Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 8. kapitola

06.09.2011 (21:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 47× • zobrazeno 6280×

8. kapitola

„Slečna Swanová, prineste mi tú zmluvu predaja domu na rohu Fitzgeraldovej,“ prikázal mi Edward cez zatvorené dvere. Stále som bola naňho nahnevaná a nemienila som svoju náladu nejako zmeniť, tie slová nemal ani vyslovovať. Stačilo, keď sa kvôli mne rozpadlo manželstvo mojich rodičov, ale to nebol hlavný dôvod. Bojím sa vážneho vzťahu, ale ani ho nepotrebujem. Neverím na lásku. Byť Edwardovou milenkou je to najlepšie, nechcem byť jeho priateľka alebo ako si to vlastne predstavuje.

Zo stola som zobrala tie papiere a vyšla zo svojej kancelárie do tej jeho. Bol tam s ním aj Tom z ôsmeho poschodia.

„Nech sa páči,“ podala som mu tie papiere. Cítila som na sebe jeho pohľad, ale ignorovala som ho. Vrátila som sa naspäť a robila si svoju prácu. Ale nemohla som sa príliš sústrediť, stále mi v hlave lietal ten jeho rozhodný tón, akým to hovoril, ale čo tomu nerozumie? Veď aj jemu to takto vyhovuje, tak na čo to meniť?

Celú dobu som nevyšla z tejto miestnosti a urobila viac vecí ako obyčajne. Ale nastal čas obeda a ja som musela vyjsť. Asi desať minút v kuse som sa prezerala v zrkadle, pravidelne dýchala, až som konečne vyšla von. Nepozrela som sa naňho, len som hypnotizovala dvere od kancelárie.

Už som otvárala dvere, keď ma chytila jeho ruka a zastavila ma. Povzdychla som si a otočila sa k nemu.

„Čo potrebujete, pán Cullen?“ vykala som mu. Musela som zadržať úsmev, ako sa prekvapene tváril.

„Hneváš sa na mňa? Ale prečo?“ pýtal sa zmätene.

„Musím ísť na obed.“ Jeho otázku som ignorovala a išla som znova otvoriť dvere, ale chytil ma za pás.

„Bella, no tak, aj tak ťa to o chvíľu prejde,“ šepkal mi do ucha. Zapichla som doňho vražedný pohľad. To si vážne myslí, že nevydržím byť naňho nehnevaná viac ako päť minút?

„Aby si sa nemýlil,“ prskla som naňho a vytrhla som sa mu. Tresla som mu dverami pred nosom a išla do malej reštaurácie dole. Kate ma tam už čakala. Zobrala som si cestoviny so syrovou omáčkou a posadila sa k nej. Nahnevane som napichla jednu cestovinu a dala si ju do úst.

„Ehm...“ ozvala sa Kate.

„Čo?!“

„Hej, hej, na mňa tu hlas nezvyšuj. Čo sa deje?“ Prepaľovala ma pohľadom a netrpezlivo udierala nechtami do stolu.

„Nič, čo by sa malo diať?“ odvrkla som znova.

„Fajn, ako myslíš,“ odpovedala mi nahnevaným hlasom a pokračovala v jedení.

„Ach,“ povzdychla som si. „Edward mi povedal, že by chcel požiadať o rozvod.“

Kate takmer vypadla z ruky vidlička a ohromene na mňa pozerala.

„A to si prečo nahnevaná?“ vybafla na mňa zmätene.

„Kate, nechcem, aby sa kvôli mne rozviedol, vyhovuje mi to takto,“ objasnila som jej. Pozerala na mňa ako na nejakého magora.

„Tebe šibe? Spadla si zo schodov? Máš nejakú psychickú chorobu? Odumreli ti všetky mozgové bunky? Osprostela si? Si ty vôbec normálna?" pýtala sa ma a stále na mňa pozerala ako na vola.

„Nič z toho, len nechcem rozbiť manželstvo a vieš, že nechcem vážny vzťah.“

„Ty si naozaj sprostá!“ Všetci sa na nás otočili a chichotali sa.

„Hlasnejšie by to nešlo?“ spýtala som sa jej sarkasticky.

„Bella, mne keby tamto povedal chlap ako on, budem oslavovať každý deň do jeho rozvodu. Vieš si vôbec predstaviť, koľko žien by ho chcelo len pre seba? Panebože, Bella.“ Chytila si tvár do dlaní a neveriacky krútila hlavou.

„Čo je? Ako ti mám vysvetliť, že mu nechcem rozbiť manželstvo?“

„Sprostá, sprostá, sprostá,“ opakovala dookola a neustále krútila hlavou.

„Dámy, môžem si prisadnúť?“ ozval sa za nami ten krásny hlas.

„Nie,“ odvrkla som mu a pokojne jedla ďalej. Kate mi znova venovala ten pekný pohľad a pozrela sa na Edwarda.

„Pokojne si sadnite,“ odvetila mu. Posadil sa vedľa nej, tak som rýchlo sklopila oči a prevŕtavala nimi tanier.

„Aká je dnešná téma?“ spýtal sa natešene. „Jane? Lebo som začul niečo o sprostosti.“

Kate sa v tej chvíli naplno rozosmiala. „Áno, hovorili sme o sprostosti a inteligencii niektorých žien, ale Bella to asi nebude chcieť preberať.“

„Máš pravdu,“ súhlasila som s ňou, ale nepozrela som sa ani na jedného.

„Aké máte plány na dnešný večer?“ spýtala sa zrazu Kate tichým hlasom. Zdvihla som hlavu a venovala jej pekne sarkastický pohľad.

„Budem sa baliť a idem domov,“ odpovedala som jej a pozrela sa pri tej vete na Edwarda, ale nevyzeral prekvapene.

„Myslím to vážne,“ zdôraznila som.

„Jasné,“ odvetil mi s úsmevom a so znechuteným výrazom začal jesť. Asi mu príliš nechutilo.

„No, ja radšej idem,“ povedala Kate a postavila sa. Super, to ma tu s ním teraz nechá o samote? Tak som pokračovala v jedení a Edwarda si ďalej nevšímala. Ale len pohľadom, stále som myslela na to, že je oproti mne a cítila na sebe jeho pohľad.

„Kedy ťa to prejde? Bella, vieš si predstaviť, akú voľnosť by sme mali, keby som požiadal o rozvod? Žiadne tajné skrývanie sa, žiadne tajné spanie po hoteloch...“ vymenúval, ale aj tak mi nerozumel.

„Edward, nie! Možno by sme sa mali prestať stretávať a mali skončiť s týmto všetkým a byť naozaj len ako šéf a sekretárka,“ vyslovila som tie slová a uvidela v jeho očiach absolútne prekvapenie, ale aj smútok.

„Bella...“

„Idem naspäť do kancelárie,“ oznámila som mu rýchlo a odniesla podnos s tanierom na regál, kde sa dávali špivané taniere. Celú dobu na mňa pozeral, ale ja som okolo neho len prešla. Nastúpila som do výťahu a začala si nadávať. Nemala som mu to hovoriť. Čo sa to so mnou deje? Mala by som mať radosť, ale ja sa bojím vzťahu... A Edward ako milenec je dokonalý. Ako môžem vedieť, či sa nezmení, keby sme mali spolu normálny vzťah. Nie, nechcem mať s ním vzťah. Buď toto, čo je medzi nami, alebo bude koniec.

Vystúpila som na samom vrchu a zrazu sa tam objavil Edward. A to sa sem ako dostal tak rýchlo? Zmätene som naňho pozerala, ale nevydala som zo seba ani hlások.

„Čo potrebuješ?“ spýtala som sa ho po chvíli a poobzerala sa, či tu niekto nie je.

„Bella, no tak, vzdaj to.“

Nadvihla som obočie. „Nie som taká slabá, ako si myslíš.“

„Ja to viem. A preto sa chcem rozviesť, nechcem tajiť náš vzťah.“ Podišiel ku mne pomalými krokmi a pozeral mi priamo do očí. Nedokázala som uhnúť pohľadom. Natiahol ku mne ruku a pohladil ma po líci. Hral sa so mnou. Chcel si dokázať, že mu hneď podľahnem, ale to sa zmýlil.

„Nedovolím, aby si sa kvôli mne rozviedol,“ povedala som mu asi po stýkrát cez zaťaté zuby.

Naštvane som sa otočila a kráčala úzkou chodbou a otvorila dvere od kancelárie, ale vtedy ma zozadu chytil okolo pásu. Stiahol ma k sebe, zatvoril a zamkol za nami dvere a natlačil sa na mňa. Chvíľu mi pozeral do očí, ale potom sa vrhol na moje pery. Vášnivo ma bozkával, rukou mi už nadvihoval sukňu a sťahoval nohavičky.

„Ach bože,“ vzdychla som a znova prijala jeho pery. Živočíšna vášeň medzi nami bola neuveriteľná, ani som sa nepokúšala odtiahnuť od neho. Bola som naňho vôbec dnes nahnevaná? Už si to ani nepamätám. Vyzdvihol ma hore, stiahol si rýchlo nohavice s boxerkami a už som ho cítila v sebe. Bol vášnivý, silno vzrušený... A ja som nedokázala odolať.

„Neodídeš odo mňa, však?“ pýtal sa zadýchane a pevne ma zvieral.

„Nie,“ zavzdychala som a nechala sa unášať jeho pohybmi. Ešte som si stihla všimnúť jeho lišiacky úsmev, ale vtedy som potrebovala nutne zastonať a zahryzla som mu do ramena.

7. kapitola - 9. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 8. kapitola: