Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sladké pokušenie - 4. kapitola

16.11.2010 (21:45) • RoSalie007 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 947×

4. kapitola Pohľad: Vicky

Zodvihla som hlavu a uvidela som chlapca s takým veľkým úsmevom, že som sa bála, že sa mu pretrhne jeho pekná tvárička. Bol veľmi namakaný. Vyzeral, akoby dostával na raňajky steroidy. Najhoršie na tom bolo, že sa mu moje lízatko nalepilo na tričko.

„Ups! Prepáč,“ ospravedlnila som sa. To je trapas. Alice sa za mnou len potichu chichotala.

„To nevadí. Bolo aj horšie. Ja som Emmett.“ Zasmial sa a odlepil si lízatko z trička. Čo? Zarazene som stála a s pohľadom som skákala z Alice na Emmetta a naspäť.

„Vicky? Zem volá Vicky!“ Mávala mi Alice rukou pred tvárou. Až potom som si uvedomila, že tam stojím ako pošuk.

„Prepáčte, trochu som sa zamyslela. Takže, ty budeš Alicin brat, ktorý má so mnou chémiu. Upozorňujem ťa vopred, keď budeš so mnou v skupine, dávaj na seba pozor,“ varovala som ho. Len sa zasmial. Čo je na tom smiešne? Na bývalej škole som jednému dievčaťu, čo sedelo predo mnou, podpálila vlasy. Jej hlava vyzerala, akoby s ňou spala v krbe.

„Dobre, ideme,“ povedal Emmett.

Zaviedol ma do triedy a všetky pohľady sa zvrtli na mňa. Toto isté bolo aj pri Alice. Asi založili klub „čučíme na nových spolužiakov“. Chudák moja sestra. Posadili sme sa do zadnej lavice a čakali na profesorku. Emmett celý čas robil blbosti. Zabil to vtedy, keď si priložil dve lupy k očiam. To ste mali vidieť. Ja som myslela, že urobím pod lavicou mláčku. Emmett je asi rodinný šašo. Vtom do triedy vošiel taký pekný chalan, že keby som mala cukrík, tak mi zabehne. Mal bronzové vlasy vyčesané do rozcuchu a zelené oči. Tie oči ma úplne dostali. Prišiel až k našej lavici.

„Ahoj, Emmett! Zoznámiš nás?“ opýtal sa s úsmevom. Mal strašne pekný úsmev. Taký žiarivý. Asi používa Colgate.

„Toto je Vicky, Vicky toto je môj brat Thomas.“ Pri oslovení brat sa zasmial. Nechápem, prečo sa smeje. Čo má byť sestra?

„Veľmi ma teší!“ Podala som mu ruku. Mal ju síce chladnú, ale nie takú, ako Alice alebo Emmett.

„Mňa teší viac,“ odpovedal mi. Celá som sa začervenala. Vyzerala som ako veľká chodiaca paprička. Super! Emmett sa len smial. Chvíľu sme debatovali, keď do triedy vošla profesorka. Bola stará a nesympatická.

Prišla som k stolu a dala som jej podpísať papier. Arogantne sa na mňa pozrela. Len aby jej to tu všetko nerachlo. Išla som sa posadiť naspäť na svoje miesto.

„Ona je taká stále, alebo je taká, len na mňa?“ opýtala som sa Thomasa. Naklonil sa k môjmu uchu.

„Neboj, ona je taká na všetkých. Až na pár výnimiek. Keď chápeš, čo tým myslím.“ Zasmial sa a ja som myslela, že odpadnem. Prečo mám chuť ho znásilniť na lavici? Len som mu prikývla. Síce som nemala tušenie, čo teraz povedal, ale bol pri mne strašne blízko. Srdce sa mi rozbúšilo, ako šialené. Zasmial sa a odtiahol. Ja zomriem.

Musím niečo robiť, lebo sa naňho vrhnem. Predo mnou stáli dve fľaštičky. V jednej bola modrá tekutina a v druhej červená. Čo by sa stalo, keby som ich zliala dokopy? Za vyskúšanie nič nedáš. Zobrala som modrú tekutinu a naliala som ju do červenej. Sfarbilo sa to na fialovo a začalo sa s toho dymiť. Fúkala som do toho, ale stále sa z toho dymilo. Thomas sa na mňa vykulene pozeral a Emmett sa skoro od smiechu zadusil. Schmatla som fľaštičku a vyhodila som ju otvoreným oknom, kým si to niekto nevšimne. Z vonku bolo počuť krik a potom smiech. No, vlastne dotyčná osoba, ktorú som asi trafila, kričala a zvyšok sa smial. Emmett už teraz ležal na zemi a smial sa, ako blázon. Zvyšok triedy stál pri oknách, aby sa pozreli, čo sa stalo. Thomas ma chytil za ruku a ťahal ma von z triedy.

Zatiahol ma do nejakého, malého priestoru a zakryl mi ústa. Ukázal ukazovákom, aby som bola ticho. Za dverami bolo počuť kroky a potom už len ticho. Zložil ruku z mojich úst a povzdychol si. Zrazu sa rozosmial.

„Čo je tu smiešne?“ opýtala som sa ho a založila som si ruky na hrudi.

„Ja nemôžem...“ snažil sa povedať medzi návalmi smiechu. Zobrala som z poličky nejakú handru a začala som ho s ňou biť.

„Prestaň!“ povedala som prísne.

„Nie si tu ani deň a už si skoro vyhodila triedu do vzduchu,“ povedal, keď sa konečne dosmial. Chytil mi ruku, s ktorou som ho bila a pritlačil mi ju na stenu, ktorá bola za mnou. Toto isté urobil aj s mojou druhou rukou. Začala som sa spierať, tak sa na mňa natlačil celým telom. Nebolo mi to nepríjemné, ale bolo trápne, ako naňho reagujem.

„Keď sa ukľudníš, pustím ťa,“ povedal. Otočila som hlavu jeho smerom a skoro ma šľak trafil. Bol tak blízko, žeby so mu mohla kusnúť do nosa.

Vtom sa rozrazili dvere a v nich stál vysmiaty Emmett. Museli sme vyzerať fakt dobre. Táto poloha bola ideálna.

„Nechcel som vás rušiť, ale ideme na obed.“ Zasmial sa Emmett. Thomas naňho zavrčal. Čo? Zavrčal? Čo sme v zoo? Pustil ma a vybehol z kunbálu, či čo to je. Odlepila som sa od steny a podišla som k Emmettovi.

„Nikomu o tom nepovieš. Jasné?“ opýtala som sa ho a výhražne som sa na neho pozrela. On sa, len zasmial a zrazu k nám pricupitala vysmiata Alice aj s nejakým blonďákom. Žeby ďalší člen rodiny? Koľko ich ešte je?

„Ahojte, čo vy tu? Ideme na obed, nie?“ opýtala sa a ťahala ma smerom do jedálne. No, aspoň myslím. Dneska ma každý len niekam ťahá. Po ceste sme stretli aj moju sestru, ktorú tiež schmatla.

„Alice?“ opýtala sa jej zmätene Lily. Čo? Aj ona ju pozná?

„Aj ty ju poznáš?“ opýtala som sa Lily. Som trochu mimo.

„Áno. Spoznali sme sa na parkovisku. Išla som sa pozrieť, čo sa stalo a tam som stretla Alice. Hej! Ty si videla to dievča, ktorému vylial niekto na hlavu takú fialovú gebuzinu? Má celú fialovú hlavu.“ Zasmiala sa a s ňou aj Emmett a ten blonďák.

„Mimochodom, ja som Vicky Donovan,“ predstavila som sa mu a podala som mu voľnú ruku.

„Teší ma! Ja som Jasper. Alicin priateľ.“ Podal mi ruku. Mal ju rovnako ľadovú, ako Alice a Emmett. „S tvojou sestrou Lily sa už poznám.“

Konečne sme sa dostali do jedálne. Alice nás pustila a viedla nás k nejakému stolu.

„Počkaj, Alice. Ja idem po nejaké jedlo. Chcete aj vy?“ opýtala som sa. Jediný, kto prikývol bola Lily.

Postavila som s k pultu a nabrala som mne aj Lily. Zaplatila som a išla som k stolu pri ktorom sedeli. Sedeli tam ešte traja členovia, ktorých nepoznám. Zbadala som bronzovú gebuľu, a tak som si myslela, že je to Thomas. Ale ten sedel na druhej strane. To bude ešte zaujímavé. Vedľa Thomasového dvojčaťa sedelo krásne dievča s dlhými, hnedými vlasmi. Asi budú tvoriť pár, ako Alice a Jasper. A vedľa Emmetta sedela blondína. Tá bola fakt nádherná. Objímal ju, takže aj oni tvoria pár? Čo robia? Zoznamku alebo čo? Potom mi zrak padol na Thomasa. Lišiacky sa na mňa usmial a mrkol. Bola som omámená a celá červená. Bože, zasa tá reakcia! Konečne som došla k stolu bez toho, žeby som niekomu ublížila. Posadila som sa medzi Thomasa a tú hnedovlásku. Až teraz som si všimla, že všetci majú rovnaké oči. No, až na Thomasa. Ten ich má, tak nádherne zelené. Som blázon.

„Ahoj, ja som Bella a toto je môj priateľ Edward! Ty musíš byť Lilina sestra.“ Podala mi ruku Bella a milo sa na mňa usmiala.

„Teší ma! Vy chodíte s Lily do toho istého ročníka?“ opýtala som sa.

„Áno. Máme s ňou väčšinu hodín. Mimochodom, ja som Rosalie, Emmettova priateľka,“ predstavila sa mi blondína. Po dlhom vysvetľovaní a predstavovaní sme sa začali zabávať. Kecali sme, smiali sa, akoby sme sa poznali celú večnosť a nie pár hodín. Párkrát sme si s Thomasom vymenili pohľady, ale nikdy nie dlhé. Čo sa to so mnou deje?

Lily vo veľkom debatovala s Alice a Rosalie o nákupoch. Skvelé! Trojnásobná Lily. Bože, začo ma tresceš? Edward sa zrazu zasmial a Bella sa naňho zamračila. Chvíľu sa tak hypnotizovali, keď zrazu sa Edward zamračil a Bella sa víťazne usmiala.

„Čo máš poobede za hodinu?“ opýtal sa ma Thomas. Má nádherný hlas. Čo sa pýtal? Aha, jasné!

„Telesnú a koniec,“ odpovedala som mu a pozrela som sa naňho. Jeho ústa boli roztiahnuté do najkrajšieho úsmevu, aký som kedy videla. Srdce sa mi zasa rozbúšilo. Thomas sa ešte viac pousmial a Edward sa zasmial. Oni nie sú normálna rodina. Thomas naňho hodil pohľad alá máš sa, čo ozývať. Už mám toho dosť!

„Ja neviem, či mi šibe, ale vy máte nejaké telepatické schopnosti alebo, čo?“ opýtala som sa a všetci Cullenovci na mňa hodili pohľad ja nič, ja muzikant. Jediný Emmett sa zasmial.

„Aj mne to niekedy lezie na nervy. A ja s nimi žijem. Vieš, čo to je mať doma...“ nestihol dopovedať Emmett, lebo po ňom Jasper hodil jablko. Všetci sme sa rozosmiali...

Poobede som odišla na telocvik, ktorý som mala zasa s Emmettom a Thomasom. Po tejto hodine, ktorú som prežila bez úrazov, a to vďaka tomu, že ma Thomas stále zachránil, som sa vybrala domov.

Domov sme došli v dobrom čase.

Naučila som sa, navečerala a zaľahla. Rodičia prídu až večer, lebo majú službu. Nastavila som si budík a hneď, ako sa moja hlava dotkla vankúša, som zaspala.

Shrnutie

Ospravedlňujem sa. Nejak mi to nezobrazilo. Strašne Vám ďakujem za predošlé komentáre. Je dobrá pocit vedieť, že sa Vám to páči. Prosím o komentáre aj k tejto kapitole. Ďakujem. :D

Autor: RoSalie007 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sladké pokušenie - 4. kapitola: