Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Som blázon - 12. kapitola

19.08.2010 (19:30) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2033×

12. kapitola – Tehotná

„Chceš mi povedať, že sa so mnou kvôli tomu špehovaniu rozchádzaš? Alebo, že predsa chceš Jacoba?“ pýtal som sa jej vydesene.

„Nie, samozrejme, že nie hlupáčik. Chcem ti povedať niečo úžasné,“ povedala mi s úsmevom. „Niečo, čo zmení náš život. Budeme musieť kvôli tomu pozmeniť trochu naše plány do budúcnosti, ale to nevadí,“ doplnila. Nechápavo som na ňu  pozrel. O čom to vraví?

„A čo je také úžasné?“ spýtal som sa. Pristúpila ku mne, chytila ma za ruku a položila ju na brucho.

„Čakáme bábätko. Som tehotná,“ vykríkla od radosti. Tehotná, Bella je tehotná? Ja budem otec?

„Miláčik, ty sa netešíš,“ opýtala sa ma Bella trochu smutnejšie. Ako si niečo také môže myslieť? Teraz som oveľa šťastnejší.

Vzal som si jej tvár do svojich dlaní a povedal jej.

„Láska moja, tak dlho túžim po dni, keď mi povieš, že si tehotná a teraz je tu. Som ten najšťastnejší upír na svete.“ Spustil som ruky z jej tvár, pevne ju chytil okolo pása a zatočil sa s ňou. Potom som ju položil opatrne na zem a sklonil sa k jej brušku. Vyhrnul som jej tričko a začal som hovoriť.

„Ahoj maličký, ja som tvoj ocko. Vďaka tebe a mamičke som najšťastnejšie stvorenie na svete. Veľmi vás milujem.“

„Aj my teba,“ povedala mi Bella a pohladkala si bruško. Rýchlo som vypol trúbu a vytiahol z nej hranolky, lebo už začali prihorievať. Vypol som tiež aj panvicu, na ktorej som smažil syr.

„O čo sa tu vôbec pokúšaš?“ opýtala sa ma Bella.

„Chcel som spraviť romantickú večeru. Aby si mi odpustila to špehovanie. Chcel som stlmiť svetlá, zapáliť sviečky, pustiť nejakú muziku, pri ktorej by sme si zatancovali, najedla by si sa a potom by sme šli hore do izby,“ šepkal som jej do ucha.

„To znie skvele. Môžeme to aj spraviť. Ja na chvíľu pôjdem von a ty všetko pripravíš. Čo ty nato?“  Vzal som si ju do náručia a vyniesol ju von.

„Narátaj do päť a potom vstúp,“ prikázal som jej a vbehol dnu. Zapálil som rýchlo sviečky, pustil som Clair de lune a na tanier naložil dva syry, hranolky a zeleninu. Dal to na stôl a zapáli sviečky aj na ňom. Všetko som robil upírskou rýchlosťou, takže som bez problémov stihol sa postaviť pri dvere. Bella vstúpila dnu a zostala stáť vo dverách. Obtočil som jej ruku okolo pása a odviedol ju do stredu izby. Otočil som sa jej čelom a vzal som si jednu jej ruku do dlani a druhú som jej položil na môj krk. Začali sme sa pohybovať do rytmu skladby.

„Ako si vlastne prišla na to, že si tehotná?“

„Pamätáš si deň po našom prvom milovaní? Tak v ten deň sa mi krútila hlava a bolo mi zle. Myslela som si, že ma to prejde, ale neprešlo. Keď som sa rozprávala s Carlisleom o tom, že môžem aj otehotnieť, napadlo ma, že som možno tehotná, ale nechala som to tak. Keď sme boli na love, tak som zvracala a povedala som si, že by ma mal Carlisle vyšetriť. Spravil mi sono a zistil, že moje domnienky sú správne,“ povedala.

„Ale od vtedy prešli len dva dni. Nie je to nejako skoro?“

„Aj to som si myslela, ale možno to tak má byť. Zatiaľ to vieme len my a Carlisle. Ten teraz zisťuje nejaké informácie, ale pochybujem, že niečo zistí.“

„Zajtra má svietiť slnko, takže nemôžeme ísť do školy. Čo keby sme šli k našim a povedali im tu úžasnú novinu,“ navrhol som.

„Dobre,“ súhlasila a zaškvŕkalo jej v bruchu. Zasmial som sa a odviedol ju k stolu. Sadla si a pustila sa do jedla. Sledoval som jej sladkú tvár, ako pokojne a s chuťou jedla syr. Za pár minút mala všetko sebe a vypýtala si ešte aj duplo. Bol som jej teda naložiť. Aj dupľu rýchlo zjedla a ja som na ňu len pozeral s otvorenou pusou.

„Nepozeraj tak na mňa. Veď jem za dvoch,“ pripomenula mi.

„Viem, ale je to divné. Tak rýchlo si to zjedla.“

„Lebo dobre varíš a ja som už mala hlad. Pôjdeme teraz hore do izby?“ spýtala sa a tvárila sa pritom ako nevinnosť sama.

„Pôjdeš si oddýchnuť. Dnes to bol dlhý a náročný deň,“ odpovedal som jej. Trochu sa na mňa nahnevane pozrela, ale prešlo ju to hneď, ako som ju mal v náruči. Prekrížila si ruky na za mojim krkom a pritúlila sa ku mne. Odniesol som ju hore a opatrne ju položil na posteľ. V tom momente, čo som ju zakryl perinou, tak spala. Ešte som sa osprchoval a ľahol som si k nej. Objal som ju okolo pása.

Bella čaká dieťa. Moje dieťa. Život nemôže byť lepší. Budeme mať bábätko. Už onedlho tu bude medzi nami pobehovať. Budeme sa ho snažiť ochrániť pred tým, aby sa buchol alebo spadol. Ja určite. O Bellu sa tiež vždy veľmi bojím. Nikdy nedovolím aby sa potkla alebo si narazila ruku. Neznesiem pomyslenia, že by sa jej skrivil, čo i len vlas. Budem sa teraz o ňu a maličkého dobre starať. Budú sa musieť cítiť ako v bavlnke. Budem ten najlepší otec na svete. Budem malého určite rozmaznávať. Na všetko načo ukáže tomu kúpim. Nič mu nebude môcť chýbať. A zrejme sa tak bude správať aj rodina. Keď bude u nich, tak ho nikdy nepoložia a nebudú nás chcieť pustiť domov. Iba ak by sme ho tam nechali, čo by som nikdy nedovolil. Bella bude určite ešte krajšia s bruškom. Určite je pravda, čo sa hovorí. Že tehotenstvom ženám pribúda krása. Sú roztomilé tým svojim bruškom.

Nechal som Bellu spať tak dlho, kým sa sama neprebudila. To som už mal pre ňu nachystané raňajky. Spravil som jej veľkú kopu palaciniek. Nemôžem ju predsa nechať o hlade. Musí byť plná energie. Dnes je tiež náročný deň. Oznámiť rodine dokonalú správu. Dúfam, že Rosalie bude rozumná.

„Chutilo?“ spýtal som sa Belli, ktorá práve zjedla poslednú palacinku.

„Bolo to vynikajúce, ale viem ako sa to dá ešte vylepšiť,“ odpovedala, chytila ma rukou za golier a strhla na seba. Zasmial som sa nad jej počínaním a pobozkal ju.

„Ešte,“ zašepkala túžobne. Veľmi rád dom vyhovel jej želaniu.

Bozkávali by sme sa ešte dlho, ale to by nás nemohol vyrušiť mobil. Volala mi Alice, nech láskavo prídeme k nim, keď svieti slnko. Má sa ísť na nákupy. Neviem, či Alice Bellino tehotenstvo ešte viac nakopne alebo skrotí. Vláčiť sa mi po obchodoch teda nechce.

Pred domov stála Alice, ruky v bok a podupkávala jednou nohou.

„To vám, ale trvalo,“ povedala a ťahala Bellu do domu.

„Alice, opatrnejšie,“ zakričal som za ňou. Rýchlo som vbehol dnu akurát včas, aby som zastavil svoju šialenú sestru. Jej myšlienky dostatočne potvrdzovali, čo som si myslel. Chcela Bellu prezliecť a hlavne jej dať iné topánky, lodičky.

„Prečo by som mala? Veď nemá žiaden vkus. To bude roboty, kým ju dám do normálnej podoby.“ Podľa mňa Bella vyzerala nádherne. Nechápem, čo by na nej chcela meniť.

„Alice, nezabúdaj, že nie som tvoja Barbie a nedala som ti povolenie ma prezliekať, či so mnou niečo robiť. Som svojprávna a ty nebudeš za mňa rozhodovať,“ povedala Bella rozhodne a vytrhla sa od nej. Alice na ňu prekvapene zazerala. No vlastne všetci. To jej ešte nikdy nikto nepovedal, ale zaslúžila si to.

„Bella, si dobrá,“ pochválil ju Emmett, začo si zaslúžil naštvaný pohľad od Alice.

„Alice, prepáč mi moje správanie, ale ja so sebou nenechám zametať.“ Bella potom, čo to povedala pristúpila k nej a objala ju. „Nesmieš sa ku mne, tak správať, lebo nebudeme môcť byť kamarátky, a to by bola škoda.“

„Už si teda budem dávať pozor a budem sa snažiť skrotiť,“ povedala jej Alice a tiež ju objala.

„Po tejto dojemnej chvíli by sme mohli prísť k tomu, načo sme sem s Bellou vlastne prišli,“ ozval som sa. Bella sa na mňa usmiala a prišla ku mne. Objal som ju zozadu okolo pása a pohladkal jej bruško.

„Bella je tehotná,“ povedal som hrdo.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Som blázon - 12. kapitola: