Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šialená večnosť 10. kapitola

09.09.2010 (09:15) • NoemiVolturiCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1492×

Min:

Vystúpili sme pred známym klubom. Stál pred ním rad ľudí, ktorí čakali, až ich pustia dnu.

S tým sme si hlavu nelámali. Heidy vytiahla zopár stoviek a strčila ich do ruky ochrankárovi. Počuli sme nával urážok a námietok na našu osobu, prehliadli sme to. Vstúpili sme dnu, kde to už poriadne vrelo. Porozhliadla som sa a zistila, že tu majú veľký výber. Samé dobré kúsky, samozrejme chlapov. Dnes som mala chuť opäť skúšať šťastie v alkohole, a núdza o pozvania určite nenastane. S dievčatami sme sa rozdelili, každá si išla robiť to, čo chcela. Bolo som za to aj rada, zniesť Jane bola veľká námaha. Sadla som si k baru a prvý pohárik si objednala sama. Tento krát som skúsila tequilu, možno budem mať šťastie. Barmanka mi podala pohárik aj s limetkou a soľou, samozrejme, tie som odmietla. Prosebne som si zavzdychala a naliala to do seba. Znova som sa sklamala, chutilo to odporne, nie tak, ako som si pamätala.

„Zapíjaš rozchod? Ale to asi nie, takú krásavicu by nikto neopustil,“ prihovoril sa mi niekto. Sama pre seba som sa usmiala, plán zatiaľ vychádza.

„Bohužiaľ, je to tak.“ Otočila som sa na osobu. Bol to mladý chalan, okolo 19. Vyhovovalo mi to, bol pekný a očividne sám.

„Môžem ťa pozvať na ďalší pohárik?“

„Áno, ale niečo iné, ako tequilu.“

Usmial sa a objednal vodku. Hmmm. Tú som ešte nepila, tak uvidíme, ako to dopadne.

Bojazlivo som sa pozrela na pohárik, ale inšpirovala som sa tým chalanom vedľa mňa, naliala som to do seba. Prekvapivo mi to chutilo, bola to zvláštna chuť. Kyslastá, ale nie trpká. Žeby som to konečne našla?

„Tak, môže byť?“ spýtal sa.

„Môže,“ povedala som celá natešená.

„Tak teda ešte jednu,“ prikázal barmanke.

Znova som to do seba hodila a cítila sa mierne pod napito. Žeby to upírovi trvalo kratšie, opiť sa?

„Ja som Ryan a ty si?“ položil mi otázku.

„Min, Jasmin,“ opravila som sa.

„Tak teda Min, Jasmin, teší ma.“ Podal mi ruku, ktorú som s radosťou prijala.

„Stačí Jasmin,“

„Ako povieš,“ usmial sa na mňa. Ach, keby vedel, čo ho čaká.

...

Po šiestich pohárikoch vodky Ryan kúpil celú fľašu. Smiali sme sa, bol zábavný. Blížila sa druhá hodina ráno, takže som nemala až tak veľa času. Slnko vychádza o piatej, dovtedy to musím stihnúť.

„Nechceš sa prejsť?“ navrhol mi. Bolo mi čudné, že sa chytá sám, ale aspoň menej práce.

„Rada.“ Zvodne som sa usmiala a zoskočila zo stoličky. Ostal na mne pohľadom ako prikovaný. Premeriaval si ma od hora až dolu. Oči mu zostali na mojom výstrihu, ale po chvíli sa usmial. Pripadalo mi, akoby sám pre seba.

Šli sme tmavými ulicami. Keby som bola človek, nevyšla by som za nič na svete von, ale to je len ďalšia výhoda upírstva.

„Poď tadiaľto, je to skratka k parku.“ Ťahal ma za ruku do úzkej uličky. Čo to ten chalan robí? Tak ľahko sa mi položiť na tanier? Ibaže by... nie! Alebo áno? Neverím, že by o mne vedel, že som upír... veď uvidíme.

Prešli sme okolo kontajnera, keď ma pritlačil na múr.

„Aká naivná!“ zasmial sa. „Si len ďalšia v poradí. Naivná husička,“ opakoval.

Už som začínala chápať jeho počínanie. Myslel si, že nado mnou vyhral. Chcel by sex, tvrdý sex, ako vidno.

„Ty... ty ma chceš znásilniť?“ povedala som vystrašene. Prečo sa nezahrať?

„Keď mi dáš, tak nie,“ zašepkal mi do ucha a oblízol ho. Fuj!

„Čo len budeš chcieť,“ pokračovala som vo svojej hre.

„Toto tu ešte nebolo. Ale prečo si neurobiť z teba svoju otrokyňu?“ Myslí si, aký je úžasný a ako vyhral. Tss! Frajer!

„Alebo to urobíme naopak.“ Vytiahla som jedno obočie a našpúlila pery.

„Zlato, na to veľmi rýchlo zabudni.“ Chytil ma za bradu a pobozkal na pery. No a dosť! Upírskou rýchlosťou som sa vytratila z jeho hnusného zovretia.

Tak a teraz sa pohráme trochu ináč. Videla som, ako sa ten úbožiak obracia doprava, doľava.

Bol vystrašený na smrť a to mi vyhovovalo.

„Ryan,“ pošepkala som mu do ucha a hneď aj zmizla.

„Kde si? Kto si? Ako to...“ nestihol dopovedať, pretože som mu priložila prst na ústa.

„Šššš, nemaj toľko otázok.“ Pekelne sladko som zapriadla.

Strkala som do neho, až nemal kam ísť, ostal prilepený na múre.

„Ak si to chceš vymeniť, tak kľudne.“ Odrazu bol krotký, ako baránok. Musela som sa usmiať. Vyzeral tak vystrašene, že som si myslela, že pustí do gatí.

„Ale nie, zlato!“ dávala som si záležať na dôraze pri poslednom slove.

Rozhodla som sa ho ešte trochu vystrašiť. Vytvorila som svoj klon z vody. Pri jeho výraze som sa neudržala. Slaboch! Zaslúži si smrť. Chcela som vyslať svoj klon oproti nemu, aby sa roztrieštil na jeho tele, ale voda odrazu zamrzla. Nechápala som, čo sa deje, ale Ryan si toho nevšimol, a to bolo dobre. Tvárila som sa, že sa nič nestalo a radšej sa pustila do neho.

„Rozlúč sa so svojimi úchylkami.“ Vypleštil na mňa oči, ale to som sa mu už zahryzla do krku. Zmietal sa a kričal ako malé dieťa. Hrozné! Hodila som ho o stenu, aby to ani po smrti nemal ľahké. Podišla som k soche, ktorú som vytvorila. Mierne som sa zatackala a uvedomila si chuť vo svojich ústach. Bola to krv zmiešaná s alkoholom. Rozhliadla som sa po okolí, veď tá fľaša ešte niekde musí byť. Bola pohodená v roku na kameňoch. Otvorila som ju a napila sa. Bola to úžasná chuť. Krv s alkoholom pôsobila ako afrodiziakum, bola oslobodzujúca, taká lahodná. Konečne som na to prišla! Aro bude prekvapený. No veď uvidíme. Nazvem to Krvavá Marry. Dala som si ešte glg a fľašu zavrela.

A čo teraz s tou sochou? Skúsila som niečo vymyslieť. Voda nepomáhala, tak čo? Rozhodila som rukou na znak toho, že mi je to jedno, odrazu sa však socha rozletela na milión kúskov. Cítila som závan vetra, ako do nej narazil a ona sa rozbila. Bola som prekvapená, bola som to vôbec ja? Máchla som rukou ešte raz, nič. Bol to vietor, tak mysli! Skús to ako pri vode! Mám to! Myslela som na vzduch a čo s ním chcem urobiť. S rukou som si dopomohla a nasmerovala vzduch. Oproti mne krúžil malý vír. Po chvíli sa mi začal rozdvojovať. Videla som rozmazane, tak som ho radšej nechala rozplynúť sa. Zobrala som do ruky fľašu a vybrala sa naspäť k podniku. Sadla som si na lavičku a čakala. Cítila som sa tak, ako ešte keď som bola človek. Opito. Najradšej by som išla späť dnu, ale mala som lepšiu prácu. Upíjať z fľašky, ešte kým v sebe cítim krv, a navyše, za chvíľu už prídu dievčatá.

Eva:

„Min!“ zakričala som na ňu, keď som videla ako sedí na lavičke s hlavou sklonenou dozadu.

„Čo to máš, preboha, v ruke?“ spýtala som sa.

„To... to jéé vo – vodkáá,“ plietol sa jej jazyk. Čo? Ona pila? Ako to? Našla niečo, čo jej chutí? Ona je šialená!

„Ježiš! Ona sa opila???“ Neveriaco pleštila oči Jane.

„Poďme, už musíme ísť, za chvíľu výjde slnko. Eva zober ju do auta,“ povedal Heidy, tak som ju zobrala. Položila mi hlavu na rameno a ruku na prsia.

„Bolo by to lepšie bééz toho.“ Strhávala zo mňa tričko.

„Min,“ napomenula som ju a držala jej ruky.

„Ale no tak...“ pošepkala mi do ucha a pobozkala ma na krk.

Heidy s Jane už sedeli v aute. Min som položila na zadné sedadlo a sadla si k nej. Heidy vyštartovala a hnala sa po ceste ako divá.

„Evy, ja ťa táák strašne ľúúúbim.“ Opäť mi hlavu položila na rameno.

„Aj ja teba, Min,“ usmiala som sa.

Po chvíli sme vystupovali z auta. Čo najrýchlejšie som Min zobrala do rúk a vybehla s ňou do jej izby. Pustila som ju až na jej posteli. Vyzliekla som ju, dala dole topánky a chcela dať pyžamo. V tom okamihu, keď som jej dávala dole podprsenku si ma pritiahla k sebe. Spadla som na posteľ a nechápala, čo robí. Prevalila sa na mňa a ruky mi držala nad hlavou. Pritisla sa na moje pery a dobíjala sa dnu.

„Min, čo to?“

„Ticho, pred tým sa ti to páčilo, tak zájdeme ďalej, nie?“ Už vôbec nebola opitá, hovorila jasne a triezvo.

„Nerozprávaj hlúposti,“ nedala som sa nakaziť tou jej šialenou predstavou.

Jedným plynulým, rýchlym pohybom dokončila to, čo načala v aute – strhla mi tričko.
„Prestaň!“ snažila som sa strhnúť ju zo seba, ale nejako nereagovala. „No tak!“ Otočila som jej hlavu na bok, ale to mi bolo tak niečo platné...
Priblížila pery k môjmu uchu a oblízla ho. Tento dotyk vo mne vyvolal triašku.

„Mohla by si prestať? To tvoje bránenie ma rozčuľuje!“ zašepkala mi tak blízko pri uchu, že som cítila jej dych na pokožke.

„Máš pravdu,“ povedala som a rýchlym pohybom sa pretočila na ňu. „Ja len nerada ostávam dole,“ zasmiala som sa.

„Vystrašila si ma,“ zavrčala.

„Ale, no ták, Min. Nie som žiadny suchár a malé provokovanie som si neodpustila. Pobozkala som ju na odhalený dekolt.

Ležala podo mnou len v spodnej bielizni. Krásne rovné krvavo červené vlasy sa jej leskly na pleciach a na vankúši. Prešla som jej rukami po nahom brušku. Ticho vzdychla a prudko si moju hlavu pritiahla k sebe.

Min

Nikdy som v sebe nepociťovala lesbičku. Aj keď som proti nim nič nemala a ani som ich neodsudzovala, nerozmýšľala som o milovaní so ženou. Ale teraz ma to láka. Chcem vyskúšať niečo nové. Nič tým nestratím. Bozkávala som ju so všetkou žiadostivosťou, ktorú som cítila. Naše jazyky sa preplietali čoraz dravšie.

Zavzdychala som. Eva mi prešla po prsiach a mierne ich stlačila. Jedným prstom ju roztrhla. Nehanbila som sa, teraz mi to bolo úplne jedno, túžila som len a len po nej. Odstrčila som ju od seba a prevalila sa na ňu. Chcela si to znovu vymeniť, ale nedovolila som jej to. Ešte stále mala na sebe nohavice. Rozhodla som sa mať náskok. Nohavice som jej strhla spolu s nohavičkami a druhou rukou podprsenku. Zavrčala a snažila sa znova dostať z podo mňa. Prisala som sa na jej bradavku.

Nevydržala som to a prstom jej zašla medzi nohy. Jej šťavy mi dokazovali to, že nie som jediná, ktorú to vzrušuje. Každým mojím prírazom vzdychla. Keď už som aj ja cítila jej prichádzajúci vrchol, prestala som. Nechcela som, aby to skončilo tak skoro. Eva nesúhlasne zamručala. Vytiahla si ma do úrovne očí a spojila naše pery. Prstami do mňa vnikla. Nečakala som to a slabo jej vykríkla do úst. Bolo to vzrušujúce.

Po pár hodinách sme dosiahli vrcholu. Ostala som jej ležať na ramene a nohu prehodila cez tu jej. Potichu sme oddychovali od toľkého vzrušenia.

MirushQka

NoemiVolturiCullen

Autor: NoemiVolturiCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šialená večnosť 10. kapitola: