Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Som blázon - 10. kapitola

02.08.2010 (19:30) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1993×

10. kapitola - Jacob Black

Nikdy neopusť toho, koho miluješ pre niekoho, koho ľúbiš,

lebo ten koho ľúbiš, ťa opustí pre niekoho, koho miluje...

Osprchoval som sa a potom šiel do kuchyne. Bella tam už stála a robila si večeru. Zozadu som k nej pristúpil a objal ju okolo pása.

„Čo si varíš?" spýtal som sa jej a dal jej pusu na krk.

„Robím si topeničky," odpovedala.

„Čo?" opýtal som sa jej prekvapene.

„Chleba vo vajci," spresnila. Aha. Ono sa to dalo dosť ťažko poznať, najmä keď som upír a nevarím. Iba niekedy, a to pre Bellu. Kanvica dovarila vodu, tak ju Bella vzala a zaliala si čaj. Kuchyňou sa vinula vôňa lesného ovocia a toho nechutného ľudského jedla, čo kazil chuť, ale Belle to nevadilo. Keď dorobila chleby pustila sa na krájanie zeleniny. Určite mi to robila naschvál.

„Musíš tak zdržovať?"

„A čo by si chcel tak robiť?"

„Veľmi rád by som ťa uniesol do spálne," zašepkal som jej túžobne do ucha.

„To, ale musíš ešte chvíľu vydržať," a vyšmykla sa mi z náruče. Vzala si tanier s chlebíčkami a zeleninou a sadla si za stôl.

„Prosím, podaj mi čaj," poprosila. Podal som jej ho a sledoval ju ako je. Pomaly prežúvala každý kúsok, až som mal pocit, že to byť ani viac prežuté nemôže mať. Všetko dojedla a vypila čaj. Ani poriadne nepoložila šálku a bral som ju do náruče a utekal s ňou do spálne. Konečne. Bol som tak šťastný.

Moje šťastie však nemohlo trvať večne. Hneď ráno, čo sme šli do školy nás na parkovisku čakalo prekvapenie. O motorku sa opieral vysoký indián a s čiernymi krátkymi vlasmi. Smrdel ako mokrý pes. To bude zrejme tým, že je vlkolak. Nedokázal som prísť na to, čo tu robí, neprekročili sme predsa hranicu a nijak inak neporušili dohodu. Jeho myšlienky boli zamerané na Bellu. Bola prekvapená, ale nie tým, že ho nepozná, ale tým, čo tu chce.

„Ahoj, čo ty tu?" spýtala sa ho.

„Mňa zaujíma niečo podobné, čo tu robíš s tou pijavicou?" vybafol na ňu. Naštvane som na neho zavrčal, nikto sa nebude takto správať k Belle.

„Mohol by si byť tichšie? Sú tu ľudia a nehovor Edwardovi pijavica," napomenula ho.

„Vadí ti keď hovorím pravdu? Veď je netvor. Netúži po ničom inom len po krvi. Však ty to zistíš, keď ťa zabije."

„To nie je pravda. Edward ma miluje a ja milujem jeho. On sa aspoň nebojí priznať svoje city," vyprskla mu do tváre.

„Ty tomu veríš? Má ťa len ako zábavku. Keď ho už budeš nudiť, tak ťa odkopne." Bella zaťala päste a napriamila pravú ruku. Ani by som to nepostrehol, keby som nemal, tak dobre vyvinuté reflexy, ale jednu mu vrazila. Jacob sa začal triasť, tak som rýchlo Bellu schoval za seba. Mal by sa upokojiť, je tu priveľa svedkov.

„Jacob," prihovoril som sa mu, „upokoj sa, nechceš sa predsa premeniť pred toľkými ľuďmi." Keby sa premenil bol by to malér... a veľký.

„Takú radosť by som ti nespravil," a pľuvol vedľa mňa.

„Edward, poď, ideme na hodinu," povedala Bella a potiahla ma za rukáv. Možno to spravila kvôli tomu, že videla, že ho mám plné zuby a rád by som ho zbil, alebo preto, že zvonilo. Chytil som ju za ruku a vydali sme sa na spoločnú hodinu. Stále som ho nedokázal vyhnať z myšlienok.

„Odkiaľ ho poznáš?" spýtal som sa Belly hneď po hodine. Bola to otázka, ktorá ma trápila zo všetkého najviac.

„Nebola som k tebe úprimná, Edward," priznala sa a sklopila oči dole. Chytil som ju pod bradou a donútil ju pozerať sa mi do očí

„Bella, hlavné je, že ma miluješ," povedal som jej a dal jej pusu. Z oka jej unikla jedna slza.

„Si ku mne taký dobrý, je si to nezaslúžim. Klamala som ti, zatiaľ čo ty si mi vravel pravdu." Z očí jej začali tiecť prúdy sĺz. Privinul som si ju k sebe a hladil ju po chrbte.

„Necháme to na neskôr, čo ty nato?"

„Dobre." Keď sa úplne upokojila a prestala plakať šli sme na ďalšiu hodinu. Výklady učiteľov sa mi zdali byť nudnejšie ako vždy, dokázali by ma aj uspať, keby sme sa s Bellou nezačali rozprávať. Rozprávali sme sa, ale Bella aj niekedy rukou prešla po mojom stehne, čo vyvolalo dosť príjemný aj nepríjemný efekt. Keby sme neboli v škole, bolo by to určite perfektné. Podľa toho som aj usúdil, že Bellu už prešla myšlienka, ktorá ju vyvolala k plaču. Doma budeme mať súkromie a môžeme sa v pokoji porozprávať a môžeme spraviť aj viac. Viem, som hrozný, ale nemôžem zato. Odvtedy, čo som sa s Bellou miloval ma to nedokáže prejsť. Stále myslím na jej dokonalé, pružné telo. Jej vzdychy a ostatné veci, ktoré mi dokážu priviesť rozkoš. Len dúfam, že je natoľko upokojená, aby neplakala. neznesiem pohľad na ňu, keď plače. Trhá mi to srdce. Neznesiem, keď je ona smutná. Som šťastný, len vtedy, keď je aj ona. Keď som jej to povedal, ona mi povedala, že je šťastná vtedy, keď som šťastná ja. To sme teda pekne zaokrúhlili. Pri tom sme sa nasmiali. Taktiež sme sa dohadovali, či Bella miluje viac mňa ako ja milujem ju. Nakoniec sme dospeli ku kompromisu, aj keď pochybujem o tom, že Bella ma miluje viac ako ja ju.

Po škole sme šli hneď domov. Bella sa začala celá triasť, akoby sa bála toho, čo príde. Chytil som ju za ruku. Chcel som jej tak dokázať, že som pri nej, ale vôbec jej to nepomohlo. Začínal som sa báť toho, čo príde. Doma som zaparkoval a vystúpili sme. Bella hneď odomkla dom a šli sme do vnútra.

„Porozprávame sa alebo chceš ešte čas?" spýtal som sa Belli a dával jej na výber.

„To je dobré, môžeme teraz. Nech to mám už za sebou." Sadli sme si teda na gauč.

„Odkiaľ poznáš Jacoba?"

„Vieš ja som nebola k tebe úprimná. Pamätáš sa na to, keď si sa ma pýtal, čo robím cez deň, keď nie som pri tebe a ja som ti odpovedala, že ťa pozorujem?" Prikývol som. Na to si pamätám to bolo ešte pred tým, než odišla.

„Tak to nebola celkom pravda. Netuším ako sa to mohlo stať, ale nebola som stvorená pre teba. Mám všetko, čo si chcel, ale bol tu problém, že som sa nemala zjaviť len tebe. Jas som a totiž cez deň zjavila jemu a netuším ako sa to stalo, ale zaľúbila som sa. Potom ma to pritiahlo k tebe a tiež som sa zaľúbila avšak moje puto k tebe bolo oveľa väčšie. Bola som s vami a pritom rozmýšľala, čo mám spraviť. Potom, čo si ma pobozkal, čo bolo na moje prekvapenie, hneď na druhú noc, som spravila dosť divú vec. Snažila som sa pobozkať Jacoba, aby som skúsila, čo pri kom cítim, ale odmietol ma. Preto som odvtedy bola len s tebou a myslím, že keby sme sa aj pobozkali nič by sa nezmenilo," vychrlila zo seba rýchlo, že som si ani nebol istý, či som všetko počul správne. Tak toto je tá vec, ktorá ju ťažila? Zhlboka som dýchla a snažil sa všetko pochopiť.

„Prosím neodsudzuj ma," zašepkala Bella. Prekvapene som sa na ňu pozrel.

„Ty si myslíš, že ťa budem odsudzovať preto, lebo si si nebola istá svojimi citmi? Bella, veď to je prirodzená vec. Nikto si nikdy nie je istý," prihováral som sa jej. Natiahol som sa za ňou a pritiahol si ju do náručia. „Nech by si spravila hocičo, nech by si milovala hocikoho, moje city k tebe by sa nezmenili. Budem ťa stále milovať." Natisla sa na mňa ešte viac a objala ma.

„Ani nevieš, ako veľmi ťa milujem."

„Určite nie tak, ako ja milujem teba," a pobozkal ju. Vyrušilo nás zaklopanie na dverí a potom hrubý a nahnevaný hlas, ktorý nepatril nikomu inému než Jacobovi.

„Bella, otvor tie dvere, lebo ich vyvalím!" vyhrážal sa.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Som blázon - 10. kapitola: