Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sklamaná dôvera - 6. kapitola

08.10.2012 (20:45) • Kathy • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1504×

Bellin pohľad:

Keď som sa ráno zobudila, mala som zvláštny pocit. Niečo sa dnes stane. Šla som sa teda umyť, obliecť,  naraňajkovať a vyrazila som do školy. Keď som vystupovala z auta, znova ma premkol ten pocit. Akoby sa malo niečo stať. Po chvíli som si uvedomila, že ma niekto pozoruje. Keď som sa otočila, neverila som vlastným očiam.

„Oh, môj bože, čo tu robíte?“ opýtala som sa Edgara a Kevina. Boli to starí známi. Edgar sa oddelil od svorky približne pred päťsto rokmi. Oddelil sa kvôli Kevinovi - jeho životnej láske. Kevin ako víla nemohol žiť na rozľahlých planinách. Potreboval les. A tak sa rozhodli presťahovať.

„A čo tu robíš ty, dievča?“ opýtal sa ma Kevin. Edgar iba stál a užasnuto hľadel na mňa. Neveril vlastným očiam, že ma po takom dlhom čase vidí. Vedela som, že sa mu cnie za svorkou, hoci by to Kevinovi nikdy nepovedal.

„Zmena je život,“ odvetila som a oboch ich objala. Pomaly sme sa vydali k budove školy.

„Znova nové auto?“ opýtala som sa.

„Aké znova? To auto máme už aspoň mesiac.“ Aj oni sa začali smiať. Ten čas ale rýchlo letí.

„Je to už dlhá doba, čo?“ povedala som.

„Iste, veď naposledy sme sa videli pred st...“ Rýchlo som zdvihla prst a urobila pšššt. Len dúfam, že to Cullenovci nepočuli. Potom som si priložila prst k uchu. Vedeli, čo to znamená. Zhlboka sa nadýchli a potom sa na seba prekvapene pozreli.

„Oni nevedia, že...?“ povedal Edgar. Vedela som, na čo sa pýta. Ja som iba zavrtela hlavou.

„Za chvíľu bude zvoniť,“ povedala som. Objali sme sa na rozlúčku a vydali svojim smerom.

Prvú hodinu som mala dejepis. Prebiehala ako vždy. Nudne. Všetky veci, ktoré sme sa učili som vedela. Veď som ich zažila. Väčšinu z nich. Druhú hodinu som mala chémiu. Tá tiež prebehla v pokoji. Po chémií som si musela nutne odskočiť. Myslela som, že keď nepôjdem na WC, tak sa popišám. Keď som si šla umyť ruky, tak z vedľajšej kabínky vyšla Jessica. Chodila so mnou na pár hodín.

„Ahoj, Bella, už si videla tých dvoch nových študentov?“ opýtala sa ma.

„Ist...“ Nenechala ma dopovedať a už začala kvákať.

„Sú strašne sexy, že? Aj keď väčšina chalanov si myslí, že sú teplí. Ale ja si to nemyslím. Teplí vyzerajú úplne inak. Nemám pravdu?“ a kvákala ďalej.

„Nie, nemáš pravdu,“ myslela som si. Lebo oni boli vážne homosexuáli.

Usmiala som sa na ňu a šla som na ďalšie hodiny. Po predposlednej hodine  som sa vydala na obed. Edgar a Kevin ma čakali pred jedálňou.

„Pridáš sa k nám?“ opýtali sa.

„Iste,“ povedala som.

Šli sme si vybrať jedlo. Ja som si dala pizzu, Edgar steak a Kevin šalát.

„Ako sa má tvoj bratranec?“ opýtal sa Edgar.

„Ktorý?“ odpovedala som so smiechom. Zrazu Edgar hodil očkom po Cullenovcoch. Usmiala som sa.

„Má sa dobre. Vieš, že mu môžeš zavolať, že?“ odvetila som.

„Viem, ale je to divné, mám teraz úplne iný život.“

„Ja to chápem. Ako vidíš, aj ja mám iný život.“

„Áno, vidíme. A sme veľmi prekvapení,“ zasmiali sa Kevin aj Edgar spoločne.

Po pár minútach sme sa pozbierali na ďalšiu hodinu. Mala som biológiu s Edwardom. Počas celej hodiny sa na mňa Edward díval ako na zjavenie. Netušila som, čo tým sleduje. Po hodine som sa odhodlala ho opýtať.

„Máš nejaký problém?“

„Nie,“ odpovedal pohotovo.

„Fajn, vidíme sa zajtra,“ odvetila som a ponáhľala sa na parkovisko.

Odniesla som si veci ešte do skrinky a zamierila som na parkovisko, kde ma čakal Edgar a Kevin. Vyrazili sme k svojim autám a vydali sme sa ku mne domov.

„Dáte si niečo?“ opýtala som sa ich keď sa usadili do obývačky.

„Čaj,“ odpovedal Kevin.

„Gin a tonic,“ odpovedal Edgar.

„Tonic nemáme.“

„Tak len ten gin.“

Doniesla som im nápoje. Sebe som si pripravila vodku so sódou a krvou. Skvelá kombinácia.

„Takže, čo ste robili posledné roky?“ opýtala som sa ich.

„Nič vzrušujúce,“ odpovedali. „A ty?“

„To čo vždy, veď to poznáte. Len pred pár mesiacmi sa nám podarilo presvedčiť Ara, aby som mohla takto žiť. Nebol nadšený, ale... Je to môj život.“

„To nás veľmi prekvapil. A to, že nevyužívaš svoje sily, to tiež. Nepovedali by sme to na teba. Hlavne, že to vydržíš. Nie je to ťažké?“

„Je a veľmi. Hlavne keď vás niekto ohovára a neviete, čo presne na vás hovorí. Vtedy mám takú chuť mu prečítať myšlienky. Ale neurobím to, sľúbila som si to.“

„Vždy si mala pevnú vôľu,“ povedal Edgar.

„Čo vás priviedlo do Forksu?“ spýtala som sa.

„Nové prostredie. V Utahu to bola už nuda, chceli sme zmeniť štát a tu sa nám to zdalo vhodné. Je tu plno lesov, a Quiletovia sa tiež menia na vlkov, nie?“

„Áno, tiež sú vlkolaci.“

„A čo ty? Čo teba pritiahlo do Forksu?“

„Ani netuším. Len som chcela vypadnúť tam, kde nebude veľa slnka. Hoc pršať skoro každý deň by tu tiež nemuselo, ale... Je tu fajn. Pamätám sa, ako to tu vyzeralo dávno. Bolo tu oveľa viac lúk a každá z nich bola prekrásna. Aj teraz sú, len škoda, že ich už nie je tak veľa.“

„Aj my si niečo pamätáme. Hoci určite nie toľko, koľko ty. Veď si oveľa staršia.“

Usmiala som sa naň.  A tak sme pokračovali v debate, až kým neprišiel Charlie. Vtedy sa pomaly pobrali preč, ale pred odchodom mi napísali ulicu a číslo domu, ktorý si prenajali.

„Príď nás niekedy navštíviť," povedali, objali ma a odišli.

Autor: Kathy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sklamaná dôvera - 6. kapitola: