Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 12. kapitola

14.09.2011 (17:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 63× • zobrazeno 6897×

12. kapitola

Stál som pri bare a snažil sa počúvať Kate. Sedela vedľa mňa a jazyk sa jej totálne plietol. Pohľadom som hľadal Bellu, ale nikde som ju nevidel, dokonca ani Emmetta, asi sa niekam vyparili.

„Hneď som späť,“ oznámil som Kate, ale myšlienkami som bol úplne inde. Prudko som sa nadýchol, snažil som sa ignorovať ten pach alkoholu a cigariet, až som zacítil tú jej sladkú vôňu, ale prelínala sa s Emmettovou. Odišli spolu hore. Zmätene som vybehol po schodoch a zastavil sa pri jednej z izieb, kam viedla ich vôňa. Ale asi som to nemal robiť, začul som zvuky, ktoré hovorili len o jednom.

Prudko som trhol dverami a vrútil sa dovnútra. To, čo som uvidel, ma úplne odzbrojilo. Emmett ležal medzi Bellinými stehnami a... Nasucho som preglgol. Prsty som zovrel do pästí, nedokázal som sa ovládať a zavrčal som od bolesti a hnevu naraz.

Emmett to začul a prudko sa otočil. Vypleštil na mňa oči. „Môžeš sa aspoň otočiť?“ spýtal sa ma rozladene, ale tváril sa ako pred pohrebom. Cítil som z neho strach, aj keď je odo mňa silnejší.

Otočil som sa, počúval som každý pohyb, ktorý sa za mojim chrbtom udial. Bella dýchala ako o život, srdce jej prudko bilo, ale nejako zvláštne.

Zrazu sa dotkla môjho ramena teplá ruka.

„Edward...“ šepla nesmelo, hlas sa jej triasol, ale mala ho podfarbený alkoholom. Tvárila sa dosť mimo, akoby ma ani nevidela, bola duchom úplne niekde inde, nohy sa jej kymácali. Znechutene som sa od nej odtiahol.

„Emmett, vypadni odtiaľto,“ povedal som mu pomedzi zuby. Ak by tu nebola Bella, vrhol by som sa po ňom a roztrhal ho na kusy, teda, ak by ma nepredbehol. Pozrel sa mi do očí a odišiel.

„Toto som od teba nečakal,“ šepol som a pozrel sa na Bellu.

„Edward, ja...“

„Bella, mne je jedno pred kým roztiahneš nohy, ale práve s mojím najlepším priateľom?!“ začal som po nej kričať, bol som ako zbesilý, ale nedokázal som sa ovládať, vrelo to vo mne.

„Edward, ja...“ Viac zo seba nevydala. Bola vystrašená, to som nechcel. „Neviem, čo sa to so mnou deje, všetko sa okolo mňa točí. Bože, Edward, zastav to.“

Tentoraz som na ňu vystrašene pozeral ja. Čo to rozprávala?

„Bella?“ spýtal som sa neisto, ale neodpovedala mi. Viečka sa jej privreli a zrazu jej niečo biele vytieklo z úst. Panebože!

„Bella!“ skríkol som hystericky a začal triasť s jej telom. Toto nebolo len alkoholom. Musela byť niečím predávkovaná. Rýchlo som jej obliekol svoju košeľu, chytil ju do náručia a utekal s ňou dole schodmi. Bežal som s ňou pomedzi všetkých ľudí, vrážal som do nich. Bolo mi jedno, či som im nejako ublížil, Bella bola najdôležitejšia.

Vletel som s ňou do auta, položil som ju preopatrne vedľa seba a naštartoval. Zrazu sa jej začalo telo triasť, ako by mala záchvat. Snažil som sa ju upokojiť, ale nereagovala. Po chvíli to prestalo. Rútil som sa po ceste, o pár minút som parkoval priamo pred dverami. Takmer som vytrhol dvere, chytil som si ju do náručia a rozbehol sa dnu.

„Prosím, pomôžte mi niekto,“ chrlil som zo seba. Z pootvorených dverí vybehol nejaký lekár.

„Čo sa jej stalo?“ spýtal sa ma naliehavo.

„Zrazu odpadla, mala záchvat a vracala,“ objasnil som mu rýchlo. Prikývol a zavolal sestričky. Dali ju na nosítka. Išiel som s nimi, ale lekár ma zastavil.

„Počkajte tu, musíme sa o ňu rýchlo postarať, vyzerá to na predrogovanie, to už je piaty prípad za tri dni. Boli ste v tom drahom bare na konci Washingtonskej?“ spýtal sa ma.

Nemo som prikývol.

„Panebože,“ vzdychol si a rozbehol sa do sály.

Ostal som vystrašene stáť a unavene sa oprel o stenu. O čom to hovoril? Predávkovali ich už viac? Nájdem toho človeka a zabijem ho, vlastnoručne ho zabijem.

Bože, a ja som na ňu kričal. Preto mi nedokázala nijako odpovedať, nemala ako, bola zdrogovaná. Nemal som na ňu zlosť, ale na seba a na Emmetta. Ten si musel veľmi dobre uvedomovať, čo sa deje, ale Bella nie. Ach, moja malá kráska. Mal som chuť plakať, trieskať do niečoho, no namiesto toho som sa prechádzal po chodbe.

Počúval som, čo sa deje v tej sále. Bol to síce menší problém, keďže tu bolo príliš veľa ľudí, ale niečo som začul. Vypumpovali jej žalúdok, vyzerá to, že bude v poriadku. Pri tej vete lekára sa mi takmer od šťastia podlomili nohy.

O chvíľu vyšiel zo sály, mieril to priamo ku mne.

„Bude v poriadku,“ uistil ma najskôr a pokračoval. „Ako som hovoril, bolo to to isté predávkovanie drogami ako u štyroch dievčat v tom bare. Je to ten typ drog, pri ktorých vidíte následky až neskôr. Bola predrogovaná celú dobu, mohla vyzerať len ako opitá, ale neskôr sa začnú následky prejavovať, neuvedomuje si, čo robí. Mala obrovské šťastie, že jej nezlyhalo srdce, ale jej telo je silné, vyrovná sa s tým, ale bude tu musieť ostať minimálne na tri dni,“ uistil ma doktor. Zničene som prikývol, ale bol som neskutočne šťastný.

„Veľmi vám ďakujem,“ povedal som mu od srdca.

„Niet začo a vy ste jej priateľ?“

„Nie, som jej šéf.“

Prikývol, ale vyzeral prekvapene.

„Môžem ísť k nej?“ spýtal som sa ho s nádejou v hlase.

„Počkajte, až ju odvezú do jej izby, potom sa môžete ísť na chvíľu pozrieť, ale len na chvíľu.“ Znova som prikývol, bol som mu strašne vďačný za to, čo urobil.

xxx

Sestrička mi otvorila dvere a ja som mohol konečne vojsť dnu. Ešte mi stihla venovať široký úsmev, ale ignoroval som ju. Zatvoril som za sebou a podišiel k posteli. Bella tam nehybne ležala, ale oči mala otvorené, nespala.

Pozrela sa na mňa a z kútiku jej vytiekla veľká slza. Rýchlo som sa k nej posadil.

„Pšt, je to v poriadku, neplač. Prepáč mi, že som na teba tak kričal, nemal som to robiť,“ šepkal som jej naliehavo a hlavne úprimne.

„Ja...“ vyšlo z nej, ale viac nepovedala.

„Nenamáhaj sa, zlatíčko, je to naozaj v poriadku. Niekto ti musel dať do pitia drogy, viem, že si nebola pri zmysloch, nehnevám sa na teba,“ uisťoval som ju. „Je to v poriadku, dobre?“

Slabo prikývla, ale to mi úplne stačilo na znak súhlasu. Bola taká slabá. Zrazu začala hýbať celým telom, vrtela sa. Chcela niečo...

„Chceš niečo na pitie? Ale myslím, že ešte nemôžeš piť.“ Nesúhlasne potočila hlavou.

„Pospinkaj si, Belli, potrebuješ sa upokojiť.“ Pohladil som ju nežne po líci a pobozkal na čelo. Ale stále bola nepokojná.

„Čo by si rada?“

Pomaly nadvihla ruku a dotkla sa tej mojej. Pritúlila sa k nej a spokojne ležala.

„Chceš mňa?“ spýtal som sa jej s nádejou. Prikývla a nežne sa pousmiala. Veľmi opatrne som vyliezol k nej a ľahol si na kraj. Bella sa ku mne pritúlila a jej oslabnuté telo začalo pravidelne oddychovať. Zaspinkala.

Prepadol ma strašný pocit viny, budem sa jej aj tisíckrát ospravedlňovať. Ublížil mi ten pohľad na oboch, ale nemám právo ju viniť, ale jeho áno. S Emmettom sa ešte pekne pozhováram. To necítil, že má Bella v sebe drogy? A toho hajzla, ktorý jej to dal do pitia, zabijem! Ale kto jej to tam mohol dať? Veď pila len pri bare a ja som bol s ňou? Je to zvláštne...

O chvíľu sa izbou ozvalo zvonenie môjho mobilu. Rýchlo som to zdvihol, aby to Bellu nezobudilo.

„Kde ste?“ ozval sa podnapitý hlas Kate.

„Kate, okamžite choď domov. Auto nechaj pred barom a choď taxíkom. Som s Bellou v nemocnici, niekto ju predrogoval a nebol to prvý prípad. Choď okamžite domov!“

Ticho. „Čo?“ spýtala sa. Ach, ako to teraz vysvetliť opitému človeku. Ostala mi len jedna možnosť.

„Ostaň tam, kde si, Emmett ťa odvezie domov,“ prikázal som jej a vypol to. S námahou som vyťukal Emmettove číslo a čakal. Musel som sa ovládať, aby som nezačal vrčať, keď som zdvihol.

„Zober Kate a odvez ju domov. Je opitá, takže sama nemôže ísť,“ prikázal som mu.

„Dobre a Edward...“

Rýchlo som mu skočil do reči, teraz som naňho nemal naozaj náladu. „Pozri, Emmett, som s Bellou v nemocnici, lebo ju niekto predrogoval, preto s tebou... veď vieš čo. Vybavím si to s tebou neskôr,“ odbil som ho a vypol si mobil.

Znova som si ľahol k Belle a sledoval jej pokojnú tvár. Bola strašne bledá, ale vedel som, že je v poriadku, a to ma dokázalo aspoň trochu upokojiť. Stále mi bolo zo seba zle, nemal som po nej tak kričať a hneď ju odsudzovať, ale čo som si mal myslieť, keď som ich prichytil?

Ale nemal som na to právo, ani keby nemala v sebe drogy a vedela, čo robí. Nie sme pár a ani manželia, ona je voľná a môže byť s hocikým, ale ja sa budem snažiť mať ju len pre seba. Hneď, ako príde Rose, porozprávam sa s ňou, musím sa s ňou rozviesť. Nemôžem riskovať, že ju uvidím o mesiac s nejakým mužom, ktorý to s ňou bude brať vážne. Ja chcem byť pre ňu jediný...

11. kapitola - 13. kapitola

Priznám sa, že ma dosť prekvapilo pár komentov pri minulej kapitole typu, že prestanete čítať túto poviedku, keď sa Bella s Emmettom vyspia. Chcem len, aby ste vedeli, že vás absolútne nenútim do čítania. Nebudem meniť svoje plány kvôli ľuďom, ktorí sa tu akoby vyhrážajú, že ju prestanú čítať. Ale to už je váš problém, mňa to len trochu znechutilo, ale hlavne prekvapilo. Mali by ste pochopiť, že Bella nie je Edwardova priateľka ani manželka, ona je hypoteticky voľná a môže byť s kým chce. Vďaka za pochopenie.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 12. kapitola: