Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sladké pokušenie - 5. kapitola

21.11.2010 (15:45) • RoSalie007 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 963×

5. kapitola

Pohľad: Vicky

Cŕŕŕŕŕ. Bože, zasa ten otravný zvuk! Prečo ja? Posadila som sa a vypla budík. Konečne ticho. Zoskočila som z postele a doplazila sa do kúpeľne. Pretrela som si oči, zbadala svoj odraz v zrkadle.

„Áááá!“ skríkla som vystrašene. To čudo v zrkadle som nemohla byť ja. Zrazu do kúpeľne vbehla moja sestra v spodnom prádle a s tenisovou raketou v ruke.

„Kto?! Čo?! Kde?!“ kričala a otáčala sa na všetky strany.

„Tu!“ skríkla som a ukázala som na svoju tvár. Ona sa na mňa len pozrela a udrela sa rukou do čela.

„Ty si sprostá. A ja, že ťa niekto napadol.“ Otočila sa a odišla.

Dobre, idem sa upraviť. Opláchla som si tvár a učesala sa. Vlasy som si nechala rozpustené a išla som do izby, aby som si vybrala oblečenie. Vytiahla som čierne legíny, dlhé modré tričko na ramienka a čiernu koženku. Pozrela som sa do zrkadla. Vyzeralo to pekne.

Hodinky ukazovali 7:25. Celkom dobrý čas. Ešte som zabehla k Lily do izby. Akurát pchala nejaké veci do kabelky.

„Lily? Požičiaš mi tú čiernu čelenku s ružou?“ opýtala som sa.

„Jasné. Tam je na stolíku.“ Ukázala na malý nočný stolík pri posteli. Prehrabovala som sa tam, až som ju nakoniec našla. Zobrala som ju, keď v tom mi zrak padol na obrázok, ktorý ležal hneď vedľa. Bol na ňom nejaký chlapec. Zobrala som ho do rúk. Bol nakreslený tak detailne, akoby ho už niekedy stretla.

„Čo je to?“ opýtala som sa jej. Pozrela na mňa a podišla ku mne.

„Ja neviem. V poslednom čase sa mi o ňom sníva. Je to divné.“ Pokrčila ramenami a ďalej sa venovala svojej činnosti.

Vložila som si čelenku do vlasov a odišla som do kuchyne. V kuchyni sedel ocko za stolom a mamka stála pri pulte.

„Dobré ráno,“ popriala som im a posadila sa.

„Dobré ránko. Aký bol prvý deň v škole?“ opýtal sa ocko a ďalej čítal noviny. Musela som sa začervenať, keď som si spomenula, čo sa stalo na chémii.

„Ehm... Celkom fajn. A vy? Ako bolo v práci?“ opýtala som sa, aby ďalej nerozoberali môj prvý deň. Mamka predo mňa postavila pohár s džúsom a toasty.

„Dobre. Sú tam veľmi milý ľudia. Pracujem na oddelení s doktorom Cullenom. Je to veľmi milý človek,“ povedal otec a odpil si z kávy. Takže doktor Cullen. Zaujímavé.

Potom som si spomenula na tie papiere, ktoré nám dala tá sekretárka. Odišla som na chodbu a vybrala som ich z kabelky. Vrátila som sa naspäť do kuchyne a položila som ich pred ocka na stôl. Zložil noviny a zobral papiere do rúk.

„Čo je to?“ opýtal sa, keď si ich prezeral.

„To sú papiere, ktoré máte podpísať. Dali nám ich v škole.“ Zakusla som sa do toastu. Mama sa posadila vedľa ocka a podala mu pero. O pár minút zbehla dole Lily.

„Dobré ráno,“ popriala nám a zobrala mi toast z taniera.

„Hej!“ okríkla som ju nahnevane.

„Lily! Na pulte máš svoje,“ povedala jej mama. Otec mi vrátil podpísané papiere a rozlúčil sa s mamou bozkom.

„Už idem zlatko. Uvidíme sa večer. Ahojte princezničky.“ Pobozkal aj nás na čelo a odišiel. Lily si sadla na jeho miesto.

„Ty máš dnes voľno?“ opýtala sa mami.

„Áno. Zajtra máme službu obidvaja takže žiadne žúrky.“ Zasmiala sa mama. Už len to mi tu chýbalo. Akoby som už nespala málo.

„Mali by ste ísť. Je 7:50,“ oznámila nám mama. Obidve sme sa postavili a zdrhli na chodbu. Obula som si balerínky, schmatla som tašku s učebnicami a utekala som k autu. Odkusla som si z toastu, ktorý som si zobrala z taniera. Lily vybehla z domu a odomkla auto. Nastúpili sme a vyrazili do školy.

„Je čudné, keď sa mi sníva o chalanovi, ktorého som v živote nevidela?“  opýtala sa ma Lily.

„Prečo? Myslím, že sú aj horšie sny. Do vtedy, kým ťa nenaháňa veľká cukrová vata, je to dobré.“ Zasmiala som sa a Lily so mnou. Zaparkovala pred školou a vystúpili sme. Hneď ku nám pribehli Rose, Alice a Bella. Chalani stáli pri autách a smiali sa. Ach, jeden z tých nádherných smiechov určite patrí Thomasovi. Keď ma zbadal žiarivo sa usmial a zakýval mi. Opätovala som mu úsmev a zakývala.

„Ahoj.“ Ozvalo sa mi za chrbtom. Poskočila som a otočila sa. Stála za mnou Bella a cez moje rameno mrkla na Thomasa.

„Prepáč, nechcela som rušiť,“ ospravedlnila sa so smiechom.

„Ja... Nie... Len som sa... zamyslela,“ odpovedala som jej zakoktane.

„Mali by sme ísť. Tamtie mrchy nám už ušli.“ Zasmiala sa a ťahala ma do budovy. Až teraz som si uvedomila, že tie shopaholičky niekde zmizli.

„Kde išli?“ opýtala som sa Bells.

„No, už bude zvoniť, takže asi do tried.“ Zasmiala sa. To už je toľko?

„Prepáč Bells, ale ja utekám. Mám dejepis a nechcem zasa meškať,“ vysvetlila som jej to a utekala som smer učebňa dejepisu. Keď som tak utekala chodbou, zasa som do niekoho narazila. Zodvihla som hlavu a uvidela vysmiateho Thomasa. Nebol pred chvíľou na parkovisku?

„Ahoj, kde sa ponáhľaš?“ opýtal sa so smiechom.

„Na dejepis. Nevieš náhodou, kde je učebňa?“ opýtala som sa a celá sa začervenela.

„Náhodou viem. Dejepis máš so mnou.“ Chytil ma za ruku a viedol ma do triedy. Keď sa ma dotkol prešiel mnou taký elektrický výboj, že keby bol elektrina, tak ma zabije. Asi sa mu stalo to isté, lebo sa tiež trochu zachvel.

Vošli sme do triedy a zasa všetky pohľady strhli na nás a naše prepletené ruky. Rýchlo som sa od neho odtrhla a utekala si sadnúť na voľné miesto. Dievčatá ma prepaľovali vražedným pohľadom a chalani dobre, že neslintali. Nechutné.

Posadila som sa a tašku hodila na zem. Ku mne si prisadol Thomas a podal mi cukrík. Načo mi bude?

„Na osladenie dňa.“ Zasmial sa a vybral si zošit. Je strašne roztomilý. Ja z neho nemôžem.

„Ehm... Ďakujem. To si nemusel,“ poďakovala som sa mu a dala si cukrík do pusy. Mňam, jahodový. Len prikývol a pozoroval ma. Topila som sa v jeho pohľade. Vyzeral rovnako omámene ako ja. Keď je to vôbec možné. V tom nás vyrušil nejaký chalan. Thomas sa naňho zamračil, ale radšej zavrel oči a otočil sa. Není až taký škaredý, žeby sa naňho nemohol pozerať.

„Ahoj, ja som Dany. Chcel by som ťa pozvať na jednu párty, ktorú organizuje môj kamarát. Prišla by si? Môžeš zobrať aj sestru.“ Nervózne sa usmial. Chudáčik. Kto ho k tomu prinútil? To asi tá partia chalanov, čo sedia vpredu a čumia tu. Thomas sa mračil, ale nekomentoval to.

„Ehm... Neviem, ale dám ti vedieť.“ Milo som sa usmiala. Dany si oddýchol a úsmev mi opätoval.

„Je to tento víkend v sobotu. Daj vedieť,“ povedal a odišiel naspäť k tej bande. Chalani ho potľapkali po ramenách a usadili sa na svojich miestach.

Thomas len čučal pred seba, zatínal ruky do pästí a mlčal.

„Ty tam pôjdeš?“ opýtala som sa s neskrývanou zvedavosťou. Prosím. Povedz áno.

„Neviem, keď o tom vie Alice tak určite,“ odvrkol mi rozzúrene. Čo mu je? Žeby som svoje prianie povedala nahlas?

„Spravila som niečo?“ opýtala som sa aj ja jeho nahnevane. So mnou sa tak rozprávať nebude.

„Áno. Prečo si s ním flirtovala, keď ho ani nepoznáš?“ opýtal sa úplne rozzúrene. Flirtovala? Veď som sa naňho len usmiala.

„Čo? Hrabe ti? Len som chcela byť milá. Nič viac,“ odpovedala som už úplne nasrato. Tí, čo sedeli najbližšie sa na nás otočili.

„Áno, hrablo mi. A vieš prečo? Lebo som si myslel, že si iná!“ skríkol na mňa. Chvíľu sme na seba hľadeli, keď zrazu jeho pohľad zmäkol. Ale môj nie.

„Nemôžeš vedieť, aká som! Veď ma ani poriadne nepoznáš!“ kričala som pre zmenu ja na neho. Otočila som sa a už som ho nevnímala. Prečo ma bolí, čo mi povedal? Nikdy som si nič tak nepripúšťala.

Pár žiakov nás ešte pozorovalo. Thomas ma chytil za ruku, ktorú som mala položenú na lavici. Ja som mu ju vytrhla a ďalej som mlčky čakala na profesorku...¨

Shrnutie

Prepáčte, že dlho som žiadnu kapitolu nepridala. Veľmi vás prosím o komentáre. Je to také inšpirujúce, keď si nájdem ku danej kapitole veľa komentárov. Ďakujem aj za tie predošlé.  :D Dúfam, že sa vám kapitola páčila. :D

Autor: RoSalie007 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sladké pokušenie - 5. kapitola: