Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sladké pokušenie - 1. kapitola

09.11.2010 (19:45) • RoSalie007 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1178×

1. kapitola Pohľad: Vicky

Behala som po izbe ako nadopovaná veverička a zbierala som veci, ktoré by sa mi mohli na ceste zísť. Ako napríklad mobil, MP4, nabíjačka... Aj, keď neviem, kde by som ju v aute strčila. Jediná možná diera tu je výfuk, a to riskovať nechcem. Síce sa hovorí, že risk je zisk, ale na tom by som asi veľa nezískala. Akurát tak jednu modrinu, a to na líci. A to preto, lebo by som dostala po papuli od ocka, a to nechcem. Jasné. Zabudla som sa vám predstaviť. Volám sa Vicky Donovan a mám šestnásť rokov. Mám staršiu sestru Lily, ktorá není odo mňa až taká stará, ako si myslí. Jeden a pol roka hore-dole. Ja som za to nemohla, že ona, ako spermia bola rýchlejšia. Preto je prvorodená ona a nie ja. To sa jej musí nechať. Sme síce sestry, ale skoro vôbec sa na seba nepodobáme. Ona má dlhé, hnedé, rovné vlasy a modré oči. Je skôr po ockovi. Ja mám dlhé, blond, jemne kučeravé vlasy a modré oči. Až na tie oči, tie máme rovnaké. Ja som skôr po mamke. Všetci hovoria, že mám niečo z obidvoch. Práve preto som krajšia a majú ma radšej. Nie, nie. To je blud.

Tak a bolo by na čase vrátiť sa k tomu celému zmätku. Je to hlavne preto, že sa sťahujeme. Alebo, žeby to bolo tým, že som stratila otcove kľúče od auta? Nie, to nebude tým. Či? Asi to za chvíľu zistíme. Podľa tých dupotajúcich zvukov, ktoré sú nasmerované do mojej izby, to bude zlé.

„Vicky!“ skríkol nahnevane ocko. Asi by som sa mala pomodliť. Ako sa začína modlitba „Andelíčku môj strážničku“? Práve teraz, keď mi to treba si nespomeniem. Do kelu! „Victoria Ariana Donovan!“ skríkol môj ocko ešte raz. Ups. Použil celé moje meno. To nebude dobré. Ten hlas je čím ďalej, tým bližšie. Cíti sa, ako obeť z hororu. Akurát som mala hlavu pod posteľou, keď sa rozrazili dvere. „Okamžite sa vyplaz vonku, mladá dáma!“ povedal otec veľmi nahnevane. Zľakla som sa tónu jeho hlasu, keď som prudko zdvihla hlavu, udrela som sa do postele.

„Au! Veď už idem. Nemusíš kričať.“ Vyplazila som sa z pod postele. Zbadala som ockove nohy a putovala som vyššie a vyššie, až som dostala k jeho nahnevanému ksichtu. Vyzeral ako Hádes (boh podsvetia), keď mu ukradli spodky. Ruka mal založené na hrudi a poklepával pravou nohou. „Áno oci?“ opýtala som sa nevinným hláskom. Mala by som nahodiť kukuč a lá utýrané šteniatko.

„Kde sú kľúče od auta?“ opýtal sa veľmi prísne. Takže predsa to bolo tými kľúčmi. Mohlo ma to napadnúť. Mala som ísť do obchodu pešo. Nie, ja si musím „požičať“ ockove auto. Asi to, čo sa hovorí o blondínach je pravda.

„Ja neviem, kde sú.“Sklonila som hlavu a potichu som zamrmlala. Niežeby som bola proti tomu ležať na zemi, ale už mi je zima.

„Čo?! Asi som zle počul.“ Zase ten jeho tón. Vyškriabala som sa na nohy a otrepala sa. Pozrela som do jeho tváre. Už sa mu síce vracala normálna farba, ale stále to nebolo ono.

„No... ja..." Nestihla som dopovedať, lebo do izby vbehla moja pošahaná sestra.

„Mám ich!“ skríkla radostne. Otec sa na ňu pozrel a keď zbadal kľúče, zjavne sa mu uľavilo. Nebojte sa, neprdol si.

„Aha, kľúče. Si dobrá Lily. Bude z teba detektívka.“ Ona sa na mňa, len zaškerila. Nervózne som sa zasmiala a otec na mňa hodil vražedný pohľad alá máš šťastie. Bez slov schmatol kľúče, zobral moje zvyšné krabice a odkráčal z izby.

„No... to by sme mali.“ Zasmiala sa Lily a ťahala ma vonku k autu. Pri aute už čakala mama, a keď nás zbadala, milo sa usmiala. Postavila sa medzi nás a obidve nás objala okolo ramien.

„Rozlúčte sa a ideme.“ Obidvom nám dala pusu na čelo a išla sa posadiť do auta. Chvíľu sme tam stáli a spomínali sme na naše prúsery. Potom otec netrpezlivo zatrúbil, tak sme radšej nastúpili. Bože, ten je, ale netrpezlivý. Naštartoval a už sme sa rútili po ceste. No rútili, jak rútili. Naša babka chodí autom rýchlejšie. To mi pripomenulo, že ba sme ju mali ísť navštíviť. Žije ešte vôbec? Veľmi dlho sme ju nevideli. Ani by nás nespoznala. Môj ocko asi dodržuje všetky značky. Toto bude dlhá cesta, tak som vybrala MP4 a žuvačky. Strčila som si žuvačku do úst a sluchátka do uší...

Po asi dvoch hodinách cesty, ma prestalo baviť, len žuvať, a tak som sa rozhodla, že budem robiť bubliny. Keď som chcela urobiť bublinu, zrazu mi žuvačka vyletela z úst a prilepila sa na prednom skle. Ups. To bude zasa krik.

„Vicky!“ skríkol ocko nahnevane. Prikrčila som sa a zosunula som sa zo sedadla dole. Lily sa zatiaľ smiala jak pripitá. Mamka tu žuvačku zatiaľ odlepila zo skla a podala mi ju.

„To bude asi tvoje.“ Pokarhala ma pohľadom. Bola špinavá, tak som ju vyhodila von oknom. Zrazu sa za nami ozval šmyk a náraz. Bože, povedz, že som to nebola ja. Vybrala som si sluchátko a pomaly som sa otočila dozadu, aby som videla, čo sa to stalo. Ten tmavomodrý mercedes si to naparal rovno do stĺpu.

„Čo sa to stalo?“ opýtala sa vystrašene mama. Otec to neriešil. Akoby tušil, že za to môžem ja. Zosunula som sa na sedadle ešte nižšie.

„Zhrňme si to do jednej vety. Moja sestra je chodiaca katastrofa," zasmiala sa Lily. Fakt vtipné. Nabudúce tu žuvačku vypľujem jej do vlasov. Uvidíme, kto sa bude smiať potom.

„O tom už dávno vieme,“ zasmiala sa tentoraz mama. Tomu sa hovorí rodina? Asi pôjdem bývať ku lesným zvieratkám. Zvyšok cesty som radšej len ticho sedela a pozerala do blba. I keď...

Nakoniec sme tam dorazili bez nejakých veľkých úrazov. No, až na tu žuvačku, čo som ešte vypľula Lily do vlasov. Celú cestu na mňa hádzala vražedné pohľady. Vyzerala ako Mortysha z Adamsovcov, so žuvačkou vo vlasoch. Zaparkovali sme pred domom. Bol vážne luxusný a veľký. Čudujete sa? Otec a mama doktori. Nekomentujem. Ani simulovať nemôžem. Vždy ma odhalia.

Vystúpila som a rýchlo som vbehla do domu. To by som nebola ja, keby som sa nerozčapila pred vchodovými dverami. Toto je normálne prekliatie. Postavila som sa a otrepala. Z diaľky som počula smiech mojej sestry. Rozkušem, udusím, utopím. Dosť! Ideme si prezrieť dom. Prudko som otvorila dvere a zrazu som počula rozbitie skla. Ups.

„Vicky!“ zakričali zborovo členovia mojej rodiny. Zdrhám!

Shrnutie

Chcela by som fakt poproiť o komentáre, aby som vedela, či sa vám to páči. A hlavne preto, aby som vedela, či má zmysel písať ďalej. Ďakujem za každý komentár. :D

Autor: RoSalie007 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sladké pokušenie - 1. kapitola: