Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Som v háji! - 40. kapitola

22.04.2010 (14:30) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3293×

Som v háji!

40. kapitola

To myslí pán Banner vážne? Seriózne vážne?

(okgo )

Keď som sa konečne zbavila vizáže alá hotentót, kľakla som si k riečke a vyslovila svoju mantru či skôr modlitbu.

„Anjeličku, môj strážničku,

opatruj moju dušičku,

nech všetci zabudnú na tento incident,

darujem ti aj eura cent.“

Snáď to pomôže. Ak nie, skúsim sa obrátiť na Alaha. Pre väčší efekt som sa ešte prežehnala vodou z rieky, dúfam, že ešte nepoškvrnenej nejakým ropným tankerom. Stále som sa, bohužiaľ, nemohla zbaviť pocitu, že páchnem viac ako skládka odpadu umiestnená na pozemku ropnej rafinérie. Preto som chcela zahájiť plán B. Za iných okolností by som opäť uplatnila svoju antistresovú metódu, lenže imaginárny špenát mi nejakým zázrakom došiel a s ním sa rozplynul aj Pepek Námorník s fajkou v hube. Neostávalo mi teda nič iné, než nadýchnuť sa čerstvého vzduchu nepoškodeného smogom a s myšlienkou, že sa dnes až príliš venujem životnému prostrediu som vykročila do jamy levovej.

Ako som čakala, všetci si na mňa ukazovali kostnatými prstíkmi, hihňali sa a šepkali si tak hlasno, že to počul aj ten zajko, ktorý ešte stále ležal v bezvedomí pod stromom. Cítila som sa, akoby som za sebou zanechávala zelenkavý pás smradu a nedokázala som sa zbaviť presvedčenia, že všetky kvety za mnou vednú a vtáci na oblohe omámené smradom padajú dolu. Nedala som na sebe však neistotu znať a s eleganciou tchora postihnutého zápchou II. stupňa som zamierila do stanu.

Z „truhlice“ plnej „pokladov“, ktoré sa ani zďaleka nepribližovali pirátskemu úlovku piráta Jacka Sparowa, som vylovila voňavku nemenovanej značky a rovno na seba celý jej obsah vykydla. Končene som bola presvedčená, že už nesmrdím ako žumpa. Teraz som pre istotu nadobudla pocit, že páchnem ako Stalinove fusekle. To čo je za zmes? Aróma zblíženia? Ešte šťastie, že som tú značku nemenovala, lebo by ich to zruinovalo. Ale prisahám, že ak sami verejne nevyhlásia krach, napochodujem do ich továrne a tie voňavky im napchám do krku a keď úž budú ústa zaplnené, využijem aj iné otvory.

Vyvoňaná, či skôr vysmradená, ako parfuméria som sa vybrala ku Cullenovým. Cestou som premýšľala, koľko mesiacov som tú voňavku asi tak skladovala. Majú voňavku dobu trvanlivosti? Hm, keď sa tak snažím rozpomenúť, jednu som dostala od mamy pred štyrmi rokmi. Žeby to bola práve táto? No, aspoň nevyšla nazmar. I keď zapácha, nie je to také neznesiteľné ako predtým. Bolo mi jasné, že sa mi na niečo hodí. Presne ako skrutkovač a formičky na cesto. Však ma balila osôbka menom Isabella Swanová? Myslela som si to.

Už vo chvíli, keď ma medzi Cullenovými delili asi tak štyri metre to Emmet nevydržal a vyprskol do hlasitého smiechu. Ostatní mali taktiež čo robiť, aby zniesli nápor ich trasúcich sa ramien. Veď komu by ušlo moje vystúpenie s vtáčikom-letáčikom, že? Neviem to určite, ale asi ten holub trpel utkvelou predstavou, že zosobňuje nálety na Hirošimu alebo čo. Vyzerám snáď ako nejaký japonský ostrov? Mám na sebe šikmookých pajácov, čo pestujú ryžu a čumia do najnovších elektrovolovín? Nezdá sa mi! Tak čo mal ten Kopernik za problém?

To však nemení nič na tom, že sa tu na mne rehoce jeden neandertálec a ostatní k tomu tiež nemajú ďaleko. Teatrálne som pretočila očami a došla k nim tie posledné metre.

(okgo )

„Tak to neuniklo ani vám, čo?“ V tom okamihu to nevydržal už nikto. Rozosmiali sa na plné hrdlo a poniektorí sa rozhodli aj poluxovať zeminu. Fakt retardi! Vlastne jediná, ktorá ostala tak trošku zmätená, tak trošku naštvaná a, ako vždy, elegantne prekrásna bola Rose.

„Čo neuniklo? Čomu sa smejete?“ pýtala sa nakrknute.

„Ty... ty si... ty... ty si to... nevidela?“ snažil sa zo seba dostať Emm, ktorý bol už len o chlp od zástavy srdca.

„Myslíš toho zajaca, čo vrazil do stromu?“ Ozvala sa ešte väčšia salva smiechu a zároveň aj stony z bodavých kŕčov v bruchu. Dokonca aj ja sama som sa musela jemne zasmiať. Inak to proste nešlo.

Ale asi nie je potrebné Rose vysvetľovať, že tej šabľozubej hopsalke som fraktúru lebky privodila práve ja plus nejaký vtáčí výlučok, že?

S úsmevom na tvári som k nej podišla a potľapkala ju mierne po ramene. „Áno, Rose. To bude tým zajacom.“

A v tej chvíli mi to došlo. Vyplašene som vytreštila oči, div si necvrkla do nohavičiek. Ja som si dovolila sa jej dotknúť! Dotknúť sa Rose! Tľapkať ju nevychovane po pleci! Aby bolo všetkým jasné, stále chovám pred Rose rešpekt. Síce ma prijala v pohode, ale to neznamená, že nemá chuť mi uvaliť päsťou... alebo aspoň opätkom na jej lodičke.

Okamžite som cúvla o jeden krok a čakala, kedy to príde. Rose ma tak zmastí, že ešte nasledujúce dva dni ma budú skladať na patológii a aj tak zo mňa zostane len plnka do truhly. Dokonca som sa od strachu mierne nakrčila a prižmúrila oči, takže som vyzerala ako zvonár u matky božej skrížený s Číňanom. Vyčkala som tak niekoľko sekúnd, ale prekvapivo sa nič nedialo. Pozrela som sa váhavo na ostatných a zdalo sa, že nemajú ani páru, čo to tu zase vyvádzam. Aj samotná Rose bola zo mňa akosi vedľa. Super! Spravila som zo seba debila, takže si Rose ani neuvedomila, čo som si k nej pred chvíľou dovolila.

„Ste nejakí divní.“ Posťažovala si Rosalie, ktorá ako jediná nevedela nič o náletoch holubov. Aspoň jeden človek sa ku mne bude chovať normálne.

„A ty, Bella, si divná najviac.“ Tak dík, Rose! A to som sa s tebou chcela kamarátiť! Nepožičiam ti formičky, aby bolo jasné! „Čo to vyvádzaš?“ pýtala sa ďalej.

No, Bella, pekne si si to pohubila! A teraz čo?! vírilo mi hlavou.

„Ja... som... ja som si len spomenula, že keď sa vrátime, budem musieť dať Rexa odblšiť.“ Vypálila som zo seba to prvé, čo sa v mojej hlavičke nainštalovalo. Keby tak mal môj mozog reset. Ušetrila by som sa toľkých volovín a nepochopiteľných myšlienok. Ach, môžem snívať ďalej, čo?

Moja výhovorka mala aký-taký úspech, teda ak nepočítam ty-si-fakt-magor pohľady. Vždy lepšie, akoby som im mala vysvetľovať moje predošlé presvedčenie, že mi dá Rose kopačku do tváre. Až vtedy by to boli poriadne vymleté ksichty.

(U2 )

Našu divnú chvíľku prerušil bujarý jakot nejakej uvrieskanej slečinky, ktorej sa pravdepodobne zlomil necht. Aha, to je len Mike. Ale predsa len som mala vlastne pravdu. Mike sa niekedy, a tým chcem povedať VŽDY, správa ako nejaká rozmaznaná trubka, ktorej stačí k dojatiu Olechandro, ktorý z nejakého telenovelského dôvodu opustil Esmeraldu.

Neveriacky a dosť nechápavo som pokrútila hlavou nad jeho maličkosťou, ktorá tu pobehovala ako neriadená strela a vrieskala ako na jatkách. A že ja s Emmetom sme cvoci. Tak čo je potom tento mrľou posadnutý kretén s blond hrivou? V hlave sa mi zrodila nepochopiteľná predstava, že Mike by v postave hororovej obete bol k nezaplateniu. Jeho krik je pre túto rolu taký výstižný a piskľavý, že sa tomu nedá odolať.

(horrormusic )

Už som v hlave videla jasný scenár: Celú scénu by sprevádzala typicky hororová hudba. Kamera by mala v merku zohaveného chlapa s kožou býka ako maskou a samozrejme by nechýbal ani sekáčik v ruke. A potom, jasný prestrih na Mikeovu vydesenú tvár, ktorú si z oboch strán drží rukami a ako záver – jeho pištiaci bľakot, ktorý by zrejme vydesil aj samotného vraha, ale to je už iný príbeh.

(U2 )

Vráťme sa k realite. To pako tu stále poskakovalo a keď som konečne vytesnila z hlavy môj nový sen ako preslávenou režisérkou hororov (samozrejme Mikeom ako hlavnom postavou), sa mi v mozočku rozsvietil neónový nápis, ktorý hlásil – bingo! Všetko mi to do seba krásne zapadlo. To Jessica v tom má prsty! V tom svojom amoku vravela, že sa mu pomstí. Ale čo teda vlastne urobila? Nacpala mu do treniek mravce?

„Však mu to sekne?“ ozval sa za mnou škodoradostný a nadmieru vytešený hlas.

„Jess? Čo si mu spravila?“ pýtala som sa pochybovačne a prstom ukazovala na jeho nový tanečný štýl, ktorý práve predvádzal celému publiku. Trochu to pripomínalo macarenu. No fuj, Mike, že sa nehanbíš! Kopírovať štýl iných umelcov? Takto ťa vychovali?

„Nasypala som mu do nohavíc mravce. Dobré, nie?“ hihňala sa mi pri uchu. Hm, akoby som to už vopred nepredpokladala. Jess nemá veľkú predstavu, ale budiš. A navyše, tento pohľad sa mi zahovára čím ďalej viac.

„Ideš, Mike! Ty to dáš! Len trochu viac vlň bokmi!“ neodpustila som si jednu poznámočku. Veď čo?! Malý Lucifer, či ako sa volal ten čert, sa vo mne nezaprie.

„Banda, Banner prudí. Zraz pri skale. Hneď!“ Prerušil naše radovánky jeden zo študentov. Škoda a to sme sa mohli tak dobre pobaviť. A čo má Banner vlastne za problém? Uhryzla ho včela? Nech si to pofúka!

„No, tak to vyzerá, že náš pán Bannerík pre nás prichystal špeci programík.“ Dorábal sa Emmet a ledabolo zlomil vetvičku, s ktorou si po celý ten čas pohrával v ruke.

„Čo robíš?! Nemáš žiadnu úctu k prírode! Drevo predsa nerastie len tak na stromoch!“ Tak fajn, som jediná, čo si myslí, že to znelo ako totálna volovina? Očividne nie! Závany smiechu ostatných to len dokazujú. Prečo ja musím byť vždy tá pribrzdená?

Zúfalo som zakňučala a nechala tam tých tupcov naďalej sa hihúňať. Keď sa konečne ich hyení smiech aspoň o niečo vzdialil z dosahu mojich uší, úľavne som si povzdychla a už spokojne napochodovala ku skale.

(hippoanddog )

„Mládež!“ Ale no tak! Len som prišla a už sa mi chce vrhnúť ku kríčku a ukázať zajačikom svoje raňajky. Zmixované raňajky. A najmä napoly strávené raňajky! Nenávidím tie jeho výrazy – mládež; keď som bol mladý; aj ja som sa kedysi zabával (to určite, veríme si) – a najhoršie to bolo s jeho – tý vago! Z nepochopiteľného dôvodu trpel utkvelou predstavou, že je to in. Presne ako – no ty koky, a ty brďo. Niekedy, vlastne nikdy, tie učiteľské psychologické ťahy nepochopím. Chcú nás oblbnúť? Gratulujem, úspešne sa im to darí! Ach Bože, transformujú ma na neandertálca z dôb, kedy sa nosili dúhové tričká, slonie nohavice s gumou a najmä AFRO! Mimochodom, piece!

„Mládež! Tak počúvajte ma!“ To vieš, že hej. „Chcem vás oboznámiť s dnešným programom.“ Choď si ho oboznamovať s tetou bobricou. Už na teba čaká pri hrádzi. „Využijem príležitosť, že sa  nachádzame pri potoku a...“ Ja som to vedela. Bobrica mu nestačí, on chce rovno orgie! Tak to né. „Dnešný deň preto využijeme na,“ trtka..., „rybárčenie.“ Rybo - čo? Žiadne trtka... pardon, som neslušná. Žiadne pohlavné styky? A to som si začínala myslieť, že náš pán Banner je poriadny kanec. Zase ma sklamal. Radšej perverzák, než nagélovaný trotl. 

„Rybárčiť? To akože ryby?“ pýtala sa najväčšia bifla triedy. Kecám! To len Jessica vypustila ďalšiu perličku múdrosti.

No nie, hrochy! Čo iné by asi tak chcela rybárčiť? Lososa? Počkať, veď to je tiež ryba. Ale čo, určite som sa len preriekla. Myslela som los, ale poplietol sa mi jazyk a povedala som losos. Ale ja som vlastne nič nahlas nepovedala, tak ako sa mi mohol popliesť jazyk, že? Bože, čo to tu riešim?

„Ale, slečna Stanleyová, vy máte neskutočný postreh! Predstavte si, že ideme rybárčiť, a teraz dávajte pozor, RYBY. To je skvelé, že?“ natrel jej to pán Banner. Milujem ho!

Jess sklapla a červená ako rak sa schovala za Mikea, ktorému po pleci pobehoval mravec. Ešte si ho nevšimol, chudáčik. Konečne sa uráčili prísť aj Cullenovi a ja som im okamžite zdelila tu radostnú novinu.

„Zajtra umriete!“ Tí sú poriadne vymletí. Nečakala som, že ich to zaskočí až tak veľmi. Ale kto by bol taký magor, že by sa po zdvihnutí telefónu zaradoval, keď mu oznámia, že o týždeň umrie, že? Ten Kruh mal svoje grády, to vám poviem. A teraz vážne. „Viem, že ste upíri!“ Páni! Udeľujem im dvanástku z Bellinej desaťstupnice zdesenia. Ale teraz už naposledy. „Ale nie, len ideme rybárčiť.“ Prečo im ostali tie vyplašené tváre? Upsi, asi som to prehnala. Sú v šoku!

„Haló! V pohode?“ Mávala som Edovi rukou pred očami. Nijak nereagoval. Podišla som k Jasperovi a štuchla mu do ramena. Nič. Napochodovala som k Emmetovi a snažila sa mu vyštverať na chrbát. Reakcia? Prekvapivo žiadna. Oni sú fakt mimo! Asi mám psychopatický zmysel pre humor. Skúsila som to už naposledy, keď som podišla k Alice a sotva myšacím hláskom zašepkala zvonkohru pre jej uši: „Nákupy.“

„Ideme na nákupy!“ Okamžite ožila a začala okolo mňa nadšene poskakovať. Ja? Ja som bola tá, čo sa rukou plesla do čela a posielala sa do veľmi nepekných miest. Že som radšej nedržala klapačku.

K životu sa našťastie prebrali aj ostatní a, i keď stále trochu vydesene, vykonávali určité úkony a HLAVNE dýchali.

„Ľudia, len som si z vás robila srandu, nemyslela som to vážne.“ Ignorovala som Alicino otravné poskakovanie a snažila sa ich presvedčiť, že si ten „scary výraz“ majú nechať na kurzy herectva (Mimochodom, so svojim brilantným výkonom by tam ostatných rozniesli na kopytách. Rómeo sa môže strčiť. Už vidím novú repliku Júlie: „Ach, Éďa, Éďa. Prečo si len Méďa? Pardon, preklep. Prečo si len Éďa?).

„Už som sa zľakol, že si nestihnem pozrieť posledný diel Star Treku.“ Odľahčil napätú situáciu Emmet. Rozosmiala som sa a ostatní, tak trochu neisto, tiež. Ed ma obišiel a zozadu ma objal rukami. Hlavu si položil na moje rameno.

„Toto nám už nerob. Skoro sme zinfarktovali.“ Zašepkal mi do ucha.

„Ale no tak. Bolo to vtipné.“ Bránila som svoje činy.

„Bolo to desivé.“ Strachopud. Na čo potom lezie do lesa? Tá včerajšia Emmetova rozprávka za svitu mesiaca ho nevydesila, ale malý, malilinkatý žartík o upíroch ho dostane do kolien. Myslím, že Ed je žena preoperovaná na muža. Preboha! Ja chodím so ženou!

„No... neviem, či ste to zaregistrovali, ale ideme rybárčiť... RYBY, podotýkam.“ Odviedla som reč radšej iným smerom a nezabudla si rypnúť do Jess.

„To fakt? O čo, že ulovím najväčšieho macka?“ Športový duch už očividne obalil Emmetovo telo.

„Tak fajn. Ak vyhrám, presvedčíš Alice a to za akýchkoľvek podmienok, že s ňou na nákupy nepôjdem. A ak prehrám, tak... tak môžeš Edovi vlepiť facku.“ Celkom fér, nie?

„Ale to nie je fér, veď...“ okamžite sa začala rozčuľovať Alice.

„Kušuj!“ Ako som už hovorila, férovka.

„To to nepreberieš ani so mnou? Ide tu o moju fasádu.“ Komentoval to Ed. Ouč, tu by mohol vzniknúť problém. Nasadila som svoj oblbovák, čiže úsmev alá prihriate slniečko a pricupitala baletným krokom k fackovaciemu panáku... pardon! Edovi.

„Ale no tááák.“ Zatiahla som ako... proste niečo, čo zaťahuje. „Len mi nepovedz, že sa môj hrdina v zlatej zbroji bojí jedného pubertálneho chlapčeka.“ Áno, jedného pubertálneho chlapčeka s bicepsami väčšími než moje stehno a celý Tom dohromady. Pre istotu som zahájila útok psími očami a výrazom ublíženého mačiatka.

Éďa sa mi sústredene pozeral do očí a keď som si už myslela, že po mrknutí môjho oka tu z neho zostane akurát tak závan prachu, Ed si povzdychol.

„Ale som to ochotný risknúť len kvôli tebe.“

„Si skvelý!“ Hodila som sa mu okolo krku a poriadne ho objala. Fakt ma prekvapil. Myslela som, že radšej by ma zabalil do alobalu a zhodil ma z útesu než by mal riskovať úder Emmetovou labou. Môj frajer je fakt frajer!

„Takže súhlasíš?“ Otočila som sa na Emma, ktorý doposiaľ len zamračene stál a úpenlivo uvažoval.

„Jednu Éďovi vlepiť je lákavé, to áno... ale presviedčať o niečom toho skrčka je fakt oriešok... čo oriešok, rovno celý orechový strom!... ale zase tá facka... ach. Alice – facka. Facka – Alice. Facka – facka.“ Mrmlal si po celý čas a zízal do nezízava.

Odrazu sa Emmet rozjasnil ako vychádzajúce slnko a svojím škľabom ma totálne oslepil. Alice naopak vyprskla smiechom a Ed sa mračil. Ostatní, ako vždy mimo. Nenávidím tieto chvíle a to ich poslednou dobou zažívam dosť často!

„Tak dobre.“ Prehlásil už zrozumiteľne. „Beriem.“

(hippoanddog2 )

„Fajn. Finálna stávka znie, že musíš do konca dnešnej rybačky chytiť toho najväčšieho macka.“ Prehlásila som ako prezident pri uzavretí svetového mieru.

„To bude hračka.“ Nadržiaval si Emm.

Symbolicky sme si potriasli rukami a tým v podstate zahájili stávku. Emm sa na mňa prefíkane zazubil a odrazu si vopchal ruku do nohavíc.

„Čo to – prestaň!“ Odvrátila som znechutene zrak a otočila sa k nemu bokom. V tejto chvíli by som si najradšej do očí napatlala lepidlo.

„Chcela si predsa najväčšieho macka.“ Tvrdil pobavene.

„Netušila som, že ti to musím bližšie špecifikovať na macka, ktorý pláva vo vode a nie toho... ble. To je fakt nechutné!“ zvolala som znechutene a nadmieru zúfalo.

„Emmet! Ty si ma nepraj!“ zajačala Rose a v tej chvíli som začula plieskavý zvuk. Žeby mu plesla po jeho... viete, čo myslím.

„Nevytiahol ho, však nie?“ pýtala som sa takmer až frustrovane Edovej košele, do ktorej som mala zavrtanú hlavu.

„Ak myslíš TO, tak je vzduch čistý. Môžeš otvoriť oči.“ Utvrdzoval ma Ed. Váhavo som otvorila oči a pozrela sa na Emmeta, ktorý si šúchal rukou boľavú hlavu a vedľa neho stála Rose s výrazom Boha pomsty a kastrácie.

Keby som vedela, že ho napadne taká konina, na celú stávku by som sa vyprdla.

Ešte šťastie, že mi ruku podal skôr než si ju vopchal do nohavíc.

Predošlý diel Zhrnutie Ďalší diel

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Som v háji! - 40. kapitola: