Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sklamaná dôvera - 7. kapitola

11.10.2012 (11:00) • Kathy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1427×

Edgarov pohľad:

Dnes som opäť videl Bellu. Po viac ako storočí. Odvtedy, čo som opustil svorku, som nikoho z nej nevidel ani raz. Trochu mi jej členovia chýbajú. Ale to Kevinovi nemôžem povedať. Poslal by ma za nimi na návštevu a ja som sa bál, že by som potom nevedel odísť.

Škola prebehla v pohode, až na pár upírov, ktorí smrdia ako... Ten pach sa nedá k ničomu prirovnať. Okrem toho sa mi zdalo veľmi vtipné, že niektorí učitelia aj študenti nevedia vyslovovať moje priezvisko. Ja viem, je to jazykolam, ale nemôžem za to.

Po škole nás Bella pozvala k sebe. Trochu sme popili a pokecali. Väčšinou sme sa rozprávali o tom, čo ju to napadlo. Čiastočne sa vzdať schopností! Ja si neviem predstaviť, že by som sa nepremenil aspoň raz do týždňa. Vždy chcela mať obyčajný život, ale keď je niekto „vyvolený“, tak to nejde. Vo chvíli, keď prišiel domov jej „otec“, sme sa pobrali preč. Nasadli sme do auta a vyrazili k nášmu prenajatému domčeku na pokraji Forksu, smerom ku Quileutskej rezervácii.

„Si rád?“ opýtal sa ma odrazu Kevin. Otočil som sa naňho s otázkou v očiach.

„Že si ju po takom čase videl,“ povedal s úsmevom.

„Jasné, že hej. Veď som ju nevidel od.... Ufff ani si nepamätám, kedy som ju videl naposledy,“ odpovedal som.

Keď sme dorazili domov, bol už súmrak. Vyšli sme hore do našej izby.

„Idem do sprchy,“ povedal som. Počas sprchovania som premýšľal. Nakoniec som sa rozhodol. Spýtam sa to Kevina. Veď to budú len dva týždne. To zvládneme. A vždy môže ísť so mnou. Ale pochyboval som o tom, radšej pôjde navštíviť svojich bratov a sestry. Nevadí.

Naoko jemne som otvoril dvere do našej spálne, ale v mojom vnútri to už poriadne vrelo. Opäť som okúsil, aký je to nervy drásajúci pocit byť v jeho spoločnosti celý deň, sedieť vedľa neho, rozprávať sa s ním a nemôcť sa ho dotknúť. Celé moje telo bolo zmietané túžbou pritisnúť ho k sebe a spojiť naše pery v nikdy nekončiacom bozku spojenom s nežnými a zároveň dráždivými pohybmi rúk po tých spojených telách. Nevydržal som to a celou mojou silou som sa vrhol na Kevina, ktorý to nečakal. Asi tri stotiny sekundy bol prekvapený, ale to som mu už jemne hrýzol plnú hornú peru, s pocitom, že lietam, a ochutnával jej chuť - chuť, ktorá ma nikdy neomrzí a núti môj úd tvrdnúť a vstávať.

Po chvíľke som to už nevydržal a vplával mu jazykom do úst. On sa pousmial a ja som zatiaľ náruživo skúmal jeho ústa chutiace ako ten najsladší nektár. Svoje ruky som mu presunul na lem trička, pretiahol som mu ho cez hlavu a začal sa kochať pohľadom na to najdokonalejšie telo. Bol prirodzene opálený, mal silné ruky, avšak nie ako Rambo, ale tak príjemne. Brucho mu zdobili tehličky akoby ukazujúce na jemný pás hnedých chĺpkov smerujúci k jeho vzrušenému lonu.

Počas môjho dívania sa na telo toho Adonisa stojaceho predo mnou som prišiel o tričko, nohavice a aj trenky. Vyčítavo som sa naňho pozrel, veď čo je to za spravodlivosť, že ja som nahý a on má ešte polku tela skrytú?! Nič som mu však nemohol vyčítať, lebo on to krátke odlúčenie našich tiel nevydržal, zaplietol mi prsty do vlasov, pritiahol ma k sebe a začal ma bozkávať. Bolo to iné, ako všetky tie naše bozky. Toto bolo náruživejšie, tvrdšie, akoby tam chýbali city, bozk bol plný zvieracieho vzrušenia a túžby po zjednotení našich tiel.

Ja som však nič nenechal len tak. Jedným pohybom ruky som mu strhol všetko šatstvo a druhou rukou som mu čo najnežnejšie prešiel po chrbte, až mu naskočili zimomriavky. Obe moje ruky teraz zvierali jeho pevný zadok a moja tvár bola v jeho dlaniach. Ľahko som mu po ňom krúžil prstami, až som ucítil, že jeho mužstvo už stojí v pozore a tlačí sa na to moje, akoby nám čítali myšlienky. Cítil som, že vybuchnem.

Jeho telo, perfektné tak, že je priam nemožné, aby existovalo, sa na to moje tislo celou jeho silou, jeho úd láskal ten môj, jeho ruky spočívali na mojom chrbte, vyrývali tam nechtami pamiatky na túto rozkoš a ešte tie naše vzdychy napĺňajúce celú spálňu. Ale vedel som, že ešte vybuchnúť nemôžem, ešte som ho nenaplnil.

S citom som mu zatlačil do pliec, aby sme sa postupne premiestnili na našu posteľ, zatiaľ čo Kevin zvieral môj pás, ako keby to bolo prvýkrát. Trochu to bolelo, ale onedlho dopadol chrbtom na mäkkú posteľ, doširoka otvoril oči a vrhol na mňa podmanivý pohľad a potom opäť našiel svojimi perami tie moje. Ja som mu zatiaľ dlaňami spočinul na opálených pleciach a postupne ich presúval smerom nadol, až som bol pri jeho členkoch ktoré som pevne uchopil a dal za seba. Moja láska ani sekundu neváhala a silno ma nimi obopla. Tak som jednou rukou uchopil svoju pýchu a zaviedol ju do neho.

Vzduch v tej chvíli preťali hlučné vzdychy blížiace sa ku kriku. Začas som sa v ňom opatrne pohybovať, ale každým mojím prírazom som zvyšoval rýchlosť a celá posteľ vŕzgala. Svojho milovaného som cítil všade. Môj úd bol uzavretý medzi stenami jeho konečníku, cítil som jeho úzkosť a poddajnosť. To mi otváralo brány rozkoše vedúce do neba, ale ešte som chcel počkať s orgazmom.

Potom tu boli jeho ruky, ktoré som nejakým zázrakom cítil na celom svojom tele. Medzitým tu boli aj jeho pery gniaviace tie moje raz bozkami ako tisíc motýlikov, inokedy bozkami sťa útok divých levov. A potom jeho oči. Aj keď som sa v ňom pohyboval rýchlosťou presahujúcou ľudské schopnosti, stále sa na mňa pozeral. Videl som tie jeho nekonečne hlboké zelené studne patriace len mne. Videl som ten ich oddaný pohľad plný lásky venovaný mojim očiam. V tej chvíli som ho nemohol viac milovať a priam som cítil ako sa mi zväčšuje srdce.

Zrazu som ho počul vykrikujúc moje meno, videl som, ako mu tvár vraští maska orgazmu a cítil som sťahy jeho konečníka na mojom penise. To som už nevydržal a vybuchol som aj ja kričiac jeho meno. Toto nadpozemské blaho trvalo asi desať sekúnd a potom som sa unavene zvalil vedľa neho a chytil ho za ruku.

„Milujem ťa,“ vyznal sa Kevin a usmial sa na mňa tým jeho neodolateľným úsmevom plným lásky, z ktorého sa mi stále podlomia nohy.

„Vieš predsa, že ja teba viac,“ odvetil som na to ja a stisol mu ruku, za čo mi pobozkal kľúčnu kosť.

Potom odvrátil pohľad. Chcel som vedieť prečo, tak som sa pozrel tým istým smerom. Chvíľu som ešte stále opojený vzrušením nevedel, na čo tak uprene zíza, ale potom som aj ja zbadal, ako vyzerá naša izba. Stoličky boli prevrátené, stôl zlomený na polovice, lampa vyzerala, že každú chvíľu spadne a naše šatstvo bolo roztrhané na malé pásiky a porozhadzované po celej spálni. Posteľ na tom nebola o nič lepšie, celý jej rám bol roztrieskaný, ale čo už. Ten sex stál za všetky postele sveta.

Spoločne sme sa zasmiali.

„Chcem sa pozhovárať,“ povedal som mu.

„Hovor,“ odpovedal s úsmevom.

„Vieš, ako sa každý rok chodí k Derekovi na dom cez prázdniný? Na tie párty a tak.“

„Chcel by si tam ísť?“

„Áno, chcel a veľmi. A bol by som veľmi rád keby si šiel so mnou,“ povedal som mu. Usmial sa na mňa, pohladil po vlasoch a povedal.

„Dobre, pôjdem,“ odpovedal.

„Jééééj,“ vypískol som.

A potom sme pokračovali tam, kde sme skončili.

Chcela by som poďakovať kamarátke, ktorá mi s touto časťou veľmi pomohla. Ďakujem veľmi pekne. Aj vám milým čitateľom, ďakujem pekne, že stále čítate moju poviedku. Dúfam, že sa vám stále páči.

Autor: Kathy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sklamaná dôvera - 7. kapitola: