Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sklamaná dôvera - 8. kapitola

05.11.2012 (12:30) • Kathy • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1615×

„Konečne piatok,“ usmiala som sa pri tej predstave. „A na ďalší týždeň ideme do Rio De Janeira za Derekom. Má tam postavený dom. Vlastne je to môj dom, keďže som ho ja dala postaviť a zaplatila zaň. Len dúfam, že tam neprídu Cullenovci. Hoc o tom pochybujem, pretože hoci im každý rok posielame pozvánku, ešte ani raz neprišli. Nemusím mať obavy.“

„Slečna Swanová, prečítali by ste nám ten posledný odstavec?“ opýtal sa ma učiteľ biológie.

„Ale isteže. Kosť, alebo kostné tkanivo, je najtvrdšie podporné tkanivo alebo oporný orgán sformovaný z tohto tkaniva. Nachádza sa u mnohých živočíchov. Kostné tkanivo tvorí podstatnú časť kostry stavovcov. Kosti spolu vytvárajú štruktúru a tvar tela, ochraňujú vnútorné orgány a spolu so svalmi zabezpečujú pohyb. Sú tvorené z väčšej časti anorganickou hmotou a menšej časti organickou (bunky, organické molekuly).Proces tvorby kosti sa všeobecne nazýva osteogenéza, proces premeny tkaniva na kosť sa nazýva osifikácia. Náuka o kostiach sa nazýva osteológia.“ Keď som to dočítala, tak práve zazvonilo. Každý sa pomaly zbieral domov.

Došla som ku skrinke, keď tu zrazu...

„Bella, zabudla si si na lavici knihu,“ povedal Edward.

„Ďakujem,“ povedala som.

„Ahm, Bella, rozmýšľal som, nechcela by si cez víkend niekam zájsť?“ opýtal sa Edward, ale díval sa pri tom do zeme.

„Mám to brať ako rande?“ opýtala som sa ho, načo sa rýchlo poobzeral okolo seba.

„Vieš čo, to je jedno,“ povedal a obrátil sa na odchod.

„Rada by som šla, takže o druhej? Prídeš po mňa?“ Keď som to dopovedala, otočil sa a usmiala sa.

„Takže o druhej.“

Pomaly som sa vydala k východu, keď mi cestu zatarasil Edgar a Kevin.

„Takže rande, čo?“ Usmiala som sa na nich a vydala sa k svojmu autu. Cestou som počula, ako sa začali Cullenovci hádať. Vlastne sa hádala len Rose s Edwardom. Ale ani Jasper sa netváril ktovieako nadšene. 

„Zbláznil si sa? Je človek. Č-L-O-V-E-K. Vieš, čo to znamená? Veď vieš ako ti vonia. Si normálny?“ hovorila mu tak, aby to ľudské ucho nemohlo počuť.

Radšej som šla domov. Keď som ta došla urobila som to, čo vždy. Navarila som. Dnes som sa rozhodla urobiť náš starý rodinný recept. Teraz to volajú lasagne.

Je to jednoduchý recept. Ale pre istotu som si zobrala moju kuchársku knihu. V nej sa písalo: Na oleji speňte pokrájanú cibuľu, pridajte pomleté mäso a prudko opražte. Pridajte drvené paradajky a varte asi päť minút. Osoľte, okoreňte, pridajte tymian a pretlačený cesnak. Formu vytrite maslo. Poukladajte do nej uvarené lasagne, na ne dajte časť mäsa, lasagne a kocky syra (iba časť). Všetko opakujte do spotrebovania surovín. Posledná vrstva budú lasagne. Navrch nalejte omáčku uvarenú z kyslej smotany, vajec, strúhaného syra, soli a korenia. Pečte asi štyridsať minút.

Ako inak, všetko bolo písané v mojom starom jazyku. Hoc ten jazyk už je dávno zabudnutý, ja si ho stále pamätám. A tak isto aj moji príbuzní.

Keď som dovarila večeru, bolo už šesť hodín. O chvíľu by mal prísť Charlie. Ale dokým príde, mohla by som sa aj najesť. Ale svojim spôsobom. Šla som teda do izby, otvorila skriňu. Vytiahla som jednu dosku, ktorá bola už zlomená a za ňou sa objavil môj sklad krvi. Dobre, nebol to sklad, bolo tam len pár vrecúšok s krvou.

Presne keď som dopila, započula som, ako sa otvárajú dvere a prišiel Charlie.

„Bella?“

„Áno, ocko, som hore. Na stole máš večeru,“ povedala som mu. Pomaly som zišla dole.

„Hm, vonia to vynikajúco, ďakujem,“ povedal.

„Zajtra pôjdem do mesta,“ oznámila som mu.

„Jasné, choď sa zabaviť. Ide aj Jessica?“

„Vlastne idem na rande. S Edwardom Cullenom,“ povedala som mu a on sa v tej chvíli ku mne otočil s neuveriteľným výrazom na tvári.

„Cullenom?“

„Myslela som, že ich máš rád.“

„Nie je na teba starý?“

„Veď sme v rovnakom ročníku.“

„Počkaj, ktorý je ten Ed... dačo? “

„Ten s medenými vlasmi.“

„Jáj, ja som myslel, ale nič. Uži si to,“ povedal nakoniec.

„Užijem,“ povedala som. Až do konca večere sme sa bavili už len o hlúpostiach. Po večeri, keď som doumývala riad, som si šla napísať úlohy a až tak som si ľahla.

Ráno som sa zobudila na to, ako mi do izby svieti slnko. Bolo už osem hodín. Ešte chvíľu som sa vyvaľovala v posteli, ale o deviatej som sa rozhodla vstať. Šla som dole pripraviť si raňajky. Dala som si chlieb s nutellou. Pamätám si, ako mi ich robila vždy moja sestra, keď nikto nebol doma. Pravdaže, vtedy nutella neexistovala, ale mali sme dobrotu podobnú dnešnej čokoláde. Väčšinou sa jedla iba na nejaké zvláštne príležitosti.

Keď som sa naraňajkovala, umyla riad a upratala za sebou tak bolo už jedenásť. Nevedela som, čo mám robiť, tak som sa pomaly šla osprchovať. Pekne som sa okúpala, umyla si vlasy, oholila nohy. Keď som sa usušila a dala na seba nové spodnú bielizeň, tak nastala dilema. Čo si obliecť? Nakoniec som sa rozhodla pre čierne nohavice, čierne tričko a na to chlpatú vestu. Zobrala som si svoje obľúbené čierne topánky na vysokom opätku, veľkú kabelku a zlaté doplnky. Veľmi jemne som sa aj nalíčila. Ani som sa nenazdala a bolo 13:55. Podľa mňa bude presný ako hodinky tak som sa rozhodla ešte najesť. Napiť, len pre istotu. Práve som dopíjala pohár s krvou, keď sa ozval zvonček. Narýchlo som do seba vyliala zvyšok opláchla pohár a vydala sa k dverám.

Keď som otvorila dvere, Edward sa na mňa žiarivo usmial. „Ahoj, to je pre teba,“ povedal a podal mi kyticu červených ruží.

„Ďakujem, sú prekrásne,“ povedala som a položila ich do vázy, ktorá bola hneď pri vchode.

„Ideme?“ opýtala som sa. Len nemo prikývol a nastúpili sme do jeho auta.

Autor: Kathy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sklamaná dôvera - 8. kapitola: