Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sladké pokušenie - 6. kapitola

27.11.2010 (09:30) • RoSalie007 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 958×

6. kapitola Pohľad: Vicky

Od vtedy, čo som sa pohádala s Thomasom, som sa cítila strašne zle. Akoby som niekoho zabila. Tie výčitky boli neznesiteľné. On mi vynadal a ja mám výčitky. Asi sa odprevadím na psychiatriu.

Celý deň prebiehal tak, že som si ho nevšímala. Síce sa mi snažil ospravedlniť, ale ja som ho totálne ignorovala. Veľmi sa mi to nepáčilo, ale musela som mu to vrátiť. Nemôže mi len tak vynadať. Ani ma poriadne nepozná. Mám síce chuť hodiť sa mu okolo krku, ale takú po papuli by si zaslúžil. S radosťou by som ho prefackala. Po ceste na obed som stretla Alice.

„Ahoj,“ pozdravila ma s úsmevom. V očiach mala iskričky, ktoré neznamenajú nič dobré. Vyzerá ako Lily, keď chce ísť na nákupy.

„Ahoj, čo sa deje?“ opýtala som sa jej opatrne, aby si niečoho nevšimla. Ešte by som si to všetko zlízla ja.

„No, určite si počula o tej sobotňajšej párty. Ideme tam všetci a keď vravím všetci, tak tým myslím aj teba.“

„Alice... o tom ešte porozmýšľam,“ povedala som nevinne. Ona sa na mňa, len varovne zamračila.

„Dobre. Teraz iná téma. Prečo si sa pohádala s Thomasom?“ opýtala sa nechápavo.

„Odkiaľ to vieš?“ opýtala som sa jej zarazene.

„No, to je teraz jedno. Prečo?“ opýtala sa nedočkavo.

„On mi vynadal. Len tak mi vynadal. Spýtaj sa to radšej jeho. On by to mal najlepšie vedieť.“ Ukončila som túto tému.

„Ale ja chcem vedieť tvoju verziu,“ zamrmlala si popod nos. Len som prevrátila očami a ďalej pokračovala v ceste do jedálne.

O niekoľko minút sme stáli pred jedálňou. Čakal nás pred ňou Jasper.

„Ahoj, zlatko,“ pozdravila ho Alice radostne a hodila sa mu okolo krku. Sú roztomilí.

„Ahoj, Jasper! Za chvíľu budeš potrebovať kosmodisk.“ Zasmiala som sa a Alice sa zamračila.

Vošli sme do jedálne a nasmerovali si to k nášmu stolu. Pri stole už na nás všetci čakali. Dokonca aj Thomas. Hádzal na mňa taký nevinný kukuč, že som myslela, že mu hneď teraz odpustím. Má smolu, chlapec. Som tvrdohlavá.

Posadila som sa medzi Bellou a mojou sestru. Oproti mne sedel Thomas.

„Ahojte,“ pozdravila som ich.

„Ahoj,“ odzdravila mi len Bella, lebo Lily debatovala s Rose a Alice o tom, čo na nás navlečú. To znamená nákupy. Och, nie! Musím nejako ochorieť.

„Čo taký utýraný pohľad?“ opýtala sa ma Bella a zasmiala sa.

„Párty znamená šaty a šaty znamenajú nákupy. Brrr! To zasa bude.“

Otriasla som sa hrôzou.

„Tak to sme dve, ale pri Alice nemáš šancu. Vždy bude po jej,“ zašepkala mi Bella.

„Chudák, Jasper. Ten je riadne pod papučou.“ Zachichotala som sa a Bella so mnou. Potom sa do našej debaty pridal aj Edward s Thomasom. Síce sa s nami rozprávali, ale ja som Thomasa dokonale ignorovala. Nech sa trápi.

Edward je strašne fajn. Bol zábavný a strašne zamilovaný. V každom pohľade, ktorý venoval Belle bolo toľko lásky, že by mu mohol závidieť aj amorko.

„Ja už pôjdem. Mám matiku. Ahojte!“ pozdravila som ich a odkráčala von z jedálne. Za mnou dobehol Thomas. Ten si nedá pokoj.

„Bože, Vicky! Prepáč! Vieš, ako ma to trápi, keď sa so mnou nerozprávaš? Je to horšie ako mučenie. Odpusť mi!“ Postavil sa predo mňa a kľakol si na kolená. Jemu šiblo?

„Thomas. Postav sa,“ šepkala som mu rázne. Okoloidúci žiaci sa na nás vykulene pozerali. Nakoniec ten pako začal spievať pesničku „Daj mi ešte jednu šancu“. Mala som chuť ho kopnúť. Lily a zvyšok Cullenovcov sa na nás perfektne zabávali, a hlavne Emmett.

Postavila som ho a od zlosti som ho pobozkala. Vôbec neviem, čo ma to napadlo, ale jemu sa to pravdepodobne páčilo, lebo sa hneď zapojil.

Keď som sa konečne presvedčila, aby som sa od neho odtrhla, tak sa pousmial.

„Takže si mi odpustila?“ opýtal sa s víťazným úsmevom. Magor.

„Nie, len som sa bála, že budeš spievať ďalej,“ odpovedala som mu a Emmett sa vtedy od smiechu skácal na zem. Potľapkala som Thomasa po líci a odišla na svoju hodinu.

Ja som šialená. Poznám ho asi deň a už sa s ním bozkávam na verejnosti.

V učebni som sa posadila na voľné miesto a snažila sa ignorovať tie dotieravé pohľady. Čumeli na mňa ako na zjavenie. Radšej som si začala čmárať do zošita. Po pár minútach som si konečne uvedomila, čo kreslím. Zo zošita na mňa hľadelo srdiečko s menom Thomas v strede. Moja hlúposť nemá konca. Zrazu pri mne zavŕzala stolička. Otočila som sa tým smerom a zbadala som vysmiateho Danyho.

„Ahoj! Môžem?“ opýtal sa.

„Ehm... jasné! Nevedela som, že máš so mnou matiku,“ povedala som.

„To ani ja. Neviem, či to nebude drzé, ale ty chodíš s Thomasom?“ opýtal sa zvedavo. Mohla som tušiť, že už o tom vie. Tunajšie deti sú horšie ako staré baby na trhu. Čo mu mám povedať? Len tak ma napadlo, že ho pobozkám.

„Ehm... nie! To bolo...“ nestihla som dopovedať, lebo vošiel do triedy profesor. Vďakabohu! Povzdychla som si a usmiala sa na Danyho.  Je to prvýkrát, čo sa teším, že je profesor v triede. Dany sa len sklamane zatváril a ďalej sme sa k tomu nevracali...

Celú hodinu som nebola schopná vnímať toho ujka, čo kecal pred tabuľou. Stále som myslela na Thomasa a ten bozk. Neviem, prečo ma to tak vzalo. Bozkávala som sa s veľa chalanmi, ale toto bolo iné. Také príjemné, také neopísateľne krásne. Ach, jaj!

„Slečna Donovan!“ okríkol ma profesor.

„Áno?“ opýtala som sa ho zmätene. On na mňa hovoril?

„K tabuly. Chcem vedieť, ako ďaleko ste boli s učivom na bývalej škole.“ Ukázal na miesto pred tabuľou. Doriti! Neznášam školu!

„Bez právnika ani slovo.“ Zasmiala som sa a celá trieda so mnou.

„Fakt veľmi zábavné, ale teraz sa predveďte pred tabuľou,“ povedal a zadal mi príklad, ktorý som mala vypočítať. Čo? Veď toto sme brali minulý rok. Zaostalá škola. Vypočítala som ten príklad a profesor ma posadil naspäť.

„Chcel som ti radiť, ale ty to zrejme nepotrebuješ.“ Zasmial sa Dany.

„No, toto sme brali už dávne, ale keď budeme brať niečo nové, potom mi môžeš radiť,“ zašepkala som mu. Potichu sa zasmial a mrkol na mňa. Ďalej sme už radšej nedebatovali, lebo profesor mal chuť po nás hodiť knihou, a to by bolelo. Už som raz tak dostala. A „nečakane“ som si to zapríčinila sama. O tom vám porozprávam niekedy inokedy. Možno, keď budem chcieť rozosmiať Emmetta. Premýšľala som nad Danym. Je to veľmi milý chlapec a aj pekný, ale na Thomasa nemá. Bože, zasa myslím na Thomasa! Prečo naňho stále myslím? A hlavne na ten bozk. Bol taký dokonalý. Neviem, či sa udržím, keď ho zasa stretnem. Prinajhoršom ho znásilním. Pochybujem, že by sa bránil.

„Vicky?“ opýtala sa Dany.

„Hm?“

„Ideš? Už zvonilo.“ Zasmial sa a ja som si až teraz uvedomila, že trieda je skoro prázdna. Ospravedlňujúco som sa naňho pozrela a odišla s ním na parkovisko. Keď som došla na parkovisko, skoro ma trafil šľak. Lilyne auto tu už nebolo. Ja ju zabijem. Koľko je za vraždu? Osem rokov? To risknem. Rozlúčila som sa s Danym a išla pešo.

Kráčala som po ceste, pozorovala prírodu a rozmýšľala, ako pripraviť moju sestru o život, aby z toho nepodozrievali mňa. Bolo to celkom príjemné. Síce trochu zima, ale to sa dá prežiť. Pospevovali tu vtáčiky a po stromoch poskakovali veveričky. Len aby po mne nezačali hádzať oriešky. Neviem prečo, ale spomenula som si na veveričku z „Doby ľadovej“. Bola fakt zábavná. Zrazu okolo mňa preletel modrý mercedes a zaparkoval na krajnice predo mnou. Z neho vystúpil Thomas. Už len on mi tu chýbal. Pomaly som došla až k nemu.

„No, pozrime, kto sa nám tu ukázal!“ Zasmiala som sa. Oprel sa o kapotu a ruky si založil na hrudi. Vyzeral nenormálne sexi.

„Tiež ťa rád vidím. Nepotrebuješ zviezť?“ opýtal sa so smiechom.

„Nie! S tebou do auta nepôjdem. Čo keď ma znásilníš?“ opýtala som sa posmešne.

„Tak ako ty mňa na parkovisku?“ opýtal sa provokatívne. Rozkúšem ho!

„Haha! Fakt vtipné! Nefandi si, len som ťa chcela umlčať.“ Zahrala som svoju rolu. Nie je to celkom pravda, ale to vedieť nemusí. Zasmial sa, chytil ma a pritiahol si ma k sebe. Pretočil si ma pod seba, takže teraz som sa opierala o kapotu ja. Čo to robí?

„Dúfam, že nejdeš urobiť to, čo si myslím, že ideš urobiť,“ povedala som dosť zamotanú vetu.

„Prečo si to myslíš?“ zašepkal mi do ucha a obtrel sa oň. To mi robí naschvál. Zavzdychala som a dych sa mi zrýchlil. Zachichotal sa. Pozrel sa mi do očí a pohladil po tvári. Hypnotizoval ma svojimi očami a ja som celá sčervenela. Mením farby ako chameleón. Mala som takú chuť pobozkať ho na tie jeho sladké pery. Po chvíli presunul svoj zrak na moje pery.

„Tvoje pery sú boží dar. Také hebké, také krásne. A chcem, aby boli moje,“ zašepkal a pritisol sa na moje pery. Bozkával ma tak nežne a zároveň tak dravo. Akoby moje pery boli presne stvorené pre tie jeho. Nechápem, prečo sa nebránim. Nedá sa to. Už v živote nechcem cítiť iné.

Pustila som tašku, čo som držala v ruke a pritiahla si ho k sebe za zátylok. Obmotal mi ruky okolo pásu.

Začal mi dochádzať vzduch, tak som a od neho odtrhla. Oprela som si čelo o to jeho a zrýchlene som dýchala.

„Prečo po tebe tak túžim?“ opýtal sa potichu. Takže chlapec po mne túži? Je dobre, že to je obojstranné. Vtom pri nás zastavilo žlté Porshe a z neho vystúpila Alice aj s Bellou. Do riti! Celá ich rodina má také super načasovanie.

„Hej! Čo vy tu?“ opýtala sa Alice a zachichotala sa zvonivým hláskom. Mňa klepne! Thomas si len decentne odkašľal a odskočil odo mňa.

„No... my tu... rozprávame sa,“ povedal a nervózne sa zasmial. Podišla k nemu Bella strelila mu po hlave.

„Hej! To bolo začo?“ opýtal sa a škrabal si miesto, kde mu strelila.

„Za to, čo tu vyvádzaš. Si horší ako tvoj otec,“ povedala prísne Bella. Pripadala mi ako jeho mama. Čo myslela tým, že sa správa ako jeho otec? Nie je náhodou adoptovaný? Thomas sa len zasmial.

„Odvezieme ťa, lebo ten nevychovanec si nedá povedať,“ povedala Bells so smiechom.

„Ehm...  dobre...ja...len!“ nedopovedala som, lebo tašku mi už podával Thomas, ktorý na mňa lišiacky mrkol. Začervenala som sa nastúpila si do auta k Belle a Alice.

Cesta netrvala dlho. Odprevadili ma k domu a rozlúčili sa so mnou...

Shrnutie

Prepáčte, že som dlho nepridala žiadnu kapitolu, ale som chorá a zakazujú mi chodiť na počítač. Prosím, aby ste túto kapitolu okomentovali. Chcem vedieť, či sa mi vydarila. Ďakujem. :D

Autor: RoSalie007 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sladké pokušenie - 6. kapitola: