Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snívaj ďalej 4. kapitola

25.03.2010 (22:00) • MCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1094×

„Viem omráčiť upíra. Ale len psychicky, takže sa neboj,“ ozvala sa za mnou a zasmiala sa. „a ešte dokážem... to sa nedá vysvetliť,“ povedala.

Zrazu sa jej začala meniť celá tvár a aj postava. Trochu sa zmenšila a začala som v nej rozoznávať Jane. Ale mala stále hnedé vlasy. Už bola celá Jane s hnedými vlasmy.

„Wow,“ na viac som sa nezmohla.

„Na teba sa nemôžem ani len podobať! To nie je fér!“ sťažovala sa.

„Ale jasné! Veď máš také isté vlasy ako ja!“ povedala som a zasmiala som sa.

„Pravda. Ale to je jedno,“ povedala.

4. kapitola

„Bella, videla si sa už na slnku?“ spýtala sa zrazu Jane.

„Nie,“ odpovedala som zmätene. Schmatla ma za ruku a niekam ma ťahala. Zastavila pred nejakými dvermi a otvorila ich. Bol tak krásny dvor. Vtiahla ma dnu a niekam odbehla. Asi za dve sekundy bola naspäť. V rukách držala to zrkadlo, ktoré predtým doniesla Heidy. Keď som sa uvidela, otvorila som ústa, ale nič z nich nevyšlo. Moja pokožka úplne žiarila. Doslova. Bolo to niečo krásne. Aj Jane žiarila, ako keby mala v pokožke diamanty.

„Ozaj, ako dlho som bola... mimo?“ spýtala som sa.

„Ako pri premene? Tri dni. Ako každý,“ povedala.

„A ty si ako dlho upírka?“ začali sa zo mňa sypať otázky. Ale však to môžem vedieť... snáď.

„Už okolo 250 rokov. Nepočítam to,“ odpovedala.

„A čo si doteraz robila? Pochybujem, že si doteraz len tak sedela,“ sypalo sa zo mňa ďalej.

„No, takže väčšinou len boje. Ale veď to spoznáš. Vlastne, Aro z nás všetkých spravil masochistov,“ zasmiala sa. „ale zas my sme tí spravodliví. Určujeme zákony a nedávame druhú šancu. Ja viem, že to nie je fér, ale nemajú porušovať pravidlá,“

„Aké pravidlá?“

„Napríklad: nesmie sa loviť tak, aby si to niekto všimol, nesmú sa stvoriť nesmrteľné deti a nesmú sa tvoriť armády novorodených upírov. Napríklad ty si novorodený upír. A ty dokážeš zabiť celé mesto za jednu noc,“ dokončila svoju reč.

„No pochybujem. Nepreháňaš?“ spýtala som sa.

„Nie. Ani náhodou. Veď nesmrteľné dieťa dokáže jednu dedinu. Tak čo taký dospelí upír?“

„A čo sú to tie nesmrteľné deti?“ spýtala som sa zas.

„To je upír, ale je strašne malí na to, aby sa naučil ovládať. A sú strašne krásny, takže sa im ani nedá odolať, čo ich robí ešte nebezpečnejšími. A novorodený upír je vlastne mladý upír, ktorý nie je premenený dlhšie ako rok. Takže sa nedokáže ovládať, ľahko sa naštve a je asi desať krát silnejší ako normálny upír,“ vysvetlila.

„A kto by, preboha, tvoril armádu novorodených upírov?“ spýtala som sa.

„Na severe sa bojuje o územia na lovenie a tam si stále vytvárajú armády, ale snažia sa, aby to nebolo viditeľné. Ale aj tak to tam občas musíme... vyčistiť. A nie len tam. A stáva sa to často, takže sa pravdepodobne zúčastníš aj ty.  Teda ak chceš,“ povedala.

„Jasné,“ povedala som. Lepší nápad som nemala.

„Ale...“ nenechala som ju dopovedať.

„Vedela som, že to má nejaké ale,“ zašepkala som.

„Hej. Budeš sa musieť naučiť bojovať. Neexistuje, aby mali Volturiovci nejakého člena, ktorý by bojovať nevedel. Ak chceš, môžem ťa učiť. A môžem ťa naučiť aj tvoj štít vyvolať tak, aby ochránil aj ostatných. A možno aj dostať úplne z hlavy,“ čudujem sa, že nezačala skákať.

„Super!“ falošne som sa radovala. „Kedy začneme?“ spýtala som sa.

„Aj teraz,“ povedala a zas ma schmatla za ruku a niekam so mnou bežala. Bola tam nejaká miestnosť (dopekla koľko je tu tých miestností?!) a tam bol pri okne Aro.

„Ahoj. Bella by sa chcela naučiť bojovať. Zišlo by sa to. Som si istá, že novorodený čoskoro zaútočia a ona by sa nám zišla,“ vybalila naňho.

„Jasné. V pohode. A kto ju bude trénovať?“ spýtal sa jej.

„Myslela som, že ja?“ spravila s toho otázku.

„No Jane, ja neviem. Myslím, že by Demetri alebo Felix boli lepší.  Lebo oni sú predsa najlepší naši bojovníci a sú skúsenejší. Ale ty ju naučíš pracovať zo štítom,“ povedal.

„Fajn. Môže ju trénovať Demetri, lebo Felix má veľa práce a ja sa chcem pozerať,“ zaškerila sa naňho.

„Fajn. Choď mu povedať,“ usmial sa na ňu a potom na mňa. „Veľa šťastia,“ poprial mi.

„Ehm... vďaka,“ povedala som. Jane ma zas schmatla za ruku a niekam ma ťahala.  Prišli sme do nejakej miestnosti a tam bol Demetri.

„Ahoj. Budeš Bellu trénovať? Už som sa pýtala Ara a ten dovolil. Felix nemá čas a mne dovoliť nechce,“ vybalila naňho.

„Jasné, v pohode,“ prikývol. „kedy začneme?“ otočil sa na mňa.

„Ja neviem. Kedy máš čas?“ spýtala som sa ho.

„Teraz,“ povedal. Jane ma schmatla za ruku (bože, čo s tým furt má?!) a niekam ma ťahala. Vyšli sme von a vošli do lesa. Tam ma ťahala až po nejakú čistinku. Demetri dobehol naraz s nami. Jane ma pustila a Demetri zaútočil. No nevie, že ja sa prekvapiť nedám. Uhla som sa a skočila som po ňom. Teraz sa uhol on, ale nejako to neodhadol a vrazil do stromu. Rozbehol sa ku mne a zrazu akoby sa zastavil čas. Nikto ani nedýchal, nikto sa nehýbal, ani len nežmurkli. Len oni. Ja som bola v pohode.

Myslela som si, že si robia srandu. Ale nehýbali sa už asi tri hodiny. Išla som ku Jane a skúsila som ňou pohnúť. S Demetrim to bolo tak isto. Už ma to začínalo hnevať. Už chápem o čom hovorila Jane, že novorodený upír sa ľahko naštve. Vybehla som z lesa a uvidela som ľudí okolo. Tiež boli ako zamrznutí.  Vybehla som za Arom. Možno bude vedieť, čo sa deje. No aj on bol zamrznutý. A všetci vo Volterre tiež. Začala ma bolieť hlava (čože?!) a zrazu sa všetko pohlo. Vbehla som do lesa a Jane a Demetri sa kukali všade.

„Bella, kde si bola?“ spýtala sa Jane.

3. kapitola

5. kapitola

zhrnutie

Autor: MCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Snívaj ďalej 4. kapitola: