Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sirota - 5. časť

13.07.2010 (08:15) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4562×

Sirota: 5. časť

„Vyzeráš nádherne, drahá,“ zložila stará pani Bathova poklonu mladej dievčine vo svadobných šatách. Konečne nastal ten deň. Ten deň, na ktorý všetci čakali a hlavne jeden zamilovaný pár. Už ubehol skoro mesiac od zasnúbenia mladého upíra a jeho krásneho dievčaťa. Obidvaja nenávratne zamilovaní a rozhodnutí spečatiť svoju láskou aj pred ostatnými.

„Ďakujem, za všetko,“ z celého srdca jej ďakovala Bella. Nielenže jej táto stará milá pani darovala svadobné šaty jej dcéry, ale ešte jej aj pomáhala s obliekaním a tiež s prípravou svadby. S Edwardom sa rozhodli zviazať svoje životy v neďalekom parku, kde sa nachádzal aj malý biely altánok. Práve tam teraz čakal on na ňu spolu s kňazom a tiež niektorými obyvateľmi mesta, ktorí prijali ich pozvanie na svadbu. Jej, okrem pani Bathovej, robila spoločnosť aj Stacy, dievča v rovnakom veku ako Bella, ktorá pracovala v miestnej škôlke. Spriatelili si presne v deň, keď Bella prvýkrát nastúpila do práce u pani Bathovej a vlastne v deň jej zasnúbenia. Stacy veľmi rada chodievala na orechovú tortu do kaviarničky pani Bathovej a tam sa aj stretli. Okamžite si padli do oka, a preto vôbec nebolo divné, že ju Bella požiadala, aby jej šla za svedka.

„Tak, myslím, že by sme mohli vyraziť,“ zvolala zvesela Stacy a už aj ťahala Bellu von z jej izby. Keďže chalúpka mladého páru bola dosť ďaleko od miesta konania svadby, Stacy rada požičala svoju izbu na prípravy. Bella sa ešte raz poriadne nadýchla, chytila si sukňu, aby sa na nej nepotkla a spolu s pani Bathovou a Stacy vykročila k parku.

Celou cestou rozmýšľala nad všetkým čo sa udialo posledný mesiac. Samozrejme, najdôležitejšou udalosťou bolo ich zasnúbenie. Vďaka rýbarom sa to veľmi rýchlo roznieslo po celom mestečku a tak sa spolu s Edwardom rozhodli, že radšej verejne pozvú všetkých a nechajú na nich či prídu, alebo nie. Predsa len sa tu so všetkými ešte nepoznali a možno by niekoho mohlo uraziť, ak by nebol pozvaný.

Ďalším prevratným bodom bolo pozvanie Edwardovej rodiny. Edward ešte v deň zasnúbenia napísal svojej rodine list, v ktorom oznamuje svoje zasnúbenie s Bellou a tiež, že aj napriek všetkému by ich obidvaja radi uvideli na ich svadbe. Poslal ho na ďalší deň a presne o týždeň nato im došiel naozaj krátky list so strohým a formálnym odmietnutím. Bella dobre vedela, ako veľmi to Edwarda zasiahlo. Napriek všetkému svoju rodinu mal stále rád a tajne dúfal, že nakoniec prídu. No nakoniec sa len sklamal. Ich chovanie ho naozaj ranilo. Tak veľmi túžil mať svoju rodinu po boku v tak pre neho dôležitý deň. Snažil sa to pred ňou skryť, no neúspešne. A práve to donútilo Bellu urobiť ďalší dôležitý krok. Ešte teraz si pamätala svoju nervozitu a neistotu, keď tak robila.

Mladá dievčina stála pred nádherným, honosným domom. V duchu sa posmeľovala a pomaly pristúpila k vchodovým dverám a zazvonila. Netrvalo dlho, kým jej konečne otvorili. Alice sa na ňu nezaujato pozerala, čo Belle nepridávalo na odvahe.

„Ahoj,“ slušne sa jej pozdravila, na čo jej Alice len tak ledabolo prikývla.

„Tak čo, prišla si si pre peniaze?“ posmešne sa jej pýtala Rosalie, ktorá sa zjavila vedľa svojej sestry. Bella sa na ňu nahnevane zamračila.

„Nie, prišla som kvôli Edwardovi,“ riekla a dúfala, že ju aspoň vypočujú. Keď už míňala peniaze na cestu, tak aspoň nech dostane šancu.

„Poď ďalej,“ nakoniec ju vyzvala Alice, aj keď sa to jej sestre veľmi nepáčilo. Spoločne všetky tri vošli do obývačke, kde už sedeli aj zvyšní členovia rodiny.

„Dobrý deň,“ slušne sa pozdravila všetkým, pričom sa nikto nenamáhal jej odzdraviť. Jedine Esme s Carlislom jej pokývali hlavou rovnako ako Alice, no ani pohľad jej nevenovali.

„Viem, že si myslíte, že nie som pre vášho syna dostatočne dobrá, no on si ma vybral. Milujem ma a ja milujem jeho. Veľmi, naozaj veľmi by ho potešilo, keby ste prišli na našu svadbu. Nie kvôli mne, ale kvôli nemu. Stále vás má strašne rád a bolí ho, keď ho takto odmietate. Tak veľmi by vás chcel mať pri sebe v tak dôležitý deň a ja vás veľmi prosím, aby ste jeho želanie splnili,“ prosila ich a snažila sa ignorovať všetky ich odmietavé a ponižujúce pohľady mierené na ňu. Teraz zahodila svoju hrdosť, teraz chcela, aby sa už Edward netrápil.

„Myslím, že v liste sme sa dosť jasne vyjadrili, že sa nemienime podieľať na zničení jeho života,“ kyslo riekla Rosalie a Bella vedela, že jej postoj sa voči tomuto nezmení.

„Súhlasíme s Rose,“ pritakali jej Emmett s Jasperom a Alice. Takže už zostávali len Esme s Carlislom. Aspoň na nich videla nerozhodnosť. Videla boj, ktorý v nich zmietal.

„Prosím,“ zašepkala ich smerom a dúfala, že to vyjde.

„Uvidíme,“ nakoniec riekol Carlisle, čím si vyslúžil nahnevané pohľady od svojich detí. Bella vycítila, že už viac nezmôže a tiež, že je tu už nevítaná a tak sa pomaly pobrala.

„Ďakujem, keď prídete, potešíte nielen Edwarda, ale aj mňa,“ pravdivo riekla, rýchlo sa s nimi rozlúčila a odišla domov.

Modlila sa, aby nakoniec prišli aspoň Esme s Carlislom. Tak veľmi by to pre Edwarda znamenalo.

„Takže, najprv pôjdem ja. Ty napočítaj do piatich a nasleduj ma,“ prerušila tok Belliných myšlienok Stacy a Bella sa rýchlo okolo seba rozhliadla. Stáli neďaleko uličky vedúcej k altánku. Všade okolo boli stromy a tak ju ešte nebolo vidno. Hneď ako prejde na roh a zabočí na cestičku k altánku, konečne uvidí svojho princa. Dnes ho nevidela vôbec, pretože ho jeho priatelia vytiahli von na rozlúčku so slobodou.

Bolo také krásne vidieť Edwardovo šťastie, keď si v mestečku rýchlo našiel kamarátov. Mnohí z nich boli práve rybári, s ktorými lovil, no takisto aj obchodníci s rybami. Jeho najlepší priateľ, Daniel, mu dokonca išiel aj za svedka.

„Nepotkni sa,“ zažartovala Stacy a už sa aj pomalým krokom vydala k oltáru. Bella sa zhlboka nadýchla, uhladila si šaty, narátalo do piatich a tiež sa pobrala k altánku. Hneď ako zabočila na cestičku, široko sa usmiala. Okolo cestičky boli umiestnené stoličky, ktoré boli bohato zaplnené mnohými známymi tvárami. No čo ju potešilo najviac, boli dve tváre sediace úplne vpredu. Nádherné, bledé anjelske tváre sa na ňu teraz dívali s miernym šokom, nevedela však prečo. Neriešila to, pretože by teraz najradšej skákala od radosti. Esme s Carlislom sa nakoniec rozhodli prísť a tak ju teraz už nič iné nezaujímalo ako jej Edward.

Edward stál pred kňazom a zamilovaným pohľadom hľadel na tú krásku, ktorá si to teraz k nemu mierila. Ten nádherný anjel vyzeral v jednoduchých bielych šatách na tenké ramienka akoby práve zostúpil z neba. Ani sa nečudoval tým myšlienkam, ktoré lietali v hlavách všetkých svadobčanov. Každý obdivoval jej prirodzenú krásu, dokonca aj jeho rodičia boli milo prekvapení.

A aký bol prekvapený on, keď sa tu pred chvíľou zjavili. Spolu s Danielom, svojim svedkom, netrpezlivo postával pred oltárom a už sa nevedel dočkať, kedy uvidí svoju milovanú. A práve vtedy sa tam z ničoho nič zjavili jeho adoptívny rodičia. V ich myšlienkach videl, čo ich prinútilo sem prísť. Že ich presvedčila práve jeho Bella. Teraz ju snáď miloval ešte viac, ak to bolo vôbec možné.

Teraz proti nemu kráčala, na tvári úsmev od ucha k uchu až k nemu došla, chytila sa jeho ponúkanej ruky a spoločne sa otočili na kňaza.

Obrad bol nádherný, obidvaja slávnostne predniesli svoje áno rozhodne a zamilovane, až ich kňaz konečne prehlásil za muža a ženu a mladý pár sa mohol pobozkať. Nadšený a šťastný z ich zväzku sa ruka v ruke vydali do sálu mestskej haly, kde sa mala konať menšia slávnosť a pohostinnosť pre všetkých pozvaných. Zastali pred dverami do sály a prijímali jedny gratulácie za druhými. Ako poslední ostali Edwardovi rodičia.

„Mami, oci, ďakujem,“ hlesol odovzdane Edawrd a s obidvoma sa objal. Esme aj Carlisle sa nakoniec s obidvoma rozlúčili, s Bellou si dokonca potriasli aj ruky a odišli rovnako nečakane ako aj prišli. Obidvaja však boli takí rozjarení z toho, že vôbec prišli, že im nič nevyčítali. Nakoniec sa aj oni dvaja pridali k ostatným oslavujúcim. Spoločne rozkrojili svadobnú tortu, ktorú pre nich napiekla pani Bathova, navzájom sa nakŕmili a tiež si aj zatancovali. Oslava trvala až do večera, keď sa nakoniec mladomanželský pár so všetkými aj rozlúčil a poďakoval nielen za účasť na svadbe, ale aj za krásne svadobné dary. Potom sa spokojne vrátili späť do ich chalúpky.

„Vieš, že ťa milujem?“ opýtal sa svojej ženy Edward, keď zatváral dvere na ich spálni. Bella sa naňho otočila s čarokrásnym úsmevom na tvári a rozjarene sa zasmiala.

„Viem, a ty vieš, že aj ja ťa milujem?“ spýtala sa ho na oplátku.

„Viem, a nikdy za to neprestanem ďakovať,“ slávnostne riekol a pritiahol si ju k sebe do náruče. Objal ju rukami okolo pása a hlavu si zaboril do jej nádherných, voňavých vlasov.

„Ďakujem, za všetko,“ zašepkal jej do uška, na čo sa Bella ošila. Jeho chladný, omamný dych na jej krku a tie slová, na ňu mali blahodárne účinky.

„Zatancujeme si?“ opýtal sa jej zastretým hlasom, jemne sa otierajúc o jej hebkú pokožku na krku.

„Veď nehraje hudba,“ dokázala zo seba dostať Bella. Jej dych už bol aj tak neistý a hlas sa jej trochu triasol.

„To predsa nevadí,“ zašepkal a pomaly sa začal hýbať v pomalom rytme hudby, ktorú počul len vo svojom vnútri. Jednou rukou hladil Bellin chrbát, druhou láskal jej vlasy. Perami sa jemne otieral o jej krk, zasypával ho nežnými bozkami.

„Si nádherná,“ hlesol, keď sa perami presunul k jej tvári. Vybozkával každú jednu časť tej krásy. Hladké čelo, zavreté viečka, malý noštek, ružové líčka. Zastavil sa až pri krásne vykrojených perách mierne otvorených. Bella dýchala zrýchlene a jej dych omamoval Edwarda. Už to dlhšie nemohol vydržať a konečne ju pobozkal. Vášnivo plienil jej čarovné pery a rukami kĺzal po jej krásnom tele. Jeho ruky zavadili a sadu gombičiek na jej šatách a on sa pomaly dal do ich rozopínania. Bozk vôbec neprerúšali ani keď Edward odopol aj ten posledný gombík. Rukami sa vrátil po holom chrbte až k Belliným ramenám, opatrne chytil tenké ramienka šiat a sunul ich dolu. Jemná látka sa ľahko zošuchla po Bellinom tele.

„Si dokonalá,“ hlesol, keď rukami nežne hladil odhalené miesta. Už síce Bellu videl nahú, no jej krása ho stále zarážala, a to pred ním stála ešte v bielom spodnom prádle. Belle sa nepáčilo, že znovu je ona už skoro nahá a on má na sebe ešte všetky kúsky oblečenia. Tentoraz istými rukami sa presunula k jeho kravate a obratne ju rozviazala a stiahla. Ihneď nato mu vyzliekla sako a pustila sa do rozopínania jeho košele. Celý čas sa vášnivo bozkávala, len občas sa Edward perami presunul na jej krk, aby jej doprial potrebný vzduch. No hneď ako ho znovu nasala do pľúc, hladovo si ho k sebe znovu pritiahla.

Konečne rozopla aj ten posledný gombík na jeho bielej košele a mohla ju odhodiť niekam do priestoru v izbe. Okamžite boli jej ruky zamestnané jeho nádhernou hruďou, vypracovanými tehličkami, silnými svalmi. Obkresľovala každý jeden záhyb toho dokonalého kúska jeho tela. Bola ním taká omámená, že sa dokázala odpútať od jeho pier a ústami sa presunúť k jeho krku a pomaly sa sunula nižšie. Zanechávala za sebou vlhkú cestičku a Edward si naplno vychutnával jej dotyky a bozky. Rukami zatúlal k zapínaniu jej podprsenky a šikovne jej ju odopol. Náruživo si ju pritiahol na svoju hruď a vášnivo sa prisal k jej perám. Dotyk jej jemných a horúcich pŕs na jeho studenej a tvrdej hrudi vzrušoval oboch rovnako.

Pomaly, zohrane, sa posúvali k posteli až si na ňu Bella sadla. Rozjarenými očami ho hltala pohľadom a sunula sa viac do stredu postele. Edward sa k nej zohol, rukami ju chytil za boky a bleskurýchle jej vyzliekol aj posledný kúsok oblečenia. Bella sa pohodlne uložila do vankúšov, pohľadom stále upreným na Edwarda. Ten si rozopol opasok pri nohaviciach a následne ich vyzliekol. Stál pred ňou len v bielych boxerkách, až si nad ňu pomaly ľahol. Pohladil ju po rozpálenom líci a miesto pobozkal. Následne sa znovu presunul k jej zvodným perám a dlhú chvíľu ich okupoval. Potom sa nimi presunul cez krk, kľúčne kosti až k jej mladému poprsiu, ktoré celé vybozkával. O chlade nenechal ani jej bradavky, ktoré priam kričali po jeho perách. Nežne vzal jednu do úst, sladko stisol medzi perami a jazykom obkrúžil. Toto isté urobil aj s tou druhou a Bellu tým privádzal do šialenstva. Svojimi vzdychmi mu jasne dávala najavo ako veľmi ju jeho láskanie vzrušuje. Keď sa jazykom presunul cez jej bruško až k stehnám, horela túžbou, aby si ju konečne vzal. Pobádala ho k tomu, no on ju ešte stále dráždil. Nedokázal sa nabažiť toho nádherného obrazu, ktorý sa mu naskytol. Obnažená Bella vypínajúca sa proti nemu, žiadajúca o jeho dotyky, bozky, o neho samého.
Už sa však dlhšie ani on nedokázal ovládať a tak si rýchlo stiahol prebytočné oblečenie a opatrne sa na ňu položil. Rukami ju pohladil vo vlasoch, no potom sa presunul k jej zadočku a stehnám a širšie ich roztiahol. Bellin dych bol tentoraz kolísavý, nerovný. Dychčala akoby práve ubehla maratón, no bolo jej to jedno. Edward vyburcoval všetky jej zmysly na maximum a teraz nadišiel čas na ich skrotenie. Zacítila tvrdý dôkaz jeho mužnosti a túžby na vnútornej strane stehna, čo ju vzrušilo ešte viac.

„Chcem ťa,“ zavrnela mu do ucha a Edward už na nič nečakal. Pomaly sa priblížil k jej lonu a začal ju vypĺňať. Po chvíľke zacítil tenkú blanku a rozhodnutý ju bolesti čo najviac ušetriť, rýchlym pohybom prekonal aj túto prekážku. Počul jej zalapanie po dychu a tak sa zastavil. Zodvihol sa na lakťoch a pozrel do jej tváre. Viečka mala stisnuté k sebe a pery pevne zovreté. Tak veľmi sa teraz nenávidel za to, že jej ublížil. Ona akoby vycítila jeho rozpoloženie, ho jemne pobozkala na čelo. Tá malá nepatrná bolesť rýchlo pominula a ona mu bola vďačná za to, že bol k nej taký ohľaduplný. No teraz cítila ako jej teplo vychádzajúce z ich spojenia, zaplavuje celé telo a chcela viac. Reflexívne prehla panvou a donútila ho tak k pohybu. Jej telo presne vedelo, čo a ako má robiť a Edward rýchlo pochopil jej zámer. Vášnivo ju pobozkal a pomaly začal prirážať k jej hebkému telu. Každým jeho pohybom ju niesol stále vyššie a vyššie, rýchlo stúpala do krásnych výšin a on na tom bol rovnako. Ich vzdychy sa miešali až vyvrcholili jedným mohutným výdychom ich mien. Telami im zmietala doteraz nepoznaná emócia. Teplo, ktoré im v telách explodovalo sa pomaly sťahovalo do ústrania a oni obidvaja ťažko oddychovali. Stále ešte spojení sa pobozkali vrúcne a láskyplne, úplne šťastní z nedávneho zážitku.
„Milujem ťa,“ navzájom si vyznali a v spoločnom objatí sa nechali unášať láskou.

Aké krásne obdobie nastalo v živote mladého manželského páru. Obidvaja neskonale šťastní si vychutnávali svoje manželstvo so všetkým čo k tomu patrilo. Po pár týždňoch si konečne dorobili všetko aj v ich domčeku. Všetky izby už boli vymaľované teplou broskyňovou farbou, nábytok doladený k nemu, už im nič nechýbalo. Bella sa dokonca pustila aj do úpravy ich malej záhradky a tak aj okolie domčeka bolo upravené. Obidvaja chodili do svojich práci a všetky voľné chvíle trávili spolu. Cez deň chodili na prechádzky alebo sa len tak flákali na neďalekej pláži. V noci sa zase venovali jeden druhému, v nežnom náručí sa oddávali vzájomným vášniam a túžbam. Ich manželstvo malo práve oslavovať svoje trojmesačné výročie, keď sa dozvedeli niečo, čo im navždy zmenilo ich životy.

Bol piatok a Edward tak ako každý deň aj teraz čakal na svoju ženu pred kaviarňou pani Bathovej. Bella už mala končiť a tak akonáhle sa rozlúčila so starou milou pani, sa rýchlo rozutekala k svojej láske. Cestou sa jej však nejako divne zamotala hlava a nebyť Edwardových rýchlych reflexov, asi by spadla na zem. Starostlivo si ju premeriaval, až kým sa obraz pred jej očami prestal hýbať. Uvolnene sa usmiala, aby ho upokojila a s ešte trochu roztrasenými nohami sa pohla v pred. Edward ju stále držal blízko pri sebe a jeho starosť o ňu mu nevypŕchala.

„Edward, len sa mi trochu zamotala hlava. Bolo to asi od toho tepla. Dnes som pomáhala pani Bathovej pri pečení a v kuchyni bolo hrozné teplo,“ snažila sa ho aspoň ako tak upokojiť, no Edwardove obavy aj tak nepominuli. Chudák, keď takto reagoval len pri tomto, akoby asi reagoval na to, čo mu zatajovala. Už skoro týždeň jej každé ráno bolo zle od žalúdka. Najprv si myslela, že to spôsobuje nejaké jedlo, no tá nevoľnosť stále nepoľavovala. Asi urobila dobre, keď mu o tom nepovedala. Stále verila, že to rýchlo prejde.

Celou cestou domov však rozmýšľala nad slovami svojej kamarátky. Stacy, tak ako každý deň, aj dnes zavítala k pani Bathovej pre kúsok orechovej torty a keď jej Bella hovorila o jej rannej nevoľnosti, Stacy prišla na um zaujímavá myšlienka. Zvaľovala to na možné tehotenstvo. To však Bella na mieste zamietla. Veď predsa koľkokrát jej Edward hovoril o tom, že upíri nemôže mať deti. Aj keď bola pravda, že nikdy, za celý čas čo spolu žili aj intímne ani raz nepoužili ochranu. Ale nie... to predsa nemohla byť pravda. No teraz, keď sa jej z ničoho nič zamotala hlava... Už si tým taká istá nebola. A keď začala rátať dni od jej poslednej periódy, jej neistota narastala. Zdesene si uvedomila, že svoje dni mala naposledy pred mesiacom. Teraz jej to meškalo skoro dva týždne.

„Čo by si si dala na večeru?“ opýtal sa jej Edward a tým ju vyrušil z prúdu zmetených myšlienok. Zarazene si uvedomila, že už sú doma a Edward jej ako pravý gentleman vyzlieka kabát.

„Prekvap ma,“ riekla a pobozkala ho na pery, tak ako to robili každý deň. Bella sa rýchlo pobrala do kúpelne a tam zas a znovu rátala, no vždy jej to vychádzalo rovnako. A tak sa pevne rozhodla. Pokiaľ jej aj zajtra ráno, bude zle, kúpi si tehotenský test a potom sa uvidí.

A bolo to tu. Bella netrpezlivo stála v malej kúpelni u Stacy v byte. Keď sa ranná nevoľnosť prejavila aj dnes, tak jej nič iného ani neostávalo. Ráno zavolala Stacy, či by jej nekúpila jeden tehotenský test a či by potom za ňou cez svoju obedňajšiu prestávku nemohla prísť. Stacy ako pravá kamarátka ihneď súhlasila a tak teraz obidve nervózne postávali pri malých hodinkách a čakali kedy zacinkajú. A keď ten zvuk konečne začuli, obidve až poskočili. Bella celá bledá sa pobrala k malej tyčinke a hypnotizovala ju pohľadom. Nepatrne ňou pootočila a do očí jej bila modrá farba.

„Tak?“ netrpezlivo sa pýtala Stacy, ktorá nemohla skryť svoju zvedavosť.

„Modrá,“ vydýchla Bella a stále tomu nemohla uveriť. Stacy tiež nevedela čo má povedať.

„Ešte to predsa nie je isté. Ten test nie je stopercentný,“ prehovárala k nej Stacy, no Bella ju už nevnímala. Modrá... modrá... modrá znamená tehotná.

„Edward, miláčik, niečo ti musím povedať,“ slabo začala Bella, presne po dvoch dňoch, čo si robila tehotenský test. Deň nato sa rozhodla navštíviť miestneho doktora, ktorý jej nakoniec potvrdil jej domnienku. A teraz nastal čas to povedať aj Edwardovi. Po krásnom, nežnom milovaní teraz odpočívali vo vzájomnom objatí. Edward nežne hladil Bellu po tvári a hmkal jej uspávanku, no ona nie a nie späť. Musela sa teda jednať o niečo naozaj vážne, že ju to vzalo až tak. Zvyčajne po ich milovaní zaspí okamžite.

„Láska, čo sa deje?“ jemne vyzvedal Edward a neprestával ju hladiť.

„Ja viem, že to asi vyznie nemožne a možno na to je aj skoro, no už s tým nič nenarobíme,“ začala akoby na svoju obranu a tým Edwarda ešte viac zmiatla.

„Budeme mať bábätko,“ slabo vydýchla, neschopná sa pozrieť do jeho očí. Cítila ako jeho ruka na jej tvári zamrzla v pohybe. Bella ju pohotovo chytila a sunula k jej brušku, ktoré už nebolo také ploché ako bývalo. Nežne ju na ňu položila a konečne sa zahľadela do jeho tváre. Videla šok, aký mu tým vyznaním spôsobila a úplne ho chápala. Celý život žil vo viere, že on ako upír nikdy nebude mať tú možnosť počať a vychovať svoje vlastné dieťa a teraz tu ona naňho len tak vybafne, že bude otcom. No bola pripravená všetko argumentovať. Nielen tehotenský test a tiež doktorov verdikt, no aj tú celkovú možnosť. Sama to už dokázala ako tak pochopiť. Edward jej vždy rozprával o tom ako sa jeho matka a sestra snažili otehotnieť, no bezvýsledne. Lenže ony boli upírky, nádherné ženy zamrznuté v čase. Ich telo sa nemenilo, nebolo schopné pripraviť pre bábätko potrebné prostredie, no Bellino telo to dokázalo.
Keď už otvárala ústa, že s vysvetľovaním začne, no jej pery a slová boli umlčané nádherným bozkom. Keď omámene otvorila oči a zadívala sa do tých jeho, srdce sa jej rozbehlo šialenou rýchlosťou. Videla všetko, čo práve teraz prežíval. Tá nekonečná láska, oddanosť, to veľké šťastie a radosť, a nakoniec aj gigantická vďačnosť. To všetko teraz Edwardom lomcovalo. Keď našiel Bellu po toľkých rokov, radoval sa. Keď mu opätovala city, šalel šťastím, keď mu povedala áno, miloval ju ešte viac a teraz... teraz, keď mu ešte aj mala dať potomka, cítil k nej takú oddanosť, takú lásku a vďačnosť, až sa to ani slovami nedalo vyjadriť. Dúfal, že ten bozk bude dosť veľavravný.

„Milujem ťa, milujem,“ stále jej radostne opakoval a vybozkával jej každú časť tváre. Potom sa posunul nižšie, k jej brušku a aj to láskyplne pohladil a venoval mu božtek. Rozjarenými očkami sledoval ten zázrak, ktorý ho postihol. Vedel, že by jeho rozum mal proti tomu protestovať, veď to odporovalo všetkému čo vedel, no neodkázal. Belle veril viac než sebe, vedel, že ona by mu neklamala. Ak vravela, že je tehotná, tak to tak bude. Ak vravela, že budú mať spolu bábätko, tak jej bezmyšlienkovite veril. Nikdy by mu ani na um nezišlo, že by to dieťa nemohlo byť jeho. Vedel, že Bella by mu to nikdy neurobila. A tak sa teraz neskutočne tešil tomu šťastiu, ktoré im zavítalo do cesty. Práve vtedy, keď si už obaja mysleli, že viac šťastní ani nemôžu byť. Bella sa od šťastia neustále usmievala a nemohla uveriť tomu, čo sa teraz dialo. Čakali prírastok do ich malej rodinky.

Bellino tehotenstvo prebiehalo v najlepšom poriadku, aj keď trochu zrýchlene než to bolo normálne. Už po šiestich mesiacoch vyzerala ako na konci deviateho, pripravená k pôrodu. Preto sa radšej rozhodli, že už Bella nikam nebude chodiť a pred celým mestečkom zahrajú divadielko o ich dočasnom odchodu za Edwardovou rodinou. Všetci vedeli, že jeho otec je doktor a preto ich neprekvapilo, že sa tak rozhodli. Vlastne skoro to aj bola pravda. Naoazj tesne po tom, čo zistili, že Bellino tehotenstvo nie je práve najnormálnejšie, zatelefonovali tú radostnú správu aj Edwardovej rodine spolu s prosbou, či by si Bellu a malé nemohol na starosť vziať Carlisle. Predsa len bol asi lepšou a vhodnejšou možnosťou ako miestny doktor. K tomu prestala Bella chodiť už v treťom mesiaci. Rýchlo by dokázal prísť na to, že s ňou niečo nie je v poriadku. No Edwardova rodina sa zase predviedla. No nie v práve najlepšom svetle. Nikto z rodiny neveril, že by to mohla byť pravda, najmä ženská časť rodiny. No keď Rosalie nakoniec nie práve najkrajšími slovami prehlásila, že ak je Bella naozaj tehotná, tak potom to určite nie je jeho, Edward nazlostene tresol telefónom až ho rozmlátil. Stále však veril, že spolu to obaja zvládnu. Nakoniec, keď Belle tehotenstvo vrcholilo, aj on si vybral dovolenku a teraz sa o ňu potajomky staral v ich domčeku.

Odhadoval to tak ešte na týždeň, keď však Belle praskla voda. Vonku zúrila víchrica, ktorá nebola ojedinelá v tomto ročnom období. Hviezdy vôbec nebolo vidno spod mračien na oblohe. Edward využíval všetky svoje doterajšie vedomosti z medicíny, aby svojej žene a dieťatku pomohol. Ohrial vodu, pripravil čisté uteráky a slovami sa snažil utešiť svoju polovičku. Tá už mala kontrakcie stále častejšie, až nastala tá pravá chvíľa.

„Zatlač, Bella, zatlač,“ pobádal ju Edward, keď duchaprítomne sa chopil odrodenia svojho dieťatka. Už videl malú hlavičku s krvou zlepenými chumáčikmi vláskov a ešte viac pobádal svoju ženu. Keď konečne uchopil do náruče to malé kričiace stvorenie, si naplno uvedomil čo sa stalo. Je otcom. Je otcom nádherného, malého dievčatka.

„Edward,“ prosila ho Bella, keď Edward mlčal a v rukách zvieral ich dieťatko.

„Máme dcérku,“ dojato hlesol a maličkú zabalenú v ručníku podal do roztrasenej náruče svojej ženy. Dieťatko akonáhle vycítilo prítomnosť svojej mamky, ihneď stíchlo a zaujatými čokoládovými očkami sledovala dve rozjarené tváre skláňajúce sa nad ňou.

„Je nádherná,“ naraz vydýchli a spoločne sa tomu uvolnene zasmiali. Edward nakoniec vzal maličkú, opláchol ju od krvi a položil do malej drevenej kolísky, ktorú pre ňu sám postavil a pomohol svojej žene. Rovnako ako dcérku aj ju opláchol, obliekol do teplého pyžama a uložil do už suchej a prevlečenej postele. Bella zmorene, no nadšene znovu vzala do náruče ich krásne dieťatko a nemohla sa jej vynadívať. Na hlavičke jej rašili jemné chumáčiky vláskov bronzovej farby, ktoré zdedila po svojom ockovi. Zdalo sa, že to mali obidvaja rovnako rozdelené, pretože farbu očiek mala po svojej mamičke. Keď nakoniec spokojne zaspinkala, Edward ju vrátil do kolísky a ľahol si k svojej žene a zovrel ju v láskyplnom objatí.

„Ďakujem,“ riekol, keď sa aj Belle začali klížiť očká. Radostne sa naňho usmiala a donútila sa ešte vydržať hore aspoň trochu.

„Nemáš za čo,“ hlesla a natiahla so po bozk. Manžel jej žiadosť ihneď vyplnil a tak si Bella mohla konečne spokojne oddýchnuť.

„Miláčik, ešte jedna vec,“ začal predtým než by úplne upadla do spánku.

„Ahm...,“ zahmkala, no oči už neotvárala.

„Nikdy sme sa nerozprávali o mene,“ nadhodil túto tému, čím ju dokonale prebral. Rýchlo otvorila oči a zahľadela sa do tých jeho.

„A ty si nad niečím už rozmýšľal?“ opýtala sa ho s neskrývanou zvedavosťou.

„A ty?“ opýtal sa jej naspäť.

„Myslím, že by sa mohla volať po našich mamách,“ nadhodila nevinne.

„Renéesme sa mi naozaj páči,“ dodala a dúfala, že jej návrh sa bude páčiť aj jemu. Vedela ako veľmi preňho znamená jeho adoptívna mama Esme, aj napriek tomu ako sa voči nim zachovala ju mal nadovšetko rád. Nahradila jeho pravú mamu a on ju mal naozaj rád. A síce Bella svoju mamu nepoznala, no jedna zo sestier v sirotinci jej o nej občas rozprávala. Aj od nej sa vlastne dozvedela, ako sa volá. Chcela mať na ňu aspoň nejakú pamiatku.

„Ďakujem,“ znovu vďačne hlesol Edward, keď ho tak milo prekvapila.

„Renéesme Cullenová, to znie naozaj pekne,“ vydýchla nakoniec Bella a konečne sa pohodlnejšie zavŕtala do jeho náruče. Na vlnách tónov jej uspávanky sa nechala unášať do snov plných radosti, detského smiechu a nežných bozkov.

„Ty moje zlatíčko,“ šťastne vydýchla Bella, keď sa spolu s malo Nessie kúpala vo vani plnej peny. Nessie zbožňovala penu a radostne sa čľapkala s jej mamičkou. Jej nádherný smiech napĺňal celú kúpelňu a privolal k sebe aj Edwarda. Ten vzal so sebou aj foťák a rýchlo zvečnil tú krásnu chvíľu. Foťák potom odložil a čupol si k vaničke. Zobral malú gumenú žabku a podal ju Nessie, vedel, že sa s ňou rada hraje. Jeden letmý a rýchly bozk venoval aj svojej žene a potom si do osušky vzal svoju dcérku. Tej sa ešte z vody nechcelo, vrtela sa na všetky strany, no hneď ako si ju k sebe vzala jej mamka, hladovo sa prisala k jej prsníku a ihneď sa upokojila.

Nessie bola veľmi živým a hravým dieťatkom. Aj keď mala pokožku bledú ako Edward, líca jej ružoveli. Rástla normálnym tempom a pila materské mliečko. Potrebovala aj spať, no cez deň sa vždy unavila natoľko, aby večer zaspala tvrdým spánkom a dopriala svojim rodičom ničím nerušené chvíle.

Malá rodinka sa ani nenazdala a už aj oslavovali Nessiene polročné narodeniny. Nemohli si pomôcť, proste museli. A práve vtedy, keď v ten krásny a veselý deň ukladali svoju maličkú uspanú dcérku do postieľky, sa rozhodli k ďalšiemu vážnemu kroku vo svojich životoch.

„Je už taká veľká,“ smutne konštatovala Bella, keď si líhala do postele. Stále neverila ako rýchlo všetko ubehlo.

„Rastie ako z vody,“ pritakal jej Edward a ľahol si vedľa nej.

„Tak si urobme ďalšie,“ navrhla zo žartu Bella. No hneď ako tie slová vypustila z úst, sa v izbe rozhostilo ticho. Obidvaja teraz seriózne rozmýšľali nad tou možnosťou. Zahľadeli sa navzájom do očí a ako na povel sa vášnivo pobozkali. V ten večer ani jeden z nich poriadne nespal, niežeby to jeden z nich niekedy robieval.

„Tak?“ netrpezlivo sa pýtal Edward svojej ženy a v rukách držal ich nádhernú dcérku, ktorá bola teraz až príliš fascinovaná farbou Edwardových vlasov. Bella pomalým krokom vyšla z kúpelne a nakoniec sa jej po tvári roztiahol radostný úsmev.

„Áno,“ hlesla na čo sa úsmev roztiahol aj po tvári jej manžela. Rýchlo k nej podišiel, voľnou rukou objal a venoval jej jeden vášnivý bozk. Dokonca aj Nessie, akoby vycítila radostnú náladu sa na svojich mladých rodičov usmievala čarokrásnym úsmevom.
„Nessie, budeš mať súrodenca,“ zvesela k nej prehovárala Bella a pobozkala ju na jej brušku. To Nessie vždy rozosmialo a teraz tomu nebolo inak. Jej krásny smiech sa niesol vánkom von oknami až do neznáma.

„Čo by si chcel, aby to bolo?“ opýtala sa Bella jedného večera, keď tak ako vždy zaspávala v náručí svojho manžela. Nessie spokojne spinkala v postieľke v rohu ich spálne a oni odpočívali po náročnom dni. Belline bruško sa už dosť vydúvalo, veď už bola v treťom mesiaci, a Edwardove ruky ho teraz jemne hladili.

„Mne je to jedno, len nech je zdravé,“ odpovedal jej manžel.

„A nechcel by si chlapca?“ spýtala sa ho zvedavo.

„Aj keby to bolo ďalšie dievčatko, nevadilo by mi to,“ riekol a ona chápala ako to myslí. Nessie bola jeho princeznou, ockovým dievčatkom. Vedela však aj o tom ako muži vždy túžia aj po synovi, chlapcovi, ktorého by mohli naučiť bicyklovať sa či hrať baseball.

„A čo mená? Nemali by sme si nejaké už teraz pripraviť?“ opýtala sa celá pohrúžená vo vymýšľaní nejakého mena.

„Navrhni niečo ty,“ pobádal ju Edward, ktorý na nej videl, ako jej na um niečo zišlo.

„No, keby to bol chlapec, tak by som chcela, aby sa volal po tebe,“ riekla, dobre vediac, že aj Edwardov pravý otec sa volal rovnako. Jej manžel bol znovu dojatý a nežným bozkom jej to odsúhlasil.

„A ak to bude dievčatko?“ opýtal sa tentoraz on zvedavý.

„Elizabeth je pekné meno,“ nadhodila nevinne a dnes už po druhýkrát ho úplne dostala. Nežne sa na ňu usmieval a keby vedel, tak by mal teraz v očiach slzy. Jeho pravá mama sa volal Elizabeth a Bella to dobre vedela.

„Ďakujem,“ možno to bolo už obohraté ako platňa, stále to však platilo. Dávala mu viac ako si zaslúžil a on jej to nikdy nebude schopný oplatiť. Bella sa zrazu zasmiala nad svojou myšlienkou a tým Edwardovu zvedavosť znovu vyburcovala. Spýtavým pohľadom na ňu hľadel, vyžadujúc si odpoveď.

„Ja len že vtipné, keď si pomyslíš, že ja mám len osemnásť a už budem mať druhé dieťatko, no ty... ty budeš mať navždy sedemnásť. To si predstav, že keď Nessie vyrastie a bude jej tiež sedemnásť, bude rovnako stará ako jej ocko,“ zachichotala sa svojim úvahám, no jej slová vyvolali na Edwardovej tvári kyslý úsmev.

„No tak, nemruč sa. Ja to mám horšie. Raz zostarnem a...,“ vetu nechala vyznieť do neznáma, aj keď obidvaja vedeli, čo by nasledovalo. Ich povznesená nálada ich rázom opustila. Bavili sa o nevyhnutnej budúcnosti, ktorá bola teraz nejasná. Obidvaja poznali Bellin osud ako človeka. Raz bude musieť umrieť. No hneď ako na to Edward pomyslel, tak veľmi ho zabolelo u srdca až mal pocit, že sa trhá na kúsky. A to o tom len zmýšľal, bol to len obraz a čo by s ním urobila skutočnosť? Na to ani nechcel pomyslieť. No mohol by byť taký sebecký, že by si ju k sebe pripútal na celú večnosť?

„Netráp sa,“ pohladila ho po zachmúrenej tvári Bella, no ani ona sama na to nebola najradšej. Pomyslenie, že by raz mala byť bez neho a ich detí ju zaživa zabíjalo.

„Keby som od teba žiadal tvoju večnosť... aby si ju strávila so mnou... so mnou a našimi deťmi... vyhovela by si mi?“ opatrne sa jej pýtal a Bellina tvár sa pomaly rozjasňovala. Neverila vlastným ušiam.

„A ty by si chcel stráviť svoju večnosť so mnou?“ opatrne sa ho pýtala úplne dojatá jeho slovami.

„Určite som ten najväčší sebec na svete, no áno, chcem,“ riekol a tuhšie si ju pritiahol k telu.

„Áno, áno, áno,“ radostne ho bozkávala na pery a šťastím sa priam rozplývala.

„Milujem ťa,“ znovu ako zohratá dvojka si navzájom vyznali, keď sa izbou ozval plačlivý jemný hlások. Edward ihneď vyskočil z postele a o sekundu si do nej znovu líhal v rukách držiac malý uslzený uzlíček.

„No čo je miláčik?“ hladila Nessie po brušku, čo ju vždy upokojovalo a malá sa po chvíľke utíšila.
A tak spoločne, dívajúc sa na ich najväčší poklad, čakajúc na ďalší, sa vydávali do ďalšej etapy ich životov, ktorá mohla byť len stále lepšia a lepšia.  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sirota - 5. časť: