Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sirota - 3. časť

29.06.2010 (19:45) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3502×

Sirota: 3. časť

„Edward, prosím, pomôž mi,“ fňukalo mladé dievča odeté len v ručníku, pobehujúce po malej spálni. Jej priateľ, upír, ju pobavene sledoval, ako sa veľmi snaží nájsť si niečo vhodné pre seba. Trvalo jej to už skoro hodinu, no stále sa nedokázala rozhodnúť. Teraz už našťastie ostal výber len medzi dvoma šatami a práve teraz chcela počuť jeho názor.

„Láska, ty vyzeráš vo všetkom fantasticky,“ po pravde jej riekol Edward, podišiel k nej a zozadu ju objal. Spoločne sa dívali na posteľ, na ktorej ležali dvoje šiat. Obidve boli dlhé po kolená, elegantné a jednoduché. Jedny mali čiernu farbu, druhé boli zase tyrkysovo - modré. Mal rád modrú a každý odtieň tejto farby sedel k jej smotanovej pokožke. Aj čierne by dokonale vyzdvihli jej krásu, no nakoniec sa rozhodol pre modré.

„Hlasujem za modré. Tá farba je proste tvoja,“ odpovedal jej a jemne ju pobozkal na krku. Zachvela sa pod tým dotykom a hneď ako sa vymanila z jeho objatia, schytila šaty a utekala do kúpelne. Po dlhých desiatich minútach čo na ňu Edward čakal, sa stihol obliecť do čiernych nohavíc a svetlomodrej košele, aby k nej ladil. Hneď potom čo sa otočil na vŕzgajúce dvere kúpelne, dokonale zamrzol v pohybe. Stála v nich bohyňa, preňho určite. Hnedé dlhé vlasy sa jej jemne vlnili a splývali jej na chrbte. Jemne nalíčená tvárička teraz chytala pod jeho pohľadom ružový odtieň, čo jej pridávalo na kráse. Dokonalé postava vyznievala v krásnych, saténových šatách ku krku tyrkysovej farby a čínskou fialovou výšivkou pod prsiami aj pri krku. V jemných striebristých sandálkach docupkala k nemu a spojila ich pery v jedno. Objal ju najtuhšie ako vedel, no tak aby jej neublížil.

„Milujem ťa,“ zašepkali si vyznanie vychádzajúce z ich sŕdc a konečne sa pobrali na cestu. Presne na dnes sa dohodli s jeho rodinou na stretnutí s tým, že im Edward chcel predstaviť svoju vyvolenú. A práve preto bola dnes Bella taká nervózna. Preto už bola hore od šiestej, rozobrala celý svoj šatník, len aby našla ideálne šaty, ktorými by zapôsobila na rodičov jej milovaného. Dokonca ešte aj teraz sa nervózne ošívala a to boli na ceste sotva pol hodinu. Edward sa už na ňu nedokázal pozerať a tak jej chytil ruky do jednej svojej. Hlboko sa jej zahľadel do očí, snažiac sa ju upokojiť.

„Nemáš sa prečo báť, maličká. Určite si ťa zamilujú rovnako ako ja.“ Nesmelo sa naňho usmiala, stále nedokázala uveriť, že tento úžasný upír patrí len jej.

„Čo ak...,“ začala, no on jej svojou rukou zakryl ústa.

„Žiadne čo ak. Si nádherná, milá, zábavná, si tá najúžasnejšia bytosť na tomto svete a ak sa im nebudeš páčiť, o čom vážne pochybujem, tak ma ani oni od teba neodrhnú,“ prisahal jej to, čomu naozaj ani neveril, no chcel, aby to vedela. Bol si istý, že by tak spravil, nech by sa dialo čokoľvek.

„Si zaslepený láskou,“ riekla mu, pretože si ešte stále neverila. Nechápala kde sa berie jeho dôvera v nej. Nad jej vetou len prekrútil očami a vzal jednu jej ruku do svojej. V tichosti auta vyšli z mesta a mierili k neďalekému malému mestečku. Práve pri tomto mestečku mala jeho rodina dom, ktorý teraz nevyužívali. No hneď ako im Edward zavolal, že by ich chcel vidieť a predstaviť im Bellu, rozhodli sa, že oni zájdu za nimi, dúfajúc, že sa tu nakoniec aj usadia, aby znovu mohli byť úplnou rodinou.

Cesta im trvala skoro dve hodiny, kým sa konečne dostali na kraj oného mestečka a mierili malou lesnou cestou za Cullenovskou rodinou. Čím boli bližšie, tým bola Bella stále nervóznejšia. Tak veľmi sa bála, že jeho rodinu sklame. Veď keď si to tak vezme, ona nemá nič. Domov jej dal Edward, rovnako aj jedlo do úst a tiež šatstvo. Teraz síce už pracuje, no jej plat sotva pokryje výdavky na potraviny kúpené na týždeň. Tak veľmi chcela, aby si ju obľúbili, aby ju mali radi. Dúfala, že práve preto sa sem potom natrvalo presťahujú a Edward bude konečne naplno šťastný. Vedela, že mu rodina veľmi chýba, aj keď sa to snažil pred ňou skryť.

Aj keď to na sebe Edward nedal znať, aj on mal menšie rozpaky. Nebál sa, že by sa Bella nemohla páčiť jeho rodiny, bál sa, že by sa ona mohla zľaknúť ich. Ešte teraz si živo pamätal ako ľahko a bezstrachu prijala fakt, že je upír.

„Milujem ťa, ty môj upír,“ zvesela zvolala, keď ju Edward konečne prestal štekliť. Už dlhší čas sa takto zabávali a jemu sa náramne páčilo, keď mohol počuť jej smiech. Teraz sa však zarazil v pohybe. Oslovila ho upírom a to znamenalo, že to vie. Bella vycítila jeho rozpoloženie a nežne ho pohladila po líci. Keď ani tak nereagoval, oprela sa o lakte a jemne ho pobozkala na pery. Po hodnej chvíľke jej na to opatrne odpovedal, a keď sa odtiahla už ju dokázal normálne vnímať.

„Ako dlho to vieš?“ opýtal sa priškrteným hlasom a čakal, kedy začne od neho utekať. Chcel sa od nej odtiahnuť, aby jej v tom nebránil, no ona ho nechcela pustiť.

„Len pár dní,“ ledabolo prehodila ako by sa bavili o počasí a nie o takej vážnej téme.

„Ako?“ Chcel vedieť, akým spôsobom sa prezradil.

„No, vždy som si uvedomovala, že si neskutočne krásny, občas až príliš rýchly na človeka, nespíš, neješ. No všetko mi došlo, až keď som spozorovala, že vždy keď vyšlo slniečko, ty si nikdy nešiel von,“ úprimne sa mu zdôverila a ešte viac sa k nemu pritúlila. Bála sa, že by ju mohol kvôli tomu opustiť. A on si myslel presne to isté, len o nej.

„A napriek tomu si ešte pri mne. Prečo?“ opýtal sa celý zmetený, presvedčený, že jeho čierna duša ju musela od všetkého s ním odradiť.

„Pretože ťa milujem. Už som ti povedala, že mi nezáleží na tom čo si. Milujem ťa práve takého.“ So všetkou láskou, ktorú k nemu cítila ho vášnivo pobozkala.

Dokonca aj teraz bol z toho mierne zaskočený. Nečakal, že to vezme tak pokojne, akoby sa vôbec nič nedialo. Teraz však, keď dobre vedela, že aj jeho rodina sú upíri, bál sa, že by ju od neho mohli odplašiť. Samozrejme, nikdy by jej nebránil v odchode, na to ju až príliš miloval, no jemu by určite prasklo dávno mŕtve srdce.

Medzitým, čo on spomínal na šok, ktorý zažil vďaka nej, ona premýšľala nad jeho rodinou, dúfajúc, že ju raz bude môcť nazývať aj vlastnou rodinou.

Esme si ešte hmlisto pamätala zo sirotinca. Bola to veľmi milá, mladá a krásna pani, ktorá deti zbožňovala. Edward jej vyrozprával príbeh ako prišla o svoje dieťatko, keď bola ešte človek a ako následne nato skočila z útesu, aby ho nasledovala. Bella ju ľutovala, no vedela, že Esme si všetko vynahradzuje nielen jej adoptívnymi deťmi, ale aj prácami s takými deťmi, akým bola aj ona.

Edward jej tiež často hovoril o svojom otcovi. Vždy keď jej rozprával o jeho minulosti alebo o jeho úžasnom sebaovládaní a pomoci ľuďom, mu videla v očiach hrdosť nad tým, že tohto muža mohol volať otcom.

Pri príbehoch jeho bratov sa častou usmieval. Hovoril jej o ich neustálych, vtipných stávkach a tiež skoro detskej povahe. Taký bol hlavne jeho veľký brat Emmett, pričom Jasper sa k nemu rád pridával, aj keď bol skôr ten zdržanlivejší.

Hlavou krútil vždy, keď spomenul svoje sestričky. Najmä Alice, ktorá milovala nákupy a vždy ich na nejaké dotiahla. A tiež o Rosalie, nádhernej a občas chladnej upírke, ktorá však ochraňovala svoju rodinu nadovšetko.

Všetci jej akosi prirástli k srdcu a to sa s nimi ešte ani nestretla. Nebála sa ich preto lebo boli upírmi, ale preto lebo strašne chcela patriť do ich rodiny. Ona nikdy nepocítila teplo domova, nikdy ju nikto láskyplne nepohladil, neriekol krásne slová lásky a takto by to asi aj zostalo, keby nestretla jeho, svoj osobný zázrak.

Aká bola zabratá vo svojich úvahách, si ani poriadne nevšimla, keď zaparkovali na príjazdovej ceste pri veľkom krásnom dome. Týčil sa do výšky, určite mal aj dva poschodia. Krásne moderný s jednou časťou úplne presklenenou. Bolo vidno, že sa oňho niekto s láskou postaral a zrekonštruoval do tejto nádhery. Podľa Edwardovho rozprávania vedela, že to mohla byť len Esme, ktorá bola povolaním architektkou.

Edward ako pravý gentleman Belle otvoril dvere a pomaly, ruka v ruke, sa blížili k vchodovým dverám. Tesne predtým než zaklopali, si Bella ešte upravila šaty trochu pokrčené cestovaním v aute. Edwrad ju nežne pohladil po líci a potom konečne zazvonil. Presne v tom momente sa dvere rozleteli a Edwarda už v náručí drtila malá elfka s čiernymi strapatými vlasmi. Belle ihneď došlo, že musí ísť o Alice a samovoľne sa jej na tvári roztiahol úsmev. Tešila sa, že spozná tohto bláznivého škriatka, ako ju nazýval Edward.

„Braček, konečne,“ zvesela ševelila Alice, keď sa od neho konečne odtiahla. Naraz sa však zarazila a so zvláštne napätým výrazom sa otočila na ženu stojacu vedľa jej brata.

„A to je kto? A kde je Tanya?“ pýtala sa celá zmetená. Nebola však jediná, Bella vôbec nechápala, prečo sa pýta na akúsi Tanyu. Edward však zvraštil čelo, keď si prečítal myšlienky svojej sestry. A keď prečítal zmetené mysle aj zvyšku svojej rodiny, nechcel im veriť. Všetci od neho očakávali, že im sem prinesie Tanyu. Nechápal však prečo. Je pravda, že v telefonáte s nimi nespomenul Bellino meno, no odkiaľ nabrali to, že by sa mal dať dokopy s Tanyou?

„Poďme dnu, tam vám všetko vysvetlím,“ ešte stále trochu neprítomne riekol Edward a popostrčil nielen Alice, ale aj už poriadne nervóznu Bellu. Zavrel za nimi dvere a spoločne vstúpili do priestrannej a moderne zariadenej obývačky. Bella aj napriek zlému pocitu, ktorý cítila, sa pokúsila o milú úsmev, ktorý sa jej aj nakoniec podaril. Nikto v miestnosti jej ho však neopätoval. Zmetene sa zahľadela na Edwarda, ktorý už tiež nevyzeral taký istý sám sebou a ňou.

„Rodina, dovoľte aby som vám predstavil svoju milovanú, Bellu,“ nakoniec sa ozval a konečne im predstavil svoju priateľku. V ich myšlienkach sa prebiehali rôzne názory na jeho poslednú vetu. Emmett s Jasperom si mysleli, že ide o nejaký žart, že k nim priviedol človeka. Rose zase nadávala, že bol schopný tak riskovať nielen svoj krk, ale aj životy svojej rodiny. Myslela si totižto, že Belle povedal, čo v skutočnosti sú, čo vcelku pravda nebola, keďže na to Bella prišla sama. Alice celý čas rozmýšľala, prečo nevidela to dievča vo svojich myšlienkach a tak by mohla zabrániť tomuto všetkému. Esme s Carlislom však boli natoľko prekvapení, že poriadne na svoje okolie ani nereagovali. Edward im v mysliach videl, ako veľmi túžili po tom, aby si už konečne niekoho našiel, nepredpokladali však, že by to mohol byť práve človek. Veľmi si totižto želali, aby to bola práve Tanya, ktorú mali veľmi radi.

„Teší ma,“ slabo hlesla Bella, ktorú už úplne stratila všetku odvahu a nádej, že by ju k nimi prijali. Veď keď takto reagovali len preto, lebo bola človekom, čo budú robiť keď zistia, že je sirotou, bez školy, s chatrným zamestnaním, ktorá žije v byte s ich synom a necháva sa od neho vydržiavať.

„Vitaj u nás.“ Nakoniec sa prekonala Esme, ktorá sa skoro spamätala. Slušné vychovanie ju nútilo ju tu aspoň slovne privítať, naviac sa však nezmohla ani ona. Edward stále nedokázal pochopiť, čo sa to tu vlastne deje.

„Ďakujem, máte naozaj krásny dom,“ pochválila ako ju to naučili, no dobre vedela, že to nijako nepomôže. Keď Esme len kývla hlavou, bezmocne sa otočila na svojho milovaného. Hrdlo sa jej stiahlo od paniky, ktorú ju pomaly zaplavovala.

„Veľmi vtipné Edward, dostal si nás. A teraz hovor, kde je Tanya? Schováva sa niekde v lese? Tak ju už zavolaj,“ ozval sa zrazu Emmett, ktorý si stále myslel, že ide o vtip. Nikto sa však nesmial.

„Tanya tu nie je. Neviem odkiaľ ste nabrali, že by práve ona mala byť mojou priateľkou,“ rozohnil sa Edward, keďže vážne nechápal, čo ich to napadlo dávať ho dokopy s Tanyou.

„No a neodišiel si práve kvôli nej? Aby ste mohli byť spolu? Nemusíš nám to tajiť, volali sme do Denali, či si sa tam náhodou nezastavil, a oni nám povedali, že nie a tiež že aj Tanya sa z ničoho nič vybrala tiež na cesty. Dali sme si to dokopy,“ hlaholila ho Alice, čo Edwarda ešte viac rozčuľovalo.

„Tak ste si to dali dokopy zle. Neodišiel som preto, aby som s ňou mohol byť. Odišiel som práve kvôli Belle. Esme, nespoznávaš ju?“ Otočil sa na svoju mamu. Bella jej bola celý čas akási povedomá, no nikde ju neodkázala zaradiť.

„Ty si to dievčatko zo sirotinca. Z Chicaga.“ Zrazu si dala dokopy všetky podobnosti s ňou a s mladou ženou, ktorá pred ňou stála. Bella sa zmohla len na súhlasné prikývnutie.

„Tak to je fakt skvelé. Nielenže si sa zaplietol s človekom, čo ohrozuje nás všetkých, ale ešte k tomu s bezdomovcom,“ vyrútila sa na Edwarda jeho sestra Rosalie. Pri jej poslednom slove musel zavrčať, pretože nedovolí, aby niekto takto povrával jeho milovanú.

„Bella nie je žiaden bezdomovec. Žije spolu so mnou v byte na konci Chicaga,“ zavrčal na ňu, no tým len pridal olej do ohňa. Dialo sa práve to, čo Bella predpokladala.

„Ešte lepšie, takže sa necháva od teba dokonca vydržiavať.“ Nahnevane sa zasmiala Rosalie.

„To nie je pravda.“ Konečne sa spamätala aj Bella. Nech už o nej hovoria čo chcú, ani ona sa nedá ak ju neprávom obviňujú.

„Ale čo?“ Posmešne na ňu zagánila Rosalie.

„Edwarda milujem viac ako čokoľvek na tomto svete, viac ako seba samá a neváhala by som preňho spraviť čokoľvek,“ pevne hovorila o svojich pocitoch a ani raz o nich nepochybovala.

„Alebo skôr miluješ jeho peniaze a pre ne by si bola urobila čokoľvek. Dokonca by sa riskovala život po boku upíra,“ vyšplechla na ňu v domnienke, že ju nejako zastraší, no to sa jej nepodarilo.

„To nie je pravda,“ slabo, no o to viac presvedčivo jej slová zneli. Edward nikdy nepochyboval o jej láske k nemu, no jeho rodina áno.

„Úprimne Edward, toto som od teba nečakal. Že práve ty... ty, môj prvý syn...,“ začal sklamane Carlisle, no tým len Edwarda pobudil.

„Ja čo? Tak čo? Povedz to Carlisle. Že ja ťa sklamem? To si chcel povedať?“ hovoril k nemu naozaj ublížene. Bella vycítila smútok z jeho hlasu a silnejšie mu stisla ruku, aby mu dala najavo, že nie je sám.

„Čo je to s vami?“ nechápavo sa ich pýtal, smerujúc otázku na všetkých.

„S nami? Ty sa pýtaš, čo je s nami? Veď sa len pozri na seba,“ nakričala naňho Rosalie, dotknutá jeho otázkou.

„Pozerám sa a nevidím nič zlého. Zamiloval som sa. Bezhlavo a neodvratne milujem Bellu, ktorá miluje mňa, aj keď si to nezaslúžim. Čo je na tom zlé? To že je človek? No a čo. Ja som upír a vôbec jej to nevadí. Bella je to najúžasnejšie, najkrajšie, najláskavejšie a najmilšie stvorenie aké som kedy stretol a ja som neskutočne šťastný, že svoju lásku dala práve mne. Že si vybrala niekoho tak čierneho ako som ja,“ snažil sa ich ešte priviesť k rozumu, no bola to márna snaha.

„Edward tak o sebe nehovor.“ Otočila sa naňho Bella, ktorá ho obhajovala ešte aj pred ním samým.

„Tak to je úžasné,“ zahrmela Rosalie, na znak svojho nesúhlasu k tomu bezvýznamnému človiečiku, ktorý pred ňou stál.

„Edward, sám si povedal, že je človekom. Nesmie vedieť o našom tajomstve a ty si jej ho len tak povedal. Ohrozil si celú našu rodinu,“ snažila sa to nejako zachrániť Esme, no ani to už nepomáhalo.

„Neboj sa, rodinu som nijako neohrozil. Bella na to totižto prišla sama. O tom náš zákon nehovorí,“ hrdo obhajoval svoju lásku a jej šikovný um. Keď to ostatní počuli, zazerali po nej ešte viac neveriacky. Akoby bola nejakým divným exemplárom zvieraťa, ktorý nikto nechápal.

„Prečo mi to robíte? Prišiel som sem s takým nadšením, že vám konečne môžem predstaviť tú, ktorá získala moje srdce a vy takto. Čo proti nej máte? Veď ju ani poriadne nepoznáte. Nič vám nespravila. Mali by ste jej dokonca ďakovať, že konečne spravila vášho dlho ľutovaného a smutného syna šťastným. Sami ste predsa chcela, aby som si niekoho našiel a teraz keď sa tak stalo, ste proti. Netušil som, že keď ste mi želali nájsť lásku, tak ste mali nejaké kritéria. Uznávam, že ani ja sám by som si nikdy nebol trúfol povedať, že sa raz zamilujem do človeka, no stalo sa a som za to rád, preto lebo je to Bella. Moja Bella, ktorá možno nemá rodinu, no aj napriek tomu, že vedela, že ste upírmi, chcela patriť k nám, stať sa členom tejto rodiny,“ stále ublížene hovoril Edward. Keď si však Rosalie posmešne odfrkla, už sa neovládol.

„Kritizoval som ja niekedy váš výber? Neprijal som snáď toho, ktorého ste si vybrali, do rodiny ako právoplatného člena?“

„Áno, no my sme si vybrali rozumne, sú to predsa upíri,“ nakričala naňho stále nahnevaná Rose.

„Aha, tak sa ospravedlňujem, že som nedokázal naprogramovať svoje srdce, aby sa zamilovalo do upíra, najlepšie do Tanyi, ako vidím,“ posmešne na ňu vyštekol Edward.

„Nebuď sarkastický,“ nedala sa jeho sestra.

„Počúvaš sa vôbec? Vidíš čo robíš? Diktuješ mi koho mám milovať.“ Neveriacky sa na ňu mračil Edward.

„Dosť, už sa prosím nehádajte,“ zamiešala sa do toho Bella, ktorá sa cítila vinná za toto všetko.

„Ozvala sa princezná, všetci ju poslúchnime,“ výsmešne sa na ňu obrátila Rose, to však už nemala robiť. Edward na ňu zavrčal tak nebezpečne, až Belle naskočili zimomriavky na celom tele.

„Už nikdy viac s ňou takto nerozprávaj, rozumela si.“ Výhražne na ňu zavrčal, no to už sa pred svoju ženu ochranársky postavil Emmett.

„Bella má pravdu, takto sa nič nevyrieši,“ prehovorila Alice po dlhej chvíľke ticha.

„Snáď nestojíš na jej strane?“ zavrčala na ňu neveriacky Rose.

„Alice nie je na nikoho strane a má pravdu, Rose. Edward si už vybral, s tým už nič nespravíme,“ smutne a skoro porazenecky hlesla Esme.

„To sa ešte uvidí,“ výhražne riekla Rosalie, no to ju už Edward ani poriadne nevnímal. Totálne sklamaný postojom svojej rodiny odpochodoval spolu s Bellou z domu jeho rodiny a nastúpil do auta. Šialenou rýchlosťou sa rútil späť do ich bytu, kde chcel zabudnúť na všetko čo sa pred chvíľou stalo.

„Je mi to ľúto,“ začala ihneď Bella akonáhle sa ocitli v bezpečí svojho domova. Edward si sadol na posteľ so zvesenými plecami, hlavu si skryl do dlaní.

„Odpusť mi to, ja som nechcela,“ začala smrkať Bella. V srdci sa úpenlivo modlila, aby ju preto neopustil. Potom by naozaj nevedela, čo by bez neho robila.

„Prestaň,“ slabo hlesol zastaviac jej ďalšie ospravedlnenia. Chytil jej dlane do svojich, keď si pred neho bezmocne kľakla. Jednou rukou jej zotrel slzy z krásnej, no smutnej tváre a pokúsil sa o nejaký úsmev, ktorý vyšiel skôr ako úškľabok.

„Nie je to tvoja vina,“ chlácholil ju a opatrne vzal do náruče.

„To ty mi odpusť. Nikdy by som si nebol pomyslel, že všetko dopadne takto. Tak veľmi som veril, že to dopadne dobre. Tak veľmi som túžil dať ti veľkú rodinu.“ Kútil hlavou Edward a keby mohol tak plače aj on.

„Tak nehovoril. Veď si mi dal rodinu. Dal si mi seba a to je viac ako som mohla žiadať,“ dohovárala mu Bella, tuho ho objímajúc.

Takto vo vzájomnom objatí sa každý vlastným vnútorným spôsobom snažil vyrovnať so situáciou, ktorú zažili. Edward, úplne sklamaný a ublížený, Bella ponížená a nechcená.

„Láska, už toho nechaj,“ prosila Bella, keď ju Edward šteklil na obzvlášť citlivých bokoch. Už uplynul týždeň od ich návštevy u jeho rodiny a obidvaja sa akoby bez slov dohodli, že už to viac nebudú rozoberať a budú si žiť ďalej, tak ako po starom.

„Milujem ťa,“ vydýchol jej do tváre svoje vyznanie, čím ju dokonala omámil. Prestala sa vzpierať a nechala sa od neho vášnivo pobozkať. Ich pery spolu hrali dokonalú symfóniu, boli stvorené jeden pre druhého. Vpíjali sa navzájom do seba, dokazujúc si nehynúcu lásku. Bellin tep sa však radikálne zvýšil, keď ucítila jednu Edwardovu ruku ako sa sunie dolu po jej boku a jemne ju hladí na nahom stehne. Už bol večer a Bella mala na sebe oblečené len biele tielko a čierne nohavičky. No až keď pocítila jeho druhú ruku ako sa nežne dostala pod okraj jej trička a láska jej ploché bruško, jej išlo srdce skoro vyskočiť. Ešte nikdy predtým si nič takéto nedovolil, no zdalo sa, že udalosti posledných dní, pozmenili jeho názor.

Belle to však nebolo nepríjemné. Dávno vedela, že on bude jediným mužom, ktorý sa jej kedy dotkne a ktorému sa odovzdá ako žena. Jednu svoju ruku mu zaplietla do tých nádherných bronzových vlasov a druhou začala pomaly a dosť roztrasene obchádzať svaly na jeho nahej hrudi. Edward si vždy na noc obliekal len nejaké tepláky, nikdy žiaden vršok. Zo začiatku mala rozpaky, keď ho videla hore bez, no časom si rýchlo zvykla. Mal tú najkrajšiu a najmužnejšiu hruď na celom svete. Pásla sa pohľadom na ňu.

Zo sladkého opojenia, ktorým sa nechali na chvíľu uniesť ich však vyrušilo zvonenie Edwardovho mobilu. Jeho majiteľ len nevraživo zavrčal a ďalej sa venoval kráske pod sebou, no keď mobil začal znovu zvoniť, porazenecky si povzdychol a vstal z postele. Došiel k neďalekému stolíku, kde ležal mobil a prijal hovor.

„Čo potrebuješ, Alice?“ ozval sa trochu odmerane, pričom Bella okamžite stuhla na mieste. Rodina mu prvýkrát volala po ich stretnutí, takže muselo ísť asi o niečo vážne.

„Dobre, čakaj nás,“ riekol a mobil rýchlo zaklapol.

„Láska, prosím, obleč sa. Musíme na chvíľku zájsť k mojej rodine,“ riekol jej a sám sa ihneď začal obliekať. Bella bez otázok na seba natiahla džínsy a nejaký sveter, obula sa, vzala si kabát a už aj mierili k Edwardovmu autu.

„Miláčik, čo sa deje?“ vyzvedala celá netrpezlivá, keď sa hnali nočnými ulicami nebezpečnou rýchlosťou.

„Nemusíš sa báť. O nič vážne nejde. Carlisle s bratmi zacítili neďaleko ich domu neznámu vôňu upíra. Proste len chcú vedieť, či ju ja náhodou nepoznám. Nemohol som ťa však nechať osamote, keď tu zjavne behá nejaký upír. Dokým sa nevrátim, budeš v dome, dobre?“ oznámil jej a dúfal, že sa to neskončí katastrofou. Bella len súhlasne prikýval hlavou a ďalej to nerozoberala.

Keď zastali pred veľkým a čulým domom, Belle sa znovu stiahol krk panikou.

„Počkáš tu na mňa, dobre? Neboj nič sa ti nestane. Nedovolím to,“ prisľúbil jej Edward, pomýliac si strach v jej očiach.

„Ja viem, no čo ak sa stane niečo tebe. Neviem ako ťa mám ochrániť,“ priznala sa mu so slzami v očiach. Nežne vzal jej tváričku do svojich dlaní a poláskal jej pery.

„Nič sa mi nestane, sľubujem,“ upokojil ju a popostrčil k dverám. Pri okraji lesa, v húšti stromov, už počul myšlienky mužskej časti jeho rodiny ako ho k sebe volajú.

„Pokojne choď ďalej a neboj sa,“ otvoril jej dvere, na rozlúčku ju ešte raz pobozkal a už ho aj nebolo. Bella si ťažko povzdychla, no už len kvôli nemu vošla dnu s novou dávkou odvahy. Zavrela za sebou dvere a keď sa otočila, pri schodoch už stáli všetku Cullenovské ženy.

„Dobrý večer,“ slabo hlesla na pozdrav, no tentoraz jej nikto neodpovedal.

„Kto ťa pustil ďalej?“ nevrlo sa opýtala Rosalie.

„Edward mi otvoril dvere. Hneď potom odišiel za ostatnými,“ vysvetlila im úzkostlivo. Tento rozhovor sa vôbec nezačínal dobre.

„Lenže toto nie je Edwardov dom, aby si tu rozhodoval koho pozve dnu alebo nie,“ pokračovala Rose a pri jej slovách sa Bella pozrela na Esme. Nikdy by neverila, že by tá milá pani, ktorú si pamätala a ako ju Edward vždy vylíčil, dopustila, aby niekoho, koho jej syn miluje, len tak urážali a vyhodili z domu. Lebo Bella cítila, že sa schyľuje práve k tomu.

„Láskavo na Edwarda počkaj vonku,“ zavrčala Rosalie a hodila po nej opovrhujúci pohľad. Belle do očí vstúpili slzy, nikto ju ešte takto neponížil. Keď videla, že ani u Esme a Alice nenájde podporu, zvrtla sa na opätku a mierila si to preč. Tesne pred otvorenými dverami, ju však ešte zarazila Esme.

„Koľko chceš?“ opýtala sa jej, čo však Bellu zmiatlo.

„Nechápem,“ riekla popravde Bella, na čo si Rose posmešne odfrkla.

„Nemusíš hrať, Edward tu teraz nie je. Ešte raz sa pýtam, koľko chceš za to, že ho necháš na pokoji a zmizneš nám zo života?“ prísne sa jej opýtala Esme. Jej tvrdá tvár Bellu popudila snáď ešte viac ako jej slová.

„Ja Edwarda milujem, či má peniaze alebo nemá. Nikdy, dobre ma počúvajte, nikdy by som ho nevymenila za nič na svete. A teraz keď ma ospravedlníte,“ nahnevane, no aj poriadne nebezpečne na ne zavrčala a zabuchla za sebou dvere, keď vyšla na verandu. Aspoň trošku pocítila zadosťučinenie, že im to povedala, no smútok ju pomaly znovu začínal premáhať. Došla až k zamknutému autu a sadla si na kapotu. Dúfala, že Edward sa vráti čoskoro, celý a zdravý, a budú sa môcť vrátiť domov. Skľúčene si k sebe pritiahla kolená a hlavu zložila na ne. Oči upierala na neďaleký les, v myslí volajúc svojho milovaného.

Edward vôbec netušil, čo všetko sa udialo počas toho, čo spolu so svojim otcom a bratmi hľadal stopu po tom neznámom. Keď však ani on nedokázal identifikovať toho upíra, spoločne sa vrátili k domu. Už z diaľky počul Edward biť srdce svojej lásky, no bolo akosi blízko. Keď zastal pred čistinkou, na ktorej sa rozprestieral ich dom, uvidel na kapote svojho auta schúlenú svoju lásku. Na nič nečakal a ihneď k nej pobehol. Všimol si jej tvár zmáčanú slzami a hnev v ňom okamžite začal vrieť. Nevedel síce čo sa stalo, no nikto nebude ubližovať Belle.

„Láska, čo sa stalo?“ opýtal sa jej jemne, keď ju celú zmrznutú vzal do náruče.

„Poďme domov, prosím,“ vydrkotala zo seba, pričom ju on rýchlo položil do auta a zapol kúrenie.

„Ešte nie,“ pevne jej povedal a vrútil sa do domu ako veľká voda. Všetci naňho zmetene hľadeli, najmä mužská časť. Tá ženská sa tvárila akoby tam ani neboli. No ich myšlienky hovorili za všetko. Edward si pekne krásne všetko prečítal v ich mysliach, až mu nad tým zastával rozum.

„Naozaj ste toho boli schopné?“ neveriacky sa pýtal, napriek všetkému však cítil hrdosť zo svojej lásky. Nenechala sa zastrašiť, ani ponížiť, a bila sa za ich lásku.

„Kedy konečne otvoríš oči a uvidíš, že je to len obyčajná prospechárka?“ zavrčala na neho Rosalie.

„Povedal som ti, že o nej takto nemáš rozprávať. A nedokázala ti pred chvíľou, že taká nie je?“ nedal sa ani Edward.

„Je len dobrá herečka, nič viac nič menej a ty si natoľko zaslepený tým jej poblúznením, že je všetko veríš,“ kričala naňho snažiac sa ho priviesť k rozumu.

„Ja ju milujem, tak už to všetci konečne pochopte. A čo sa týka teba Esme, nikdy by som to od teba nečakal. Od hocikoho iného áno, no od teba nie. Ty, čo si ma brala ako vlastného syna a čo si vždy hlásala ako veľmi chceš, aby som bol šťastný. Vidím však, že som sa v tebe naozaj zmýlil. Nevidíte, že ona je moje šťastie?“ dodal na koniec a už sa aj bral preč. Bola taký rozladený a rozčúlený, že tam už ďalej nemohol byť.

Hneď ako prišli do ich bytu, pomohol Edward Belle do teplého oblečenia a poriadne ju zamotal do prikrývok. Uvaril jej teplý čaj a medzitým sa jej ospravedlňoval za správanie svojej rodiny. Znovu dovolil, aby ju ponížili a urazili, znovu proti tomu nezasiahol. No už si povedal, že viac to nedovolí. Aj keby to malo znamenať, že sa s rodinou už neuvidí. Bella ho samozrejme z ničoho nevinila a rýchlo, zmorená únavou, zaspala bezsenným spánkom. Edward sa dlhú dobu díval na jej krásnu a teraz pokojnú tvár. Bola jeho zázrakom, ktorý mu zoslal sám Boh a on za ňu nikdy nebude dosť vďačný.

Z jeho úvah ho prebralo až vibrovanie jeho mobilu. Došla mu správa od Alice, aby sa rýchlo stretli. Vraj išlo o konečné vyriešenie situácie s Bellou. Žiadali ho, aby prišiel sám. Edward chvíľu rozmýšľal, či má vôbec ísť. Na jednej strane nechcel nechať Bellu samú, no na strane druhej dúfal, že jeho rodina si konečne vzala k srdcu jeho slová. A tak, aj keď trochu nerád, napísal Belle pre prípad krátky odkaz, že do rána sa určite vráti, aby sa nebála a rýchlo odbehol na opätovné stretnutie s rodinou.

Keď sa Bella ráno zobudila, ihneď si niečo uvedomila. Posteľ, v ktorej spala bola prázdna a to sa na Edwarda nepodobalo. Nevidela ho ani nikdy v izbe. Poplašene z postele vstala a utekala do obývačky. Úľavne si oddýchla, keď uvidela Edawrda sediaceho na pohovke. Rýchlo k nemu pobehla a uložila sa v jeho náručí. Konečne bola tam kam patrila.

„Kde si bol?“ pýtala sa ho, prečo sa pri ňom nezobudila.

„Odpusť, no musel som sa ešte stretnúť s rodinou,“ hovoril pomaly, neistý svojou situáciou. Bella zdvihla hlavu a zahľadela sa na mňa.

„Dali mi poslednú šancu „sa spamätať“,“ riekol smutne a ťažko si povzdychol.

„A?“ netrpezlivo sa ho pýtala obávajúc sa jeho odpovede.

„Povedal som im, že sa ťa za nič na svete nemienim vzdať, lebo ťa nadovšetko milujem,“ hovoril a nežne ju pri tom pobozkal na noštek.

„A čo oni na to?“ skľúčene sa ho pýtala, nechcela, aby sa hádali kvôli nej.

„Že potom ma už v ničom nebudú podporovať,“ vravel a starostlivo sledoval emócie vpísané do jej tváre.

„Je mi to ľúto. Nechcela som ťa s rodinou rozoštvať, naozaj,“ ľútostivo k nemu prehovárala, oči sa jej začali ligotať od sĺz. Všetky jeho neopodstatnené pochyby rázom zmizli, až sa za ne cítil ako zradca. Ona nikdy nepochybovala o jeho láske, no on áno. Sľúbil si však, že sa to už nikdy nestane.

„Nebola to tvoja vina. Proste sa už stalo a nič s tým už nenarobíme,“ chlácholil ju Edward a zotieral jej slzy z tváre.

„No asi budeme mať teraz menšie problémy,“ začal pomaly. Keď videl jej nechápavý výraz, pokračoval.

„Tým, že ma už nijako nebudú podporovať, mysleli najmä na moje financie.“ A vtedy to Belle ťuklo. Takže ho odrezali od všetkých ich spoločných peňazí, pretože sa jej nemienil vzdať?

„Mám jedno konto, ku ktorému nemajú prístup, a o ktorom nevedie. Tie peniaze nám na začiatok snáď postačia. Ostatné moje účty sú už zablokované,“ hovoril pričom jej rukou krúžil po chrbte, aby jej dal pocit bezpečia, aj keď jej ho asi práve bral.

„Spolu to zvládneme,“ odhodlane riekla a on jej na očiach videl, že to myslí vážne, a že preto urobí všetko.

„Ja viem, no asi sa budeme musieť odsťahovať aj z tohto bytu. Kúpil som ho síce ja, no nie je na moje meno. Za tie peniaze čo máme, si budeme môcť kúpiť nejaký malý domček a hneď nato si nájdem nejakú prácu. Nikdy by ma nenapadlo založiť si viac vlastných účtov. Vieš, je to od nich ako rana nožom do chrbta. Ja, čo som im vlastne pomohol získať takmer všetko čo majú, mi teraz berú všetko. Ale nevadí, my k šťastiu nepotrebujeme drahé veci a už vôbec nie peniaze,“ riekol s trpkosťou, keď jej rozprával o rodine.

„Nám stačí len naša láska,“ prisvedčila mu a na znak všetkého čo si povedali, sa pobozkali so všetkou láskou, ktorú k sebe cítili.

„Spolu to zvládneme. Začneme od začiatku, no my to dokážeme.“  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sirota - 3. časť: