Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Som blázon - 7. kapitola

27.06.2010 (11:45) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 5036×

7. kapitola - Otázky a odpovede

„Esme, dovoľ, aby som ti predstavil moju Bellu." Je zvláštne, ako krásne znie moja Bella. Bellu som chytil za ruku a pritiahol som si ju k sebe dopredu a zozadu som j objal okolo pása. Prišli aj ostatný a pozerali sa na nás.

„Veľmi rada vás spoznávam, pani Cullenová a ešte raz sa ospravedlňujem, že som na vás kričala, ale nešlo to inak. Už dlho som nevidela Edwarda a jediné, čo mi v tom bránilo, ste boli vy. Nechcela ste ma za ním pustiť, tak som musela kričať a utiecť vám," a sklopila oči.  Ešte silnejšie som ju objal a zašepkal jej, „milujem ťa."

„To je v poriadku, chápem ťa a, prosím, tykaj mi," usmiala sa na ňu. Belle sa hneď zlepšila nálada. Zaklonila hlavu a našpúlila pery. Neodolal som a pobozkal ju. Vyrušilo nás malé odkašlanie.

„Pardon," povedal som a potichu som sa zasmial. Otočil som Bellu smerom ostatným a začal ich predstavovať.

„Bella, toto je moja rodina: Alice a Jasper, Emmett a Rose, Carlisle a Esme si s už zoznámila. Rodinka toto je Bella, môj poklad," predstavil som ich a dal som Bella malú pusu do vlasov.

„Teda Edward, ty sa nezdáš, pred pár hodinami si trčal v izby a nedalo sa s tebou rozprávať a teraz nám tu predstavuješ svoje dievča. Kto ťa toto naučil," a krútil záporne s hlavou.

„Máš pravdu brat môj," priznal som, „ale to som nevedel, či sa môj anjel vráti." Bella sa ešte väčšmi usmiala nad osloveným môj anjel.

„Bella, prepáč, že sa pýtam, ale mi o tebe vlastne nič nevieme, čo si zač?" spýtal sa Carlisle. Chcel som namietať, lebo som vedel, že sa Bella necíti dobre, keď musí odpovedať na niečo, čo sama nevie, ale predbehla ma.

„Patrím k prastarému druhu Adiutorov. Čo v preklade znamená pomocník," odpovedala mu. Prekvapene som na ňu pozeral. O tomto mi nikdy nehovorila.

„Myslel som si, že dávno vymreli," povedal zaujate Carlisle.

„Ty si už o nich počul?" opýtal sa ho Jasper.

„Áno, počul som o nich hovoriť od ostatných upírov, ale nikdy som sa osobne s niekým z nich nestretol. Nikto vlastne nevie, ako vyzerajú. Sú stvorený svojim zverencom a majú podobu, takú akú chce ich zverenec. Mám pravdu?"

„Áno, máte. Ste veľmi dobre informovaný," pritkala mu Bella.

„Prosím, tykaj mi."

„O tom si mi nehovorila," obvinil som ju.

„Prepáč, ale v tom čase som o tom, tiež nevedela. Až na svojej ceste som stretla jedného z nás a ona mi to vysvetlila," povedala mi a dala mi malú pusu. Presunuli sme sa do obývačky a sadli si do kresiel. Stiahol som si Bellu k sebe na kolená.

„Mohla by si nám povedať o sebe a svojom druhu viac? Predsa neviem všetko a ostatných to určite zaujíma ako mňa," spýtal sa jej znova Carlisle. Bella len prikývla a začala rozprávať.

„Môj druh sa nazýva pomocníkmi preto, lebo máme pomáhať tomu, kto nás vytvoril. Nikto z nás si nepamätá, čo sme pred tým robili, ako nás niekto vytvoril. Len cítime, čo sú za druh. Či je upír, vlkolak, menič alebo človek. Máme mu pomáhať prežiť v tom to svete, máme byť jeho priateľ alebo kamarát, proste to, čo on potrebuje. Bohužiaľ nás nikto okrem nášho stvoriteľa nevidí a často si o nich myslia, že sú blázni. Presne ako ste to mali s Edwardom. Preto sme sa dohodli, ž bude robiť, že sa nič také nestalo a budeme sa schádzať na lúke. Niekedy sa však stane, že náš zverenec nás dá do podoby, koho miluje alebo je to jeho vysnívaná osoba. Avšak je zakázané, aby sa do nás zverenec zaľúbil a my do neho. Preto musíme tajiť svoje city, inak by náš zverenec zomrel a my sním. Je spôsob ako sa môžeme zhmotniť a môžeme prejaviť svoje city bez toho, aby sme sa báli. Tí ktorí sa rozhodnú pre svoju lásku zomrieť, sa musia obetovať. Musia odísť na dlhú cestu za spasením, pri ktorej zomrieme a potom sa v s kriesime. Povstane z popola ako Fénix. Tí ktorí prejdú takúto cestu majú na pleci tetovanie v podobe fénixa. Je aj ľahšia cesta, a to, aby zverenec dokázal svoju lásku. Nikto však nevie ako a ani komu, preto je lepšie ak sa vydáme na cestu. To isté som urobila aj ja," dopovedala. Pozorne som ju počúval a hltal každé slovo, ktoré vyšlo z jej sladkých úst. Ona sa obetovala? Ona zomrela? Tak ťažko sa mi to počúvala. Ktovie čím všetkým si prešla. Hlavne, že je už tu a môžem ju držať vo svojom náručí. Už nikdy ju nepustím.

„Môžem vidieť to tetovanie," spýtal sa hneď Emmett.

„Jasné," povedala mu Bella a vyzliekla si bundu a potom si chytila tričko a natiahla si ho tak, aby bolo vidieť tetovanie. Mohol som vidieť Fénixa, ako sa tiahne zvrchu na dol a pritom sa mu menila farba. Hlavu a krídla mal oranžové a to sa pomaly po celom jeho tele menilo do žltej. Keď sa ne neho každý pozrel Bella si pustila tričko a oprela sa o mňa.

„Takže ako ste sa stretli? To si mu prišla do izby a povedala ahoj?" pýtal sa Emmett.

„Uhádol si. Bol som z počiatku zaskočený, veď každý deň ťa nepozdraví neznáme dievča v tvojej izbe," odpovedal som mu.

„Myslela som si, že si trochu zaostalý," povedala Bella a zasmiala sa.

„A čo som mal iné robiť a tvoje odpovede mi v tom veľmi nepomáhali."

„Kde bývaš?" opýtala sa Alice.

„V dome starého poručíka polície, Charlieho Swana, on totiž zomrel a dá sa povedať, že ten dom som zdedila," povedala Bella. „Keďže som si dala priezvisko Swan, tak mi ten dom dali na starosť."

„A máš tam dosť vecí a oblečenia? Mali by sme skočiť na nákupy." Obidvaja s Bellou sme sa zasmiali. Ako presne sme ju vystihli, že bude chcieť ísť na nákupy.

„Ja som ti to hovoril."

„Vieš, Alice, z Edwardovho rozprávanie viem, že nákupy s tebou sú veľmi únavné a bolestné, ale keď chceš, pôjdem, ale musí ísť aj Edward."

„Super," vykríkla. „Zajtra po škole." To nemyslí vážne?

„Už je veľa hodín, mala by som ísť domov spať, predsa len vstávam do školy," povedala Bella potom, čo sa pozrela na hodinky.

Zo všetkými sa rozlúčila a ja som s ňou šiel von. Chcela si sadnúť na motorku, ale nedovolil som jej to. Podal som jej prilbu, poslušne si ju nasadila, sadol si na motorku.

„Čo si myslíš, že robíš?"

„Veziem ťa domov." Len pokrútila hlavou a sadla si za mňa. Aj tak jej nič iné neostávalo, iba ak by šla peší, čo by som jej tiež nedovolil. Vedel som, kde býval poručík, akže ma nemusela navigovať.

Zaparoval som na malom parkovisku. Bella vysadla a otvorila dvere. Ostal som stáť pred dverami a čakal som, kým ma vyzve dnu.

„Čo tam, tak stojíš? Prosím ťa, poď ďalej," ozvala sa Bella. Vkročil som teda dnu a porozhliadal som sa. Bolo to tu útulné. Krb, v ktorom horel oheň, pred ním veľký gauč a malý stolík. Nad krbom bol obraz, nejakého jazera. Bella prišla ku mne a objala ma.

„Zabudol si, že sme pár? Čo je moje, je aj tvoje. Takže toto je náš domček. Páči sa ti tu?"

„Je to tu krásne, ale na teba nemá. Ty si najkrajšia," povedal som jej a pobozkal som ju. Svoje ruky mi zaplietla do vlasov a pritiahla si ma bližšie.

„Chýbal si mi, najmä toto," hovorila medzi bozkami.

„Milujem ťa."

„Ja teba viac." Bozkávali by sme sa aj ďalej, ale nás vyrušilo zaškvŕkanie brucha. Bella sa na mňa ospravedlňujúco usmiala a utekala zrejme do kuchyne. Šiel som za ňou. Niečo vyberala z chladničky. Bolo to maslo a salám. Spravila si dva chleby. Po celú dobu som ju pozoroval.

„Ako ti to môže chutiť?"

„To jem kvôli tebe, lebo keby si to nechcel, tak by som sa živila iba krvou."

„Budeš mi musieť ešte o sebe veľa povedať."

„Ale až zajtra, som unavená," povedala mi a zívla. „Zostaneš na noc?"

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Som blázon - 7. kapitola: