Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snívaj ďalej 8. kapitola

11.04.2010 (21:15) • MCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2532×

Spravili kôpku z toho, čo roztrhali a zapálili to. Ja som radšej ani nedýchala, lebo som videla akú grimasu vystrúhal Demetri, keď ten pach zavial vietor k nám.

Niektorí novorodení počas boja utiekli do lesa. Felix, Demetri a asi polovica gardy (nepoznám) sa rozbehli ich hľadať. Jane stále nechápala, ako som mohla poraziť toho upíra. Vraj by som to sama nedokázala. Tak potom neviem.

Išli sme zas do Volterry. Cestou som zistila, že ten boj trval asi dva dni. takže teraz je piatok a zajtra tá pátry.

8.kapitola

Prišli sme do Volterry a hrad bol už vyzdobený. Samé pavučiny, umelé lebky, svetielka...

Demrti, Felix a polovica gardy, čo išli s nimi tam už boli. To sme taký pomalí?

„Hej! Kde si myslíš, že idete? Dovnútra nesmie nik,“ zakričal na nás Felix.

„Prosím? A to už prečo? Veď je to náš dom! Feliiiix,“ začala prosiť Jessica aj s jej psími očami.

„Nie, je to prekvapenie,“ otočil sa od nej, lebo skoro neodolal a otvoril tie dvere.

„Dobre!“ odula pery a otočila sa od neho. „Poďme, ideme inde, kde nás mužská spoločnosť nebude otravovať,“ zavelila.

„Presne,“ povedala Jane.

Našou super rýchlosťou sme na lúke, kde sme trénovali, boli hneď sadli sme si na vlhkú trávu.

„Nešli by sme na lov? Tu do lesu na zvieratá,“ navrhla som.

„Bella? Si v poriadku?“ spýtala sa ma Jane s vyvalenými očami.

„Som. Len aby ti tie oči o chvíľu nevypadli,“ zasmiala som sa na nej.

„Dobre. Ja som sa zľakla, keď si sa rozhodla dať na zvieraciu krv. Ak chceš byť Volturi, čo už si, tak pi výlučne len ľudskú krv,“ poznamenala.

„Veď dobre. Ja len, že nemáme čo robiť, tak na vyplnenie času,“ obhajovala som sa.

„Ok. Lebo taká blbosť ešte nikoho nenapadla, vieš?“

„Ja som kedysi skúšala takú „stravu“, no bolo to odporné,“ ozvala sa Jessica.

„Ty! Ale ty si trafená,“ povedala som.

„Ja viem. ozaj, hovorila som vám, že sa mi veľmi páči Felix?“ opýtala sa.

„Áno a dúfam, že to teraz nejdeš o ňom spustiť svoju slávnostnú reč,“ povedala Jane a ľahla si na zem medzi kvety.

„On je taký úžasný, krásny...“ začala sa rozplývať.

„Idem sa prebehnúť,“ povedala som a odišla.

Rozbehla som sa po lese a uhýbala sa stromom. Toto ma však prestalo po dvoch hodinách baviť a tak som zašla opäť ku Jane a Jess.

... proste ho milujem,“ skončila Jess keď som dobehla a sadla si ku Jane.

„Už si skončila?“ spýtala sa jej sarkasticky.

„Myslím, že áno. Bella? Tebe sa kto ľúbi?“ opýtala sa ma, no myslím, že duchom bola úplne mimo.

„Nikto,“ povedala som zaťato.

„Isto?“

„Áno!“ takéto otázky mi vždy liezli krkom.

„Však si až po uši do Demetriho?“ spýtala sa ma opatrne Jane.

„Nie!“ otočila som sa ku nej s vražedným pohľadom. Ona zdvihla v ruky v obrannom geste s výrazom ´ja nič, ja anjelik´.

Zrazu sme počuli kroky, ktoré sa ku nám blížili a v momente sme sa postavili.

„Ahoj, už konečne môžete ísť oznámil nám.

„Čo ste tam robili až tak dlho?“ opýtala sa ho Jane.

„Veď pripravovali,“ odpovedal tónom ´to si mala vedieť, nie´. Jane si ho premerala od hlavy až po päty, no on sa na ňu ani nepozrel.

Prišli sme do hradu, a tam zvnútra vypadalo úplne skvele. Heidy nás odviedla do nejakej izby a tam sme už mali naše oblečenie. Prezliekli sme sa a Heidy nás čakala vonku. Potom nás namaľovala, všetky rovnako. Zaviedla do nejakej miestnosti, a to bola tá istá, v ktorej som už raz bola (nič lepšie ma nenapadlo sorry :D). Tam čakali Aro, Marcus a Caius. Aro sa obliekol, aby ladil zo Sulpicoiu.

Caius... bez komentára.

Ale Marcus to zabil úplne. .

V miestnosti bolo veľa ľudí, no jedno dievča tu vynikalo. Bola prekrásna v tvári, síce nebola vidieť celá. Bola ako pirátka a mala masku. ,

„Vítam vás...“ Aro chcel akurát niečo povedať, ale do miestnosti vtrhli upíry. Veľa upírov.

Zaútočili. Na nás!

Bolo ich zhruba tridsať. Hneď som si zložila svoju masku a roztiahla štít na tých, čo boli najbližšie. Jess, Felix, Demetri, Aro a Sulpicia.

Demetri sa snažil držať čo najbližšie pri mne, čo sa mu aj darilo. Ja som vlastne nemala čo robiť.

Zrazu Demetriho niečo prudko zasiahlo zboku a letel priamo na mňa. Nestihla som sa uhnúť, tak sme skončili na zemi na sebe. Tvárou ku sebe. Super, ak ma pobozká, tak mu odtrhnem tú jeho hlavu. Aj keď sa mi páči, no...

„Pozor,“ skričala som, lebo sa ku nám niekto blížil. Znova vrazil do Demetriho. Uf, to vyzeralo divne. Vari je v poriadku.

Ja by som aj zabudla na môj dar! Sústredila som sa ešte viac a všetko sa zastavilo.

Každý bol v obrannej pozícii. Dobre a kde začať?

Nejaký tí mŕtvy ležali na zemi, tak som začala nimi. Vyniesla som ich von.

Potom som sa vrátila a pokúsila sa niekoho „oživiť“. Pokúsila som sa Felixa, no nejako mi to nešlo, tak som šla ku Demetrimu.

„Ou,“ povedal, lebo padol na zem.

„Prepáč, teraz mi pomôž! Neviem, ako dlho to bude fungovať,“ súrila som ho.

„Jasné,“ rozhliadol po mieste a jeho pohľad spočinul na mne. „To ty?“

„Áno. Pohni si!“

„Jasné, jasné.  Tak ty sa to snaž udržať,“ usmial sa na mňa a už začal všetkých trhať na kusy.

Keď už skončil, pustila som, nech všetci ožijú. S Demetrim som si podala ruku a zasmiala sa na tom.

„Si úžasná,“ pošepkal mi do ucha. Usmiala som sa a sklonila hlavu. On mi prešiel prstom po líci a potom mi zdvihol bradu, tak som sa mu konečne pozrela do jeho očí.

Už už sa šiel priblížiť ku mojím perám. čo to robím? veď ho vôbec nepoznám! našťastie prišla Jane.

„Ehm, to si nechajte na potom. Teraz mi vysvetlite, že čo sa tu stalo.“ Postavila sa a založila si ruky. Pri tom si ešte poklepkávala nohou.

„Bella zastavila čas. Znova,“ povedal jej Demetri. „A ja som potom všetkých pozabíjal,  kým sa to tu snažila udržať.“

„Ou... Fajn...“ Jane sa snažila nájsť slová, ale pravdepodobne jej došli. Ja som sa len smiala.

7.kapitola

9.kpaitola

zhrnutie

A chcem poďakovať MillieCull... Veď ona vie za čo :D.

Autor: MCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Snívaj ďalej 8. kapitola: