchlo pohybovať a nielen to. Neviem, či si si všimol, ale máme nižšiu teplotu ako ty.“

Len som prikývol.

„Máme aj nadmernú silu.“

Zobrala kameň, ktorý predtým položila na stôl a stlačila ho v ruke. Ostal po ňom iba piesok. S úžasom som pozrel na ňu a ona pokračovala: „Nejem ľudskú stravu, ale krv.“

To mi stiahlo žalúdok.

„Neboj sa nie ľudskú, ale krv zvierat. Hovoríme si aj “vegetariáni“. Okrem toho máme ja a Edward taký siedmy zmysel. Edward počuje myšlienky a ja mám štít, ktorým viem ochrániť ľudí. Sme upíry a všetky Quiletské legendy sú pravda.“

Poslednú vetu vyhŕkla zo seba a ja som dostal šok. Odpadol som do bezvedomia. Počul som hlasy. Dokonca aj Carlisla. Nastal úplná tma. Cítil som sa, akoby som padal do jamy, z ktorej sa nedá vyliezť. Zrazu mi niekto pustil záchranné lano, ale ono pálilo a ja som musel znášať tú bolesť. Celý som horel od končekov prstov až po stred môjho tela – srdca. Neviem koľko ma to pálilo, ale začalo to miznúť. Oheň mi utišoval na rukách, na nohách a ustupoval smerom k srdcu, kde bol najsilnejší. Lenže utíchal. Jediný oheň, ktorý neutíchal bol v mojom hrdle, ten len silnel. Začal som viac vnímať okolie. Rozpoznával som hlasy Edwarda, Belly a Carlisla ako sa ticho rozprávajú. Ďalej som počul autá na ceste, ktoré prechádzali okolo domu. Dokonca som počul aj vytie vlkov pod mojim oknom. Chvíľu som sa začudoval, ale potom som pochopil, že to musí byť Jacob a jeho vlčí kamaráti. Odrazu ku mne utekalo tri pári nôh. Jedny ladné, asi Belline, druhé tiché, ale aj napriek tomu mužské, asi Carlislove a tretie medvedie, ale aj tak tiché, asi Edwardove.

„Carlisle, ako dlho ešte?“

„Počuješ, už iba pár hodín alebo minút!“

„Ďakujem, Carlisle.“

Jediný Edward mlčal. Bolesť ustupovala rýchlejšie. Už som mohol pohnúť prstami. Asi sedeli, lebo vyskočili na nohy.

„Už je čas!“ povedal Carlisle.

Bolo počuť, že sa Bella usmiala. Asi bola rada, že sa prebudím k životu. Keď bolesť úplne pominula, otvoril som oči a sadol som si. Všetci na mňa so záujmom pozerali...

Autor: SamanthaCarter (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Spln - 3. kapitola a 4. kapitola: