Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Smaragdové oči - 5. kapitola

14.08.2010 (20:45) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1932×

5. kapitola

Bejzbal

Emmett

Nastal deň, kedy naučím hrať moju malú Bellu bejzbal. Už sa neviem dočkať, kedy vstane. Je to môj malý anjelik. Milujem ju ako svoju dcéru. Rose je kvôli nej oveľa šťastnejšia. Dala jej niečo, čo ja som nikdy nemohol, čo si stále priala. No, ja už radšej prestanem s týmito rečami, lebo skončím ako môj milovaný braček Edík. Tak toto meno mu vymyslela Bella. Určite je po mne. Myslel som si hrdo.

„Tak to si nemyslím,"  povedal Edward.

„Ale ja si to nemyslím, ale viem," odpalkoval som ho.

Vyplazil som naňho jazyk a už aj bežal za mojou hviezdičkou, lebo sa zobúdzala. Otvoril som dvere a pozeral sa na ňu. Otvárala svoje krásne očká, naklonil som sa k nej a pobozkal ju na čelo a zašepkal jej do ušká: „Dobré ráno, moja malá hviezdička."

Ona sa na mňa usmiala a rozkošne povedala: „Doble."

Zobral som ju do náručia.

„Nechcela by si si dnes zahrať bejzbal?" opýtal som sa jej.

„Áno, áno, áno," vykrikovala.

A že vraj nie je po mne!

Rozbehol som sa s ňou do záhrady upírskou rýchlosťou. Vždy sa jej páčila taká rýchlosť. Na záhrade som už mal všetko pripravené. Zobral som do ruky zmenšeninu pálky a podal ju Belle. Ja som si zobral moju obľúbenú. Bola to prvá pálka ktorú som nezlomil po prvej hre. Bola z titánu. Bol to môj výtvor, keď som sa jednu noc nudil. Vtedy moja Rose bola na nákupoch v Miláne s Alice. A to neboli len jednu noc, ale týždeň. Na to radšej nechcem ani myslieť. Boli to najhoršie okamihy mojej existencie.

„Ocko, hláme?" opýtala sa Bella.

Ja som s na ňu pozrel s vypúlenými očami a otvorenými ústami. Ona mi prvý krát povedala ocko. Prišiel som k nej a objal ju.

„Mohla by si to zopakovať?" spýtal som sa jej.

Nechcelo sa mi veriť, že to povedala. Som asi prvý upír, čo neverí vlastným ušiam.

„Ocko, hláme?" zopakovala to.

Takže je to pravda. Cítil som ako sa mi na ústach rozšíril úsmev. Pustil som ju zo svojho náručia a pozrel sa na rodinu, ktorá neviem ani kedy prišla. Na ich tvárach som videl úsmev.

„Takže ideme hrať," skríkol som.

Už by aj bolo toho dosť. Ešte aby som aj zmäkol.

„Bella? Pálku musíš držať takto," ukázal som jej.

Ona len prikývla a napodobila ma.

„Nohy musíš rozkročiť, ramená pozdvihnúť. Edward! Poď sem! Tu na máš rukavicu a nasaď si ju," povedal som mu.

Urobil to. Postavil sa pár metrov predo mnou, ale tak, aby to videla aj Bella. Hodil som mu loptu, chytil ju a hodil mi ju naspäť. Chytil som pevnejšie pálku a odpálil. Lopta letela raketovou rýchlosťou.

Odrazu som len počul ako sa rozbilo nejaké sklo a potom môjho „ocina" ako kričí.

„Emmett," zavrčal. „Budeš mať veľký malér. To bolo moje obľúbené auto!"

„Hups," povedali sme zborovo s Edwardom.

„Rose, zober malú. Chvíľu sa neuvidíme. Milujem ťa," povedal som.

Otočil som sa na Bellu.

„Aj teba milujem." A usmial som sa na ňu.

Ja som už radšej čo najrýchlejšie odišiel a rozbehol sa do lesa. Počul som a cítil ako za mnou Carlisle beží. Neviem ani ako sa mi to podarilo, ale bežal som ešte rýchlejšie. Asi som mu utiekol, lebo nikde som ho necítil. Zastavil som a rozmýšľal ako z toho vycúvať. Jedným som si ale bol istý. Ľahké to nebude. On si to auto dosť obľúbil. Dúfam, že nie je veľmi zlom stave.

Už bol večer a ja som stále rozmýšľal ako prísť domov, aby som to prežil.

Carlisle

Nastúpil som do auta a vybral som sa domov. Dnes som mal náročnú operáciu. Jednalo sa o malé dievčatko, ktoré zrazilo auto. Podarilo sa mi ju stabilizovať, ale ešte nie je všetko vyhraté. Dúfam len, že nebude mať nejaké trvalé následky, ale všetko sa dozvieme, až keď sa preberie.

Už som nebol ďaleko od domu, keď som videl ako na moje auto mieri bejzbalová lopta. Nestihol som už nič urobiť. Lopta preletela cez sklo a mne mierila rovno na čelo, ale našťastie som sa jej vyhol. Moje krásne auto. Ja ho zabijem.    

„Emmett," zavrčal som. „Budeš mať veľký malér. To bolo moje obľúbené auto!"

„Hups," povedal Emmett, ale aj Edward. Takže má v tom prsty aj on. Vystúpil som z auta a rozbehol sa za nimi. Počul som Emmetta ako sa lúči. Pridal som na rýchlosti a bežal za ním. Minul som svoju rodinu, ktorej tvár zdobil úsmev. Takže si zo mňa ešte aj srandu budú robiť. Neviem ako sa mu to podarilo, ale Emmett pridal do tempa. Radšej som to nechal tak a vybral sa domov. Raz sa predsa vráti.

Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Smaragdové oči - 5. kapitola: