Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sirota - 6. časť

27.07.2010 (12:15) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4402×

Sirota: 6. časť

„Uf, ak sa ten drobček čo najskôr nerozhodne konečne prísť na svet, tak neviem,“ krútila nad sebou hlavou mladá tehotná dievčina. Bellino tehotenstvo prebiehalo v poriadku a bez komplikácií, no jej druhému dieťatku sa akosi nechcelo na svet. Podľa toho čo so svojim manželom, Edwardom, vedeli z tehotenstva s Nessie, odhadovali termín pôrodu na tento týždeň. To malé nie a nie prísť na svet. Bella sa už cítila naozaj vyčerpane a pomaly aj v strese, či s dieťatko je naozaj všetko v poriadku.

„Neboj miláčik, verím, že to už onedlho bude,“ odpovedal jej manžel, keď spolu sedeli na pohovke v obývačke a v krbe príjemne pukotal oheň. Bella sa práve naobedovala a teraz odpočívali pri ohníku. Vonku ako už posledné časy zúrila búrka, čo umocňovalo atmosféru v malej chalúpke. Mladý manželský pár sa už nedočkavo tešil na ďalší prírastok do rodiny, no jeho otáľanie znervózňovalo obidvoch. Ich prvé dieťatko, dcérka Nessie, tiež odpočívala po svojom obede vo svojej postieľke. Bola ich slniečkom a už sa nevedeli dočkať ďalšieho.

„Edward,“ zahanbene zatiahla Bella, keď znovu pocítila hlad. Len pred nedávnom do seba vpratala vynikajúce ryby so zeleninou, no teraz chcela niečo sladké. Edwardovi viacej ani netrebalo. Potichučky sa zasmial, vstal a dobehol ku chladničke a vytiahol odtiaľ zmrzlinu. Spolu s ovocím, ktoré dnes kúpil, jej urobil sladkú pochúťku do pohára a už jej ju aj niesol.

„Ďakujem.“ S oslňujúcim úsmevom si od neho vzala dobrôtku a ihneď si strčila do pusy veľkú plnú lyžicu. S pôžitkárskym výrazom tváre si ju vychutnala, a keď si naberala druhú lyžičku, zamrzla v pohybe. Edward si ju zmetene obzeral, nechápal čo sa s ňou deje.

„Miláčik, čo sa deje?“ pýtal sa jej úzkosťou stiahnutým hlasom.

„Je to tu,“ slabo hlesla a dotkla sa svojho poriadne veľkého bruška. Edwardov pohľad skĺzol k jej nohám a všimol si mláčku pod Bellinými nohami.

„Au,“ zjojkla Bella, keď sa začali prejavovať kontrakcie. Jej manžel sa rýchlo pozbieral, vzal ju do náruče a utekal s ňou do ich spálne. Položil svoju ženu na posteľ a začal sa pripravovať na pôrod. Vďaka minulej skúsenosti mu to tentoraz išlo od ruky, jediné čo ho trochu znepokojovalo, bola Bella. Sťažka dýchala, rukami zvierala prikrývku pod sebou a cvičné dýchanie vôbec nepomáhala.

„To bude dobré, láska. Neboj, onedlho to skončí,“ snažil sa jej pomôcť aspoň slovne a pripravoval sa na silnejšie kontrakcie, ktoré sa dostavili ani nie o minútu. Tak ako predtým, aj teraz jej nakázal tlačiť a Bella premohla všetku tú neznesiteľnú bolesť a snažila sa mu vyhovieť. Cítila sa však strašne slabo a ubolene. Nechápala prečo to tak je, pri Nessie to bravúrne zvládala.

„Už len chvíľku, ešte raz poriadne zatlač,“ nariaďoval jej manžel a z posledných síl, ktoré jej ostali, zatlačila. A keď začula zvučný detský plač, umorene sa zvalila do vankúšov a snažila sa znormalizovať svoj dych.

„Tak?“ dostala zo seba roztraseným hlasom a hlavu otočila na Edwarda stojaceho neďaleko, držiac v náručí plačúci uzlíček.

„Dovoľ, aby som ti predstavil našu malú Elizabeth,“ precíteným hlasom sa k nej zohol a na hruď jej položil uplakané dieťatko. Bella ju rýchlo, no trochu neistými rukami chytila a pobozkala na hlavičku. Bola neskutočne šťastná. Majú ďalšiu nádhernú dcérku, ktorá sa stala druhým zmyslom ich životov. Rovnako ako Nessie, aj Elizabeth mala jemné bronzové vlásky ako jej ocko, a keď prestala plakať a zaujato si prezerala svoju mamičku, hľadeli na ňu jej čokoládové oči. Presne ako Nessie. Jednoducho sa nezaprie, že sú sestrami.

„Ukáž, vezmem ju,“ Edward chytil do náruče malú Elizabeth a rovnako ako pri Nessie aj teraz rýchlo všetko vrátil do pôvodného stavu. Malú aj Bellu umyl, obliekol a tiež uložil k spánku. Akonáhle sa Bellina hlava dotkla vankúšov, rázom zaspala. Nikdy predtým sa necítila taká unavená a zmorená, no zároveň tak neskutočne šťastná.

„Bells, ešte by si mala ležať,“ káral svoju ženu Edward, keď práve odnášal malú Lizzie do postieľky, potom čo ju jej mamka nakŕmila a ona zaspala. Opatrne ju položil vedľa spiacej Nessie a obidve starostlivo prikryl.

„Neviem čo je to so mnou. Pri Nessie som sa takto necítila,“ priznala sa mu Bella, keď vzdala nádej postaviť sa. Stále bola ubolená a unavená, a to už je Lizzie na svete dobré dva týždne. Pri Nessie sa skoro po týždni už mohla postaviť na vlastné nohy a normálne fungovať. Teraz sa však ešte nedokázala dostať z postele a bez Edwardovej pomoci sa okúpať.

„Tiež tomu nerozumiem. Možno je však tvoje telo už trochu unavené, predsa len ani Nessie ani Lizzie nie sú normálnymi deťmi. Keď tehotenstvo prebiehalo v poriadku, niekde sa to asi muselo odraziť,“ predložil jej svoje jediné vysvetlenie Edward a ľahol si k nej.

„Myslíš, že by bolo najlepšie ma teraz premeniť?“ opýtala sa opatrne, lebo aj napriek tomu, že jej to Edward sľúbil, bol na túto tému háklivý.

„Počkáme ešte pár dní a ak sa to nezlepší, tak to spravíme,“ nechcene vydýchol. Aj napriek tomu, že bol sebecký a chcel si ju k sebe privlastniť na ich celú večnosť, stále cítil vážnosť tejto situácie. Odsúdi svoju milovanú na neustály, nikdy nekončiaci smäd.

„Dobre, uvidíme,“ pritakala mu a pohodlnejšie sa mu uvelebila v náručí.

„To sú moje princezné,“ hrdo prehlásil Edward, keď práve kŕmil Nessie detskou výživou a Bella kojila malú Lizzie. Nessie bola ešte malá, no napriek tomu ju jej rodičia vždy bez problémov dokázali nakŕmiť, prebaliť či uložiť k spánku. Napriek jej živej povahe, sa nikdy neprejavila ako normálne batoľa, ktoré by po večeroch vrieskalo, odmietalo sa nechať nakŕmiť a všetko okolo seba ofŕkalo. Vlastne obidve ich dievčatká boli takéto ohľaduplné k svojim rodičom. Rovnako roztomilé, nádherné a úžasné. Po oboch svojich rodičoch zdedili len to najlepšie, v tých najrôznejších kombináciách.

Nessie bola veľmi rozumná, vyspelá na svoj vek. Občas hádzala rovnaké pohľady ako Edward, čo Bellu veľmi zabávalo. Naopak Lizzie bola skôr ako Bella, čo zase bavilo Edwarda. Ten malý drobček bol skoro vždy hladný, a keď nepapal tak sa skoro vždy nad niečím smial.

„Tak už ti stačilo, ty hladoško jeden?“ zvesela sa pýtala Bella svojej najmladšej dcérky, keď sa konečne odlepila od jej bradavky. Zvesela zamľaskala, akoby chápala čo jej mamička hovorí.

Belle sa jej zdravotný stav konečne zlepšil a pomaly sa vracal do normálu, čo tešilo najmä Edwarda. Veľmi sa nenáhlil za jej premenou a tešil sa z každej jednej minúty, čo ešte bola človekom. Teraz si užívali spoločné chvíle so svojimi dcérkami, pomaly sa pripravujúc nabehnúť do starých koľají. Jedna spomienka im však ešte stále nedokázala upadnúť do zabudnutia.

Edward v jednej zúfalej chvíľke, keď Belle tesne po pôrode bolo tak divne, zavolal svojho otca a požiadal ho, či by Bellu neprišiel pozrieť. Vysvetlil mu jej situáciu, no jeho otec ho aj tentoraz odmietol. Stále si stál so svojou rodinou za svojim rozhodnutím nestarať sa do jeho života a stále neveril, žeby jeho syn mohol mať dieťa. Edward bol už tak sklamaný, že ani nemal dosť síl na to, aby mu poriadne vynadala alebo sa s ním ešte viac pohádal. Zmučene zložil telefón a modlil sa za rýchle uzdravenie svojej ženy. Jeho prosby boli nakoniec vypočuté, no spomienka na tento incident nie a nie zmiznúť. Bella ho, chudáčika, ľutovala. Dobre vedela, že aj napriek tomu, že sú spolu neskutočne šťastní, mu rodina veľmi chýba. Predsa len s nimi strávil skoro stovku rokov a teraz má byť bez nich a dokonca ešte v takomto hroznom odlúčení. Vždy sa ho snažila nejako povzbudiť, odpútať jeho myseľ od pochmúrnych myšlienok na jeho rodiny, no nie vždy to vyšlo. Našťastie teraz mali so svojimi dvoma anjelikmi dosť práce, aby sa nad niečím takým zamýšľali.

Po mesiaci voľna mal Edward znovu nastúpiť do svojej práce, no nechcel Bellu nechávať teraz samú s dvoma malými deťmi. Peniaze však potrebovali a teraz snáď ešte viacej. Nie raz sa dokonca pozastavil pri svojich myšlienkach na to, že by si aspoň na jeden deň skočil niekam do kasína a svojou mocou by mohol vyhrať balík peňazí. Morálka mu to však zakazovala. V deň, keď si kúpili túto chalúpku, si s Bellou sľúbili, že všetky peniaze, ktoré odteraz budú potrebovať pre ich spoločný život, získajú poctivou prácou. A toho sa aj držal.

Preto, aj keď s trochu ťažkým srdcom, vstal skoro ráno, obliekol sa, rozlúčil sa nielen so svojimi dcérkami, ale aj manželkou a vydal sa do prístavu, kde ho čakala ďalšia ranná šichta. Ešte šťastie, že tam nemusel byť do večer. Takto sa vráti snáď dosť skoro na to, aby Belle s dievčatami pomohol.

Jeho žena len okrajovo vnímala, že jej manžel ide do práce, pretože ju spánok ešte úplne neopustil. Obidvaja sa však tohto dňa trochu obávali. Bella si tiež nebola istá či nastávajúci situáciu zvládne. Nakoniec sa ich obavy nenaplnili. Bella si viedla vynikajúco a najväčšiu zásluhu na tom mali asi jej dievčatká. Akoby podvedome chápali, že ocko teraz doma nie je a mamke preto netreba pridávať na starosti. Dokonca aj keď sa Bella pustila do varenia obeda, spokojne mohla uložiť Lizzie vedľa Nessie do jej ohrádky pri pohovke. Zriadili ju nedávno, kopa vankúšov, deka a tiež hračky, teraz zabávali obidve dievčatká. A keď sa Bella rýchlo naobedovala, nakŕmila Nessie a potom aj Lizzie, obidve poslušne zaspali a Bella sa mohla konečne zložiť na pohovku. Jej dievčatká boli také poslušné, že stihla upratať aj hosťovskú izbu, v ktorej bol už hodnú chvíľu neporiadok a upratala aj zvyšok domu.

„Miláčik, som doma,“ zvolal Edward, keď sa konečne vrátil domov. V jednej ruke niesol balíček tých najlepších rýb, ktoré dneska ulovil. Vedel, že jeho žene budú určite chutnať, hneď ako si ich pripraví. Ryby zbožňovala a už sa mnohokrát dohadovali, že ako dlho jej to vydrží, keď jej bude nosiť ryby každý týždeň. Bella si tvrdohlavo stála za tým, že ju nikdy neomrzia, Edward si z nej však vždy uťahoval.

„Ahoj, zlatko,“ pozdravila ho, keď hneď ako ryby odložil do mrazničky, si k nej prisadol a na privítanie pobozkal.

„Tak ako?“ opatrne sa pýtal a očami premeriaval celú izbu.

„Zazeráš, akoby si čakal, že tu dom ani nenájdeš.“ Zabávala sa na jeho pohľade Bella. V podstate trafila do čierneho. Edward mal naozaj obavy vrátiť sa domov. Bál sa v akom stave to tu nájde. No zdalo sa, že je všetko v poriadku a tak sa uvolnil a ospravedlňujúco sa usmial.

„Vidím, že si to zvládla bravúrne,“ zložil jej poklonu a pritiahol si ju do náruče.

„Len vďaka tomu, že máme tie najúžasnejšie, najposlušnejšie a najdokonalejšie dievčatká na svete,“ pritakala mu a šťastne sa nechala objať a maznať od manžela.

„Veru, to máme.“

Dni ubiehali ako voda, rýchlo sa zliali do týždňov a tie do mesiacov. Nessie oslávila svoje prvé narodeniny a Lizzie zase svoje polročné. Dievčatká rástli ako z vody a tešili sa každému dňu. Obidve vždy žiarili ako slniečka, šťastné pri svojich rodičoch. Bella s Edwardom už šťastnejší ani nemohli byť. Napriek tomu jednému z nich niečo nedávalo spávať.

„Zlato, čo sa deje?“ pýtal sa svojej ženy Edward, keď sa už hodnú chvíľu prevaľovala na posteli a nie a nie zaspať.

„Keď ja... ja...,“ nedokázala zo seba dostať svoje pocity Bella.

„Miláčik, vieš, že mi môžeš všetko povedať,“ snažil sa ju posmeliť Edward, keďže vôbec nechápal čo sa s jeho ženou deje. Teraz viac ako inokedy túžil nazrieť do jej mysle a prečítať si ten zmätok, ktorý sa odrážal aj na jej tvári.

„No... vieš...,“ snažila sa sformulovať nejakú vetu, no nešlo. Posadila sa, uprene sa zahľadela na svojho muža.

„Veľmi sa na mňa hneváš?“ zrazu sa ho spýtala a totálne zmiatla.

„Prečo by som mal?“ pýtal sa jej celý šokovaný a rozmýšľal čo takého spravila, že sa na ňu má hnevať.

„Že som ti neporodila syna,“ konečne zo seba vymačkala a zahanbene si hľadela na ruky vo svojom lone. Edward jej rukou jemne zdvihol hlavu, aby sa mu mohla zadívať do očí a nežne pobozkal.

„Ako si môžeš myslieť, že by som sa za to na teba mohol hnevať? Dala si mi ďalšiu úžasnú dcérku a ja už snáď ani šťastnejší nemôžem byť,“ vyznal jej a Bellin pohľad sa konečne ako - tak vyrovnal.

„Ale ja ti chcem dať syna,“ tvrdohlavo riekla a sadla si naňho obkročmo. Edwarda na chvíľku šokovala, no keď ho začala bozkávať na krk, spamätal sa. Jemne ju od seba odtisol a nesúhlasne si ju premeriaval.

„Už nechcem riskovať, že ti bude tak ako po pôrode Lizzie,“ rozhodne riekol a položil vedľa seba do vankúšov.

„Lenže tomu nezabrániš, pokiaľ sa nerozhodneš sa so mnou prestať milovať a to ja nedovolím. Takže...,“ nechala to vyznieť do vzduchu a jemu došlo čo hovorí. Vedel, že má pravdu. Síce ju už nechcel ohrozovať, nedokázal by pri nej každý večer len tak ležať a nemôcť láskať jej dokonalé telo.

„Tak vidíš,“ riekla Bella, keď mu na očiach videla, že s ňou súhlasí.

„Tak ma teda počúvaj, ty potvorka jedna malá. Dohodneme sa,“ riekol lišiacky Edward a rukou jej hladkal stehno.

„Počúvam,“ pritakala horlivo Bella a jeho ruku si posunula vyššie. Edward sa potešene usmial a druhou rukou zašiel pod jej košieľku.

„Ešte raz sa pokúsime o chlapca. Nech už mi ho však dáš alebo nie, viac čakať nebudeme a premením ťa,“ riekol rozhodne čím Bellu dokonale šokoval. Nerád sa do toho tak rýchlo hrnul, no dobre vedel, že už je najvyšší čas. Bella bude mať onedlho dvadsať, a ak chcú byť spolu aj v ich upírskom živote, viac nemôžu naťahovať čas.

„Si si istý?“ musela to počuť ešte raz. Nedokázala uveriť, že to myslí vážne. Vždy sa tejto témy zdráhal a teraz jej to len tak navrhne.

„Áno, som,“ pritakal jej a na nič nečakal a pobozkal ju. Belle mu okamžite bozky opätovala a nechala ho, nech si s jej telom robí čo len chce.

„Teraz naozaj cítim, že to bude chlapček,“ riekla Bella, keď si večer líhala do postele vedľa svojho dokonalého muža. Práve dnes zistili, že sa im pošťastila a Bella je tehotná. Obidvaja mali ozajstnú radosť a Bella len dúfala, že to tentoraz bude chlapec. Aj keby to bolo ďalšie dievčatko, tešila by sa rovnako, no predsa len chcela dať Edwardovi aj syna. A druhý pokus už nebudú mať.

„Tak už poď ku mne,“ zafňukal Edward, keď si Bella ešte chcela prečesať vlasy. Tá sa naňho len sladko usmiala, hrebeň odložila a podišla k posteli. Neľahla si na ňu, ale postavila sa a tak prešla tesne pred svojho manžela. Ten si ju zmeteným pohľadom premeriaval a nechápal jej šibalský úsmev. No až keď si pomaly vyzliekla tričko, nasucho prehltol. Ako očarovaný sledoval jej ruky, ktorými si prehrabala vlasy, prešli po jej krku, zišli k prsiam, jemne ich pohladili, mierili dolu k brušku a potom vyzliekli nohavičky. No ani potom si k nemu neľahla. Obkročmo sa nad neho postavila a provokatívne sa zvlnila. To už však Edward nevydržal a strhol si ju pod seba. Bella sa len šťastne zasmiala a nechala sa unášať na vlnách rozkoše.

„Láska, ako to, že si doma?“ rozospato sa pýtala svojho manžela Bella, keď sa zobudila v jeho objatí.

„Prekvapenie, dnes máme voľno. David má narodeniny a tak nás všetkých pustil domov,“ oznámil jej Edward radostne. Bella sa tiež šťastne usmiala, bola rada, keď sa mohla zobúdzať pri ňom. A musela uznať, že sa David, zachoval ako správny šéf. Pustil svojich zamestnancov domov, keď sa rozhodol ostať doma sám.

„Čo si dáš na raňajky?“ opýtal sa svojej drahej polovičky Edward a rukou pohladil jej poriadne vypuklé bruško. Bella už bola v treťom mesiaci, čo v jej prípade vyzeralo na končiaci sa šiesty mesiac.

„Dala by som si palacinky,“ nadšene zvolala Bella a pri predstave tohto jedla sa jej žalúdok úpenlivo ozval. Edward ju rýchlo pobozkal na pery a utekal splniť želanie svojej ženy. Bella sa vymotala z prikrývky a rovno zamierila do kúpelne. Cestou ešte nazrela do postieľky, kde spokojne spinkala Lizzie a rýchlo sa dala do poriadku. Obliekla sa teplo a pohodlne, voľné nohavice a tunika všetko istili. Hneď potom sa vybrala za úžasnou vôňou šíriacou sa z kuchyne, no cestou ešte nazrela do Nessiinej izbičky. Jej prvorodená dcérka tiež spokojne odfukovala a tak za sebou nečujne zavrela dvere a išla za manželom.

Nessie zriadili izbu len pred nedávnom. Trochu sa obávali, že sa jej to nebude páčiť, byť tak ďaleko od rodičov, no Nessie ich znovu prekvapila. Samota jej v noci vôbec neprekážala. Pokojne vždy zaspinkala, hneď ako jej prečítali rozprávku a v noci sa nikdy nebudila. Bolo to nutné, pretože sa z Lizzie v postieľke už trochu tlačili a tak aspoň konečne využili ten malý priestor v ich domčeku. Vymaľovali ho na žlto a vybavili najviac ako sa dalo. Nessie však jeho veľkosť neprekážala a tak boli spokojní aj oni. Tak či tak sa zdalo, že sa k nej Lizzie onedlho pridá. Ďalšie bábätko bolo na ceste a priestoru akosi málo. Už dokonca uvažovali, že zrušia hosťovskú a tam upravia priestory pre dve dievčatká. Na to však bol ešte čas a tak sa tým netrápili.

„Dobrú chuť,“ podal jej tanier Edward a vybral sa za Nessie, ktorá sa už tiež pomaly prebúdzala. Robila im naozaj veľkú radosť, nielenže už chodila, no pomaly dokonca začala aj hovoriť. Pripisovali to jej vyspelejšiemu mysleniu. Asi to zdedila po jej ockovi. Síce ešte niektoré slovíčka komolila, no aj tak bola roztomilá.

Bella sa hladovo pustila do svojich raňajok a sledovala ako sa do kuchyne vracia Edward a v rukách drží rozospatú Nessie, pretierajúc si očká a zívajúc.

„Ahoj, miláčik,“ pozdravila svoju dcérku Bella, keď ju Edward posadil do jej sedačky a začal jej pripravovať jedlo. Nessie si svoju mamku zvedavo prezerala, hlavne jej bruško. Zrazu natiahla k nemu rúčky a spýtavo hľadela na mamku. Tá sa na ňu milo usmiala a pohladila po líčku.

„Už onedlho budeš mať možno bračeka,“ snažila sa jej vysvetliť, no malá už poriadne ani nevnímala, keď ju Edward začal kŕmiť. To už však Bella dojedla svoje jedlo a náhlila sa do spálne, odkiaľ sa už ozývala Lizzie. Nikdy však neplakala a len sa vrtela a vždy smiala. Bolo to vždy žiariace slniečko. Ihneď ako zbadala mamku, radostne naťahovala rúčky a tá ju ihneď vzala do náruče a nakŕmila ju. Malá nedočkavo prehĺtala materské mlieko a jej očká tekali všade po izbe.

„Tak už aj tento hladoško sa zobudil?“ pobavene sa spýtal Edward, keď spolu s Nessie vošli do spálne. Nessie ihneď vyliezla na posteľ a zvedavo pokukovala po svojej sestričke v mamkinom náručí. Lizzie sa na ňu zoširoka usmiala, keď dopapala, a keď ju Nessie malou rúčkou pohladila po hlavičke. Edward si sadol k Bellinmu boku a oprel si hlavu o jej rameno. Krajší obrázok ani nevidel.

Prešli ďalšie dva mesiace a už veľa nechýbalo k Bellinmu pôrodu. Nessie s Lizzie rástli len a len do krásy. Obidvaja rodičia sa už nemohli dočkať ďalšieho prírastku a patrične sa na všetko pripravovali. No na jedno nie.

Výnimočne bol jeden z krásnych slnečných dní a Edward už bol dávno doma. Trávil so svojou ženou a deťmi krásne popoludnie, keď sa zrazu zarazil. Bella si ho zmetene prezerala, keď jeho ruka na jej brušku ustala v pohybe. Jeho pohľad bol totálne šokovaný, aby tam ani nebol.

„Zlatko, čo sa deje?“ trochu vystrašene sa ho pýtala Bella.

„Máme návštevu,“ zašepkal Edward a nasucho prehltol. Pomaly vstal a podišiel k dverám, ktoré následne otvoril. Bella sa na pohovke otočila a pri pohľade na tie dve osoby vo dverách jej až vyrazilo dych. Rýchlo vstala a ochranársky sa postavila pred svoje deti, ktoré sa hrali na zemi na dečke.

„Synček,“ skoro plačlivo oslovila Edwarda jeho adoptívna mama Esme a smutnými očami k nemu vztiahla ruky.

„Mami, oci,“ stroho ich pozdravil Edward a uvolnil cestu, aby jeho rodičia mohli vstúpiť. Tí váhavo vošli dnu a ich pohľady spočinuli na Belle, jej brušku a dvoch malých deťoch vedľa nej. Šokovane vyvalili oči, nedokázali veriť, že to predsa len bola pravda. Edward sa rýchlo presunul k svojim pokladom a Bellu objal okolo pása.

„Pani Cullenová, pán Cullen,“ rýchlo sa spamätala Bella a pozdravila ich.

„Bella,“ obidvaja ju naraz pozdravili a pomaly sa presunuli k nim.

„Posaďte sa,“ ponúkla im, aj keď vedela, že to nie je nutné. Oni by mohli stáť aj niekoľko dní bez pohnutia a nič by ich nebolelo. Napriek tomu si obidvaja sadli a Bella nakoniec tiež, hneď im oproti do kresla. Edward vzal malú Lizzie, ktorá sa nepokojne vrtela a podal ju jej mamke, kde sa okamžite upokojila. Nessie na rozdiel od jej sestričky si neisto stúpla na nožička, držala sa Edwarda za nohavice a zvedavo si prezerala návštevníkov sediacich na pohovke.

„Mami, oci, toto sú Nessie a Lizzie, naše deti,“ predstavil im nakoniec Edward ich deti, keď oči jeho rodičov si ich láskyplne prezerali. Prekvapilo ho, že sem prišli, a ich myšlienky ešte viac. Boli kajúcne, ospravedlňujúce, čo vôbec nečakal. Najmä nie potom, čo mu odmietli pomôcť, keď Bella rodila.

„Sú krásne,“ riekla dojato Esme a materksým pohľadom si obidve dievčatká prezerala. Napäté ticho, ktoré medzi nimi nastalo, prerušila až Nessie, ktorá rozhodným krokom docupitala k svojim starým rodičom a natiahla sa k Esme. Tá ju trochu prekvapivo chytila a posadila na kolená. Nessie sa pohodlne usadila a hrala sa so šnúrkami, ktoré mala na trakoch. Esme ju láskyplne pohladila po jemných vláskoch bronzovej farby a nešťastne vzlykla.

„Edward, my...,“ začal jeho otec, no akosi sa ďalej nedostal. Zmučene hľadel na svojho syna a jeho družku sediacu pri ňom.

„Prosím, odpusť nám, synček. Odpusť, že sme sa k tebe aj Belle takto zachovali. Naše správanie nemožno asi ničím ospravedlniť a my pochopíme, keď nám nikdy neodpustíte, no chceme aby ste vedeli, že sme pri vás,“ riekol Carlisle, čím Belle dokonale vyrazil dych. Už pomaly nedúfala, že by sa ich názor mohol zmeniť a teraz pred ňou sedia a kajajú sa za svoje správanie.

„Nikdy si neodpustíme, že sme vás zavrhli. Zachovali sme sa strašne, obrátili sme sa vám chrbtom a vedzte, že si to naozaj vyčítame,“ vzlykla bez sĺz Esme a dovolila Nessie, aby sa hrala s jej trblietavým náramkom.

„Nezachovali sme sa ako rodina, ktorou sme boli a možno sme si to uvedomili až neskoro, no aj tak vás prosíme o ospravedlnenie. Hlboko sa hanbíme za naše správanie, a keby sa to dalo hocičím napraviť, neváhali by sme,“ pokračoval Carlisle a slová ich oboch Bellu začínali dojímať. Bolo na nich vidieť ako veľmi ich to všetko mrzí, ako veľmi by radi vzali všetko späť. Bella jednou rukou chytila tú Edwardovu a nežne sa naňho zahľadela.

„Bella, prosím odpusť mi moje správanie. Vždy keď si na to čo i len spomeniem, zhrozene si uvedomím, čo som to vlastne spravila. Už nikdy sa nebudem môcť pozrieť do zrkadla. Moje správanie je neospravedlniteľné. Najmä kvôli tomu aká si,“ spustila Esme.

„Nikdy ti nebudeme dostatočne vďačný za to, ako veľmi miluješ nášho syna a za to, že si mu dala ozajstnú rodinu,“ pridal sa Carlisle.

„Rodinou ako sme my asi ani nikdy neboli,“ smutne sklopila hlavu Esme a Carlisle ju súcitne chytil za ruku.

„Môžeme asi len snívať o tom, že by ste nás prijali medzi vás,“ slabo hlesol Carlisle a tiež zahanbene sklopil hlavu. Belle do očí vyhŕkli slzy a svoj pohľad stočila na Edwarda. Videla, že aj jeho dojali. Videla mu na tvári ako veľmi by im chcel odpustiť. Otočil sa na svoju ženu, a keď mu ona nežným úsmevom kývla na súhlas, prehovoril k svojim rodičom.

„Môžeme to skúsiť.“ A na tvárach jeho rodičov sa objavila toľká vďaka a láska, až ju museli medzi sebou cítiť všetci. Edward podišiel k svojmu otcovi, ktorý rýchlo vstal a syna láskyplne objal. Bella spolu s Esme sa na nich len šťastne usmievali, a keď Esme podala Nessie Carlislovi a tiež objala svojho syna, usmievali sa v izbe snáď už všetci. Esme opatrne a pomaly podišla k Bella a tej ihneď došlo čo chce. Lizzie podala Edwardovi a nechala sa matersky objať.

„Ďakujem, za všetko,“ zašepkala jej do ucha Esme a potom o krok ustúpila a nahradil ju jej manžel.

„Vitaj do rodiny,“ srdečne ju privítal a Esme jej zotrela šťastnú slzičku, ktorá jej stiekla po tváričke. Bella sa na nich radostne usmiala, keď zacítila štuchnutie do bruška. Ruka jej tam okamžite vyletela a miest pohladila. Všimla si zaujaté pohľady Edwardových rodičov a tak sa spýtala: „Chcete sa ho dotknúť?“ Obidvaja nadšene prikývli a najopatrnejšie ako sa len dalo, jemne položili ruky na miesto kde im Bella ukázala. Ani nie o sekundu na to, maličký znovu kopol. Na tvárach Esme aj Carlisla bolo vidieť nekonečnú nehu a dojatie, a keby mohli, tak by určite plakali.

„Miláčik, mala by si si ľahnúť,“ riekol Edward, keď sa Bella musela rukou oprieť o čelo kresla. Jej nohy ju už tak dlho nevydržali udržať a tak súhlasne prikývla a ľahla si na pohovku, kde ju Edward prikryl a sadol si k jej hlave. Esme s Carlislom si zase sadli do kresiel oproti nim, Esme držiac v náručí malú, vždy usmievavú Lizzie. Nessie si zase sadla Edwardovi do lona a hrala sa s plyšákom.

Edward za pomoci svojej ženy vyrozprával celý ich príbeh začínajúc odchodom z Chicaga, pokračujúc ich zabývaním sa v chalúpke a mestečku, končiac narodením sa detí. Dopoludnie sa vlieklo, až sa úplne presunulo do večera. Bella si nabrala zostávajúce lasagne z obeda, Nessie spapala svoju prepasírovanú zeleninu a potom Bella nakŕmila aj Lizzie a uložila ju do postieľky. Chudáčik, bola už poriadne unavená, dnešný deň dal zabrať všetkým. Zatiaľ čo Edward ostal so svojimi rodičmi v obývačke, Bella uložila aj Nessie, prečítala jej rozprávku, jej najobľúbenejšiu, Kráska a zviera, a potom sa aj ona pobrala uložiť k spánku. Ospravedlnila sa svojim svokrovcom, opláchla sa a zaľahla do postele. Aj na ňu mal dnešný deň dopad. Cítila sa unavená, no šťastná. Dobre vedela, ako veľa to pre jej manžela znamená. Konečne bude znovu v spojení so svojou rodinou, konečne sa bude cítiť úplne celý. A možno... možno tým aj ona konečne získa veľkú rodinu. Možno...

Počas nasledujúcich dní sa toho v malej chalúpke na útese udialo mnoho. Pribudlo niekoľko nových - starých tvári, ktoré sa tu objavili. Carlisle s Esme ešte v ten večer čo prišli, zavolali svojim deťom s prosbou, aby za nimi prišli. Tí sa dostavili až o dva dni neskôr a nemohli uveriť svojim očiam, keď svojich rodičov našli spolu s ich bratom a jeho už ženou, zazerajúc na malé dievčatko, ktoré pobehovalo po záhradke a ďalšie malé bábätko v náručí ich brata. A keď zbadali Bellino poriadne bruško, zmeraveli na miestach.

Rýchlo pochopili svoju obrovskú chybu a tiež sa ospravedlňovali ako len dokázali. Ich výčitky svedomia rástli vždy, keď videli malé dievčatká. Ešte dlho bude trvať kým si odpustia, no mali toľké šťastie, že im dokázali odpustiť Bella s Edwardom. Keď videli akí sú šťastní a spokojní, konečne im došlo, že ich brat si nemohol vybrať lepšie. Boli zaslepení, rovnako ich rodičia, no našťastie sa im konečne rozjasnilo pred očami. Všetci boli nadšení z malých prírastkov v ich rodine, každý si malé dievčatká rýchlo obľúbil. Emmett s Jasperom a Carlislom sa s nimi kedykoľvek hrali, Alice s Rose a Esme sa o nich starali ako o vlastné. Tak ako sa na veľkú, šťastnú rodinku patrilo.

Po niekoľkých dňoch čo sa u nich zdržali, sa Edward spolu so svojou novo nadobudnutou rodinou rozhodol vydať na spoločný lov, hneď ako Bella zaspí. Mal z toho isté obavy, priečilo sa mu ju nechať samú v chalúpke a dievčatká tiež, no keď ho nakoniec presvedčila sama Bella, neváhal. Rozbehol sa s rodinou po lese, šťastný z ich prítomnosti, náklonnosti a lásky.

Bella sa zase spokojne uložila do svojej postele a nežne si hladila bruško. Pomaly zaspala, no dlho netrvalo a zobudila sa kvôli svojmu brušku. Maličké sa v ňom nejako nervózne otáčalo, a tým ju nenechalo spať. Vytiahla sa na vankúše a pomalým, pokojným krúživými pohybmi sa ho snažila upokojiť, no potom sa stalo niečo čo nečakala. Medzi nohami pocítila teplú tekutinu. Ihneď vedela, čo to znamená. Zdá sa, že maličkému sa už nechcelo čakať a pýta sa na svet.

Nevedela čo má teraz robiť. Edward je vonku niekde so svojou rodinou, mobil určite vypnutý a ona tu, s dvoma malými deťmi začínajúc rodiť. Horúčkovito sa snažila prísť na to, čo má robiť, no nedarilo sa jej. Bábätko sa nepohodlne otáčalo v jej brušku, čo jej vôbec nepomáhalo. Nemohla sa pohnúť bez toho, aby tým dieťatko ešte viac nevyrušila a nápad potácať sa lesom a pokúsiť sa nájsť Edwarda ihneď zatrhla. A potom ju znovu niečo šokovalo. Bolo to úplne nečakané, a preto bolesťou zjojkla. Ozvala sa prvá kontrakcia a vôbec nebola príjemná. Našťastie jej zjojknutie malú Lizzie neprebudilo, zato Nessie ani nie o minútu na to zvedavo nakukla do spálne jej rodičom.

„Mami, šo ti je?“ rozospato sa jej pýtala a pomaly k nej pristúpila.

„To nič, miláčik, bež spať,“ snažila sa jej dohovoriť, no kontrakcie boli naozaj silné a len ťažko premáhala hlas, aby nevykríkla.

„Bolí ťa niešo?“ Ako vždy bola veľmi všímavá. Neunikla jej mamkina bolestne skrivená tvár a ľahko si to dala dokopy.

„To je v poriadku, len bábätko sa pýta na svet. Onedlho budeš mať ďalšieho súrodenca,“ odpovedala jej a sťažka dýchala.

„Kde je ocko?“ pohotovo sa pýtala malá ďalej.

„Išiel s ostatnými na prechádzku do lesa. Určite sa čoskoro vráti,“ modlila sa, aby sa rýchlo vrátil.

„Ty sa nemusíš ničím trápiť. Bež si znovu ľahnúť,“ snažila sa ju presvedčiť Bella, nechcela, aby ju takto videla.

„Pôjdem nájsť ocka,“ rozhodne riekla a rýchlo vybehla von z izby.

„Nie, Nessie, rozumieš. Nikam nechoď. Nessie,“ kričala za ňou Bella, čo už aj vzbudila Lizzie. Neplakala však, len sa zavrtela a znovu zaspala. Belle sa však hrôzou stiahlo hrdlo aj žalúdok, keď začula ako sa zaklapli vchodové dvere. Nessie ju zjavne neposlúchla.

Malá poloupírka Nessie, utekala vo svojich ružových topánočkách, bielej vetrovke a farebnej čiapočke, naprieč lesom a snažila sa nájsť svojho ocka, aby mohol ísť za mamkou a pomôcť jej. Na to, že bola ešte malá, si toho uvedomovala naozaj veľa. Vyspelú myseľ zdedila po svojom ockovi. To však nebolo to jediné. Všetky zmysli mala omnoho vyspelejšie a vyvinutejšie ako by malo normálne dieťa. A hlavne vďaka tomu, dokázala zacítiť vôňu patriacu jej ockovi. Pohybovala sa rýchlo a obratne, beh jej nerobil problém, aj keď bola malá. Rýchlosť mala poriadne väčšiu ako by bolo normálne a tiež si dobre uvedomovalo, že jej ocko mal veľmi dobrý sluch, preto horlivo vykrikovala po celom lese, dúfajúc, že ju bude počuť.

„Oci, oci,“ kričala z plných pľúc, stále utekajúc po jeho pachovej stope. Ani nie o minútu nato, ju jej ocko rýchlo zovrel v náručí a nedokázal uveriť, že ju tu vidí.

„Bábo chce von,“ rýchlo vydýchla a potom sa už len schúlila v náručí svojho ocka a nechala sa unášať lesom. Netrvalo im to skoro ani minútu, keď Edward rozrazil dvere, Nessie poslal do postieľky a vtrhol do spálne. Bella sťažka dýchala do rytmu, ktorý jej mal uľaviť, celá spotená a vystrašená.

„Láska,“ prihovoril sa k nej a okamžite sa dal do práce. Lizzie preniesol k Nessie, ktorá už ležala vo svojej postieľke, no nespala. A potom sa už len venoval svojej žene. Po dvoch pôrodoch bol už snáď expertom, no tento pôrod šiel ešte ťažšie ako pri Lizzie. Bella sa v kontrakciách skrúcala ešte aspoň pol hodinu, kým na svet konečne nepriviedla dlho očakávané bábätko. Dýchala ako zmyslov zbavená, pľúca aj srdce pracovali na maximum.

„Je to chlapec?“ s nádejou sa šeptom pýtala svojho muža, ktorý utieral malý uzlíček v náručí.

„Máme nádherného chlapčeka,“ vydýchol šťastne Edward a Bella sa radostne zasmiala. Už však bola na pokraji svojich síl a ihneď tuho zaspala. Hneď potom, čo sa Edwardovi podarilo ju bez prebudenia opláchnuť a vymeniť posteľné prádlo, sa do domu vrátila zmetená rodina. Akonáhle ho uvideli v náručí s malým chlapčekom, ktorý spokojne spinkal, sa im tváre radosťou rozžiarili.

Teraz bol v dome každý šťastní. Či spal, bdel, alebo len tak čulo stál, radosť a šťastie vyžarovala z každého. Nikto nemohol tušiť, čo ich ešte len čaká.

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sirota - 6. časť: