Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prebudenie - 3.kapitola

22.08.2010 (14:00) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1042×

                                                  3.kapitola

Nový domov 

Caius

Pozeral som sa na dievča, ktoré bolo kópiou mojej lásky, ktorá zomrela pred stovkami rokov. Nemohol som tomu uveriť. Nasal som jej vôňu, bola podobná Izolde, ale nebola to tá istá. Izolda voňala po vanilke a čokoláde. To
dievča, ktoré stojí predo mnou, vonia po vanilke a ako lúka rozkvitnutých kvetov. Mohol by som povedať, že je to tá najkrajšia vôňa, akú som kedy cítil.

Videl som, ako sa Tom pripravuje na útok. Je to nový člen gardy. Všetko sa udialo tak rýchlo. Neviem ani ako, ale začal som naňho vrčať, chytil som ho za hlavu a utrhol mu ju. Každý sa na mňa prekvapene pozeral. Samozrejme,
okrem Ara. Ten jeho dar mi poriadne lezie na nervy! Ja som zatiaľ rozložil oheň a hodil som ho doň. Zákerne som sa usmial.

Teraz som si uvedomil, čo som urobil. Bez rozmyslu som zabil upíra zo svojej gardy, len kvôli človeku. Jednou vecou som si ale bol istý. Urobil by som to kedykoľvek a komukoľvek, kto by jej chcel ublížiť.
Pozrel som sa jej do očí. Mala ich hnedé. Vyzerali ako roztopená čokoláda. Vedel by som sa do nich pozerať celú večnosť. Ale v jej očiach som videl aj strach. Pri tomto zistení ma bodlo u môjho mŕtveho srdca.

„Neublížim ti," snažil som sa, o čo najmilší tón.

„Ako sa voláš?" opýtal som sa jej zvedavo.

„Nikola," povedala nesmelo.

Jej hlások  znel ako tisíce zvončekov. Prv sa na mňa nedôverčivo pozrela, ale videl som v jej očiach, že už to nie je až taký strach, aký mala pred chvíľou. Chcel som sa k nej priblížiť, ale pozrel som sa na upíra, ktorý stal vedľa nej a držal ju okolo pásu. Bol to Edward. Zavrčal som. Mal som chuť ho roztrhať na maličké kúsočky.

„Určite ma počuješ! Daj tie ruky od nej preč!" poslal som mu v myšlienkach.

„Prečo by som mal?" naštvane sa opýtal.

„Lebo som ti to povedal!" rozzúrene som odpovedal.

Začal som čím ďalej  tým viac vrčať. Pozrel som sa na Nikolu. Pozerala sa na mňa vyľakane. Určite to musela počuť. Nechcel som ju vystrašiť viac ako je, tak som sa snažil upokojiť.

Aro 

Zabil Tomasa. Ten jeho dar sa mi tak páčil. Na niekoľko minút mohol hocikoho zmanipulovať. No, čo už.

Pozeral som sa striedavo na Edwarda a Caia. Vyzerali, ako keby sa za chvíľu mali do seba pustiť.  Potom, čo sa Caius pozrel na Bellu a ihneď sa upokojil. Cullenovci neverili vlastným očiam, hlavne Carlisle. Nikdy ho nevidel sa takto správať. Vždy si o ňom myslel, že je necitlivý a pomstychtivý. Ale iba ja som vedel, že taký naozaj nie je, iba sa o to snaží. Vždy som si preto myslel, že je slaboch.

„Nikola, mohla by si mi podať ruku?" opýtal som sa jej.

Bol som zvedavý, kto je. Pozrela sa na Edwarda a on len prikývol. Urobil som pár krokov bližšie k nej a ona ku mne. Videl som na Caiovi, že chce ísť so mnou, ale nedovolil som mu to. Stáli sme od seba iba pár centimetrov.

„Mohla by si mi podať ruku?" Bol som už netrpezlivý.

Podala mi ju, chytil som ju do svojej, ale nič som nevidel. Zarazilo ma to. Toto sa mi ešte nestalo.

„Nič nevidím," prekvapene som povedal.

Čakal som všetko, ale toto nie. Prečo nič nevidím? Už ako človek môže mať taký veľký potenciál? Pýtal som sa sám seba túto otázku. Je to nepravdepodobné, ale iné vysvetlenie neexistuje. 

„Edward, mohol by si?" Prikývol.

Nikole som ruku pustil a zobral tú Edwardovu. Videl som všetko. Od okamihu, ako ju stretol na lúke, až po tento okamih. Nemohol som tomu uveriť. Je možné, že niekde inde je iný svet? Nechcelo sa mi tomu uveriť.To dievča ma stále viac a viac zaujíma. Nikdy som si nemyslel, že stretnem osobu ako je ona. Chcem, aby šla so mnou do Volterry. Počul som, ako Edward zavrčal.

„Ona s vami nepôjde," zúril.

Pustil mi ruku a objal Bellu. No, a teraz zase vrčal Caius. Už mi to aj lezie na nervy.

„O tom rozhodne Bella!" pozrel som sa na ňu.

„Nechcela by si ísť do Volterry?" snažil som sa o milý tón.

„Keď poviem nie, dožijem sa zajtrajška?" nesmelo sa opýtala.

Chcel som povedať, že nie, ale Caius ma predbehol. Ja ho raz zabijem.

„Nezabijeme ťa," povedal.

Usmiala sa naňho. Vyzeral ako dieťa, ktorému dali lízanku. Proste hrozné. Je Volturi a jedno dievča sa na neho usmeje a už je z neho bábovka. Otočil som sa na Caia.

„Nemôžeme ju tu len tak nechať. Čo keby niečo prezradila?" hovoril som ešte pokojne.

„Tak tu ostanem aj ja," povedal rozhodným hlasom.

Každý sa naňho vyjavene pozrel. 

Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prebudenie - 3.kapitola: