Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Som blázon - 13. kapitola + Epilóg

03.09.2010 (11:30) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2137×

13. kapitola – Rodina

„Čože?“

„Bella je tehotná, čakáme spolu dieťa,“ zopakoval som a dal Belle pusu. Celá rodina bola prekvapená.

„Bella predsa vravela, že môže otehotnieť. Že môžeme mať deti,“ pripomenul som.

„To áno, ale nečakali sme, že to bude tak skoro,“ povedal Carlisle.

„Gratulujem,“ vypískla Alice a hodila sa Belle okolo krku. „Teraz mi, ale musíš dovoliť, aby som nakúpila veci pre malého a aby som mu s Esme zariadila izbu,“ hovorila jej.

„Iba z polovice. Chcem, aby sme s Edwardom kúpili niektoré veci my.“

„Dobre.“ V Alicinej hlave sa začal písať zoznam, čo všetko musí nakúpiť. Vzala Esme za ruku a ťahala ju hore do jej pracovne. Alice je vždy Alice.

„Do rodiny pribudne Cullen, to je super,“ povedal Emmett.

„Ja budem strýko. Je to zvláštne. Netuším, čo by som mal robiť,“ podotkol Jasper.

„No predsa ho budeme učiť rôzne zábavné veci. Pekne od malička, aby to v ňom ostalo,“ odpovedal mu Emmett.

„Máš pravdu.“

„Tak to teda nie. To nedovolím.“

„Edward, nechaj ich. Bude väčšia zábava. Pobavíme sa, uvidíš,“ povedala Bella a začala ma vášnivo bozkávať. Veľmi dobre vie, čo na mňa platí.

„Dobre teda.“

„Dúfam, že nás teraz budete častejšie navštevovať a keď sa malý narodí, tak nám ho aj požičiate,“ ozvala sa Rose.

„Samozrejme, že sme budeme častejšie chodiť. Nevynecháme vás predsa z toho, ako bude maličký rásť,“ odpovedala jej Bella a objala ju. „Rátam s tým, že mi budeš pomáhať a ako dobrá teta s ním budeš chodiť na prechádzky.“

„Bella, ďakujem.“

„Bells, čo by si chcela obedovať?“ opýtal sa jej Emmett. Prekvapene sme na neho pozerali.

„Prečo sa pýtaš?“

„O môjho synovca musí byť dobre postarané a čo si zaželá jesť to aj bude jesť,“ povedal takým štýlom, že nechce počuť námietky.

„Tak by som si prosila niečo, čo bude hlavne jedlé, ale inak mi je to jedno. Maličký ešte nežiada niečo špeciálne.“

„Bella, ak mu nepovieš, čo presne chceš najedenie, tak neručím zato, čo budeš obedovať,“ pošepkal som jej do ucha. Zasmiala sa.

„Nemal by si tak veľmi podceňovať Emmetta,“ zašepkala tiež. „Dám si rezne.“

„Esme,“ zakričal Emm na celý dom. Esme rýchlo pribehla a spýtavo sa pozrela na Emmetta.

„Môj synovček si želá rezne,“ povedal. „Takže by si ich mala začať robiť, aby nebol hladný.“

„Emmett, upokoj sa a nerozkazuj Esme,“ prikázala mu Rose. „Takto si sa nikdy nesprával.“

„To nie, ale teraz sa musím starať o svojho synovca, keď to jeho otec nedokáže.“

„To by si skôr mal Esme pomôcť a nie na ňu kričať. A ospravedlň sa jej.“

„Mami, prosím, prepáč, že som na ti rozkazoval, ale keď sa ja sa tak teším na svojho synovčeka. Ako s ním budem pozerať baseball a potom ho budeme hrať. Ako sa budeme naháňať po lese a loviť medvede,“ hovoril jej a nahodil šteňací pohľad.

„To nič, synček. Všetci sa tešíme na prírastok do rodiny. Poď, pomôžeš mi klepať rezne.“

Epilóg – A žili šťastne až...

Po tejto príhode šlo všetko veľmi dobre. Na Emmettovi a jeho starostlivosti o Bellu sme sa ešte dosť nasmiali. Vždy vymyslel niečo nové, čím nás dokonale odradil. Belle občas už liezol na nervy a musím priznať, že aj mne. Už by ste si povedali, že po toľkých rokoch s ním vás neprekvapí a nemôže vám liezť viac na nervy, ale opak je pravdou. Doteraz som to ako tak toleroval, ale keď nám vbehol do izby uprostred milovania a povedal, že sa nemôžeme milovať, lebo ublížime malému, tak môj pohár trpezlivosti dotiekol. Vyhodil som ho von oknom a povedal Rosalie, aby ho zamestnala a postarala sa o to, aby nás už neotravoval. Najmä nie pri takých vášnivých chvíľach. Odvtedy Emmett dal pokoj ohľadom tohto, ale nemohol som Bellu ani poriadne objať bez toho, aby mal nejaké reči.

Belle rástlo bruško a bola pravda to, čo sa hovorí. S tým bruškom bola ešte krajšia, aj ked ona si tak nepripadala. Hovorila, že je veľký balón. Ja som sa pritom vždy zasmial. Bola veľmi roztomilá a stále chodila s pohárom uhoriek. Veľmi jej chutili a keď nemala tie, tak mala zmrzlinu alebo nutelu. Alice ju stále navliekala do šiat alebo do niečoho, čo jej zvýrazňovala bruško a ja som sa pohľadu na ňu nemohol nabažiť. Bola taká krásna.

V mojom živote ma čakala jedna ťažká úloha, a to žiadosť o ruku. Chcel som požiadať Bellu o ruku, ale stále som mal strach, že ma odmietne a odíde. Pod srdcom jej síce rástlo naše dieťa, ale nemohol som si pomôcť. Alice mi pomohla s hlavnými vecami a ostatné nechala na mňa. Bella bola s Alice a ja som zatiaľ u nás doma nachystal sviečky, ruže a hudbu. Bude to niečo podobné ako naša romantická večera, len o niečo lepšie. Zapálil som krb a na nábytok som dal sviečky. Od hlavných dverí som spravil cestičku z ruží, ktoré viedli až k malému stolíku, na ktorom bola kytica ruží a pod ňou lístoček. A na dverách bolo ešte napísané: NEROZSVECUJ!

Alice ma prezvonila a to bola znamenie, že je s Bellou na ceste sem. Pozapaľoval som sviečky, vypol svetlo, zapol hudbu a schoval sa pod schody. Bol som veľmi nervózny. Počul som, ako zastavilo auto pred domom a videl som Bellu, cez Alicine myšlienky, ako ide k dverám. Zastavila a prečítala si odkaz. Vstúpila dnu a ja som ju mohol vidieť, ako pomaly ide po cestičke k stolíku. Usmiala sa na kyticu ruží, vzala si ju do náručia a privoňala si k nej. Všimla si lístku na stolíku a zdvihla ho. Prečítala si ho a zarazene stála. Začala očami krúžiť po miestnosti, ale nemohla ma vidieť, lebo som bol dobre skrytý.

„No tak Edward, kde si?“ opýtala sa. „Nechceš vedieť moju odpoveď?“ Tú by som rád vedel zo všetkého najviac. Čo mi povie? Nie alebo áno? Vyliezol som z pod schodov a pristúpil k nej.

„Tak, čo mi odpovieš?“

„Ešte sa ma nikto na nič nespýtal,“ povedala mi. Otočil som si ju k sebe tvárou a kľakol si na jedno koleno.

„Bella, milujem ťa celým svojim srdcom a rád by som stál po tvojom boku ako tvoj manžel celú večnosť. Vydáš sa za mňa?“

„Áno, tisíckrát áno,“ zakričala a hodila sa mi okolo krku.

„Ďakujem, ďakujem, ďakujem,“ šepkal som jej do ucha. Trochu som sa od nej odtiahol, vzal si jej ruku do tej svojej a na prst som jej navliekol prsteň, ktorý tam už dávno mal byť.

„Milujem ťa.“

„Ja teba viac.

O mesiac neskôr:

Prešiel mesiac od našich zásnub a dnes sa mala Bella za mňa vydať. Stál som pri Emmettovi, ktorý bol mojim svedkom a Carlisleovi, ktorý nás mal oddať. Alice sa naozaj prekonala. Výzdoba bola krásna. Na našu svadbu sa tešila viac, ako na svoju. Esme s Rose držali Edwarda a Nessie. Naše deti. Mňa a Belly. Nikto neočakával dvojičky. Bol som príjemne prekvapení a s radosťou som prijal túto správu. Emmett bol veľmi šťastný, keď sa dozvedel, že máme dvojičky, ale radosť ho prešla hneď po tom, čo som mu povedal, že je to chlapec a dievča. Edward bol celý po Belle a Nessie po mne. Boli to tie najkrajšie deti na svete. Alice šla uličkou a za ňou šla moja snúbenica. Na sebe mala biele šaty, ktoré jej zvýrazňovali jej krivky a na konci sa rozprestierali. Vlasy mala do drdolu a bola zľahka nalíčená. Bola to moja bohyňa. Uličkou ju sprevádzal Jasper. Všimol so si, ako Bella pohľadom na mňa zrýchlila tempo. Musel som sa tomu usmiať. Po aj pre mňa dlhom čase prišli na ku nám a Jasper mi odovzdal Bellinu ruku. Carlisle začal a ja som sa nemohol dočkať chvíle, keď poviem áno.

Od vtedy žijeme všetci spolu ako jedna veľká šťastná rodinka.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Som blázon - 13. kapitola + Epilóg: