Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prebudenie - Prológ

09.08.2010 (16:30) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1051×

Prológ

Stretnutie

Nikola

To je zas deň. Čo som komu urobila, že už zase musím počúvať o Twilighte! Moja sestra Renáta je tým úplne posadnutá.

„Nikola, pozri sa, v televízii dávajú rozhovor s Robertom Pattinsonom. On je tak úžasný, dokonalý, krásny, a tak sexy. Je to láska môjho života," zasnene hovorila.

„Tak a dosť! Kto to má počúvať celé dni! Ty vôbec nie si normálna! Už sa, prosím ťa, upokoj! Za chvíľu tu budeš hovoriť, že upíri existujú!"

„A, nie?" opýtala sa.

„Teba by mali zavrieť do blázinca! Ty už si blázon!" vrieskala som na ňu.

To už vôbec nie je normálne, čo ona robí. Vo svojej izbe má povešané po stenách samé plagáty všetkých hercov Twilightu, ale hlavne Roba. Keby to boli len tie plagáty, ale ona má úplne všetko a tým myslím všetko Twilight. Už vôbec o ničom inom nehovorí a teraz si myslí, že upíri existujú. S ňou to čím ďalej viac a viac ide z kopca dole. Dokonca kvôli tomu išla aj k psychiatričke, ale vôbec to nepomohlo. Od vtedy sa to dokonca zhoršilo. Nikto si už s ňou nevie rady. Tak rada by som jej pomohla, ale neviem ako. Skúšala som už všetko, ale nepomohlo to.

Pamätám si, že raz jej rodičia dali plagáty dole zo stien, keď bola v škole. Prišla domov, hneď utekala do svojej izby si zapnúť film Twilight ako každý deň. Vošla do svojej izby. Potom som len počula jej hysterický krik. Zišla dole a začala sa vadiť s rodičmi, že nech jej ich okamžite vrátia. Nechceli to urobiť a ona začala ešte viac vrieskať a potom dostala astmatický záchvat. Museli sme zavolať sanitku, aby po ňu prišla. Tak sa dostala aj k tej psychologičke. V škole sa na nej bavia a považujú ju za blázna.

Však má len štrnásť rokov. Pred tým bláznovstvom bola obľúbená v škole. Má výborný prospech a chcela ísť študovať do Ameriky, ale teraz tam chce ísť len kvôli hercom s Twilightu. Stále hovorí, že sa chcela narodiť tam a nie na Slovensku.

Mohla by byť z nej aj modelka, keby chcela. Je krásna. Mala blond vlasy, modré oči a zmysel pre humor. Teraz je úplne iná. Vlasy si prefarbila na hnedú a stále nosí hnedé šošovky. Teraz mi neustále hovorí, že chce vyzerať ako ja, že vraj sa podobám na Bellu.

Radšej som sa s tým prestala zaoberať a šla sa učiť. Predsa len, chodím do druhého ročníku bilingválneho gymnázia. Je to jedna z najlepších a najťažších škôl na Slovensku. Zajtra mám fyziku, ktorú neznášam. Máme debilného profesora, ktorý nám naschvál dáva čo najviac učiva a je celkovo nepríjemný. Myslí si, že keď je profesor, tak si môže všetko dovoliť. Jedným, ešte preňho veľmi jemným slovom, je to parchant.

Učila som sa už približne dve hodiny. Už som cítila, že sa mi zatvárajú oči a začala som zívať. Poukladala som si učebnice, šla som sa osprchovať a umyť si zuby. Našťastie mám kúpeľňu sama, hneď vedľa svojej izby. Vošla som do sprchovacieho kúta a pustila teplú vodu. Vždy som mala rada, keď na mňa narážali teplé kvapky. Mám rada ten pocit, keď dopadnú na moje telo, ako keby ma upokojovali. Zobrala som šampón a naniesla ho na vlasy, potom som si zobrala sprchovací gél a natrela ho na telo. Všetko som zo seba zmyla a vyšla zo sprchy. Zabalila som sa do uteráku, utrela a učesala si vlasy. Umyla som si zuby, obliekla do nočnej košieľky a konečne šla spať.

Zavrela som oči a hneď som aj zaspala.

„Nie, nie, nie to nemôžete! Teraz mi chcete dať písomku? Ale však ja som sa neučila túto látku z fyziky. Ja to vôbec neviem, ale keby ste mi dali aspoň desať minút, tak sa to naučím. Prosím, pán profesor."

„Tak to v žiadnom prípade, mali ste sa to naučiť doma a nie mi tu teraz vyplakávať! Prečo sa trasiete? Bojíte sa ma, slečna Lužanská?" arogantne sa opýtal.

No, to hovoriť nemal! Neviem ako, ale v rukách som už držala niečo, čo sa podobalo pálke a bila som tým učiteľa po hlave. On potom začal skákať z jednej strany na druhu ako lopta a ja som sa na tom náramne zabávala.

Chcela som sa zobudiť, ale nešlo to. Pocítila som tlak a uvidela som farby, ktoré sa mihali strašne rýchlo. Začala ma bolieť hlava a odrazu som si pripadala ako keby som padala do nejakej hlbokej priekopy. Radšej som zatvorila oči a počítala do troch. Povedala som si, že keď ich potom otvorím, tá nočná mora pominie. Otvorila som ich, ale niečo tu nesedelo, nebola som vo svojej posteli, ale na prekrásnej lúke. Vyzeralo to tu ako v rozprávke. Postavila som sa a otočila sa. Keď som to urobila stretla som sa s jeho pohľadom. Začala som sa utápať v jeho zlatých očiach. Nevedela som sa od neho odvrátiť zrak. Po niekoľkých minútach som sa naňho pozrela poriadne. To nie je možné! Určite je to len sen, ktorý za chvíľu pominie. Štipla som a do ruky, ale zabolelo to. Nadýchla som sa, ale asi som to robiť nemala, lebo sa mi zakrútila hlava a ja som pred očami videla len tmu. Jedine, čo som pomyslela bol Edward, ktorý stál predo mnou.

Edward

Bežal som na svoju lúku, keď som počul ľudské srdce a zacítil prekrásnu vôňu, z ktorej sa mi v ústach vytváral jed, ale nebolo to až také hrozné. Rozbehol som sa ešte rýchlejšie, ale zvláštne bolo, že som nepočul nikoho myšlienky. Tá vôňa môže patriť len človeku, ale ako to, že nepočujem žiadne myšlienky. Už som ho aj videl, ale lepšie povedané ju videl. Prišiel som tam a postavil sa za ňu. O pár sekúnd sa začala pohybovať a vstala. Otočila sa ku mne a uvidel som ju. Začal som sa utápať v jej pohľade. Jej hnedé oči ma úplne pohltili. Pozerali sme sa na seba niekoľko minút, ale ona sa potom na mňa neveriacky pozrela.

Štipla sa do ruky a videl som ako sa jej tvár trošku skrivila od bolesti. V mysli som si začal klásť otázky, ale ani na jednu som nepoznal odpoveď. Kto je to? Čo tu robí? Prečo je tu len v nočnej košeli? Ako sa tu dostala?

Nadýchla sa, ale už som len videl ako padá na zem. Rýchlo som sa k nej rozbehol a chytil ju do náručia. Je prekrásna. Rozbehol som sa s ňou k nám domov. Carlisle je ešte doma. Dnes má do práce nastúpiť večer.

Položil som ju na sedačku a už všetci stáli okolo nás. Carlisle sa na ňu okamžite pozrel a povedal, že odpadla a zajtra by sa mala prebrať.

„Preberie," zakričala Alice, ona a jej jasnovidectvo.

Povzdychol som si. No, ale aspoň viem, že je v poriadku. Usmial som sa. Zajtra sa dozviem odpovede na otázky.

„Odnes ju do mojej a Carlislovej posteli," povedala Esme.

Prikývol som a aj tak urobil. Potom som si sadol na stoličku a pozeral sa na ňu. Vyzerá ako anjel. Jej hnedé vlasy má rozpustené okolo srdcovitej tváre. Má svetlučkú pokožku, pomaly ako upír, štíhlu postavu a jej krásne hnedé oči sa nedajú ani slovami opísať.

„Edward," povedala.

Pri tomto slove som sa zarazil, ale potom som si pomyslel, že je to len nejaká náhoda.

Ostanem pri nej celú noc, pomyslel som si.

Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prebudenie - Prológ: