Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prebudenie - 1. kapitola

10.08.2010 (12:00) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1253×

Prebudenie

1. kapitola

Nikola

To bol ale sen. Pri takomto tempe skončím ako moja sestra. Roztiahla som ruky a čakala, kedy mi jedna spadne dole, ale nestalo sa tak. Bolo to zvláštne, ako keby to nebola ani moja posteľ. Mala by som teraz otvoriť oči a zistiť, čo sa to tu deje, ale bojím sa toho, že nebudem vo svojej posteli, ale niekde úplne inde. Dobre, ale raz ich budem musieť otvoriť. Takže to urobím teraz.

Otvorila som oči. Stalo sa to, čo som nechcela. Nebola som vo svojej izbe, ale niekde inde. Edward stál nado mnou a sledoval ma. Určite to musí mať nejaké normálne vysvetlenie. Určite sa len na Edwarda podobá. Tak to by vysvetľovalo len jednu záhadu. Jednou veľkou a nevysvetliteľnou záhadou bola, ako som sa sem dostala.

„Kto si?" opýtala som sa ho po slovensky.

Nechápavo sa na mňa pozrel.

„V akom jazyku rozprávaš?" opýtal sa po anglicky, svojim krásnym zamatovým hlasom.

„Po slovensky," odpovedala som mu už anglicky.

Aké šťastie, že ovládam perfektne angličtinu. Teraz ma napadlo, som vôbec na Slovensku?

„Vieš po anglický?" opýtal sa.

„Áno, viem."

„Ako sa voláš?"

„Nikola. A ty?"

„Edward a toto je moja rodina."

Potom som si ich všimla. Myslela som, že mi vypadnú oči. Vyzerali ako herci z Twilightu, ale boli oveľa krajší.

„Len mi nepovedz, že sa volajú Esme, Carlisle, Rose, Emmett, Alice a Jasper."

Všimla som si, že sa na mňa každý vyjavene pozerá. Super, kde som sa to len dostala.

„Ako to vieš?"

„Z filmu a z knižky," pozrel sa na mňa ako na blázna.

„Tak fajn. Dobre sme sa pobavili, ale teraz mi povedz, kde je skrytá kamera."

„Prečo by tu mala byť skrytá kamera?"

„No, dobre. Teraz mi poviete, že ste upíri? To by nebolo vôbec vtipné."

„Ako vieš zas toto?" vyzeral ako keby mu mali vypadnúť oči.

„Srandu si môžete robiť z niekoho iného, ale zo mňa nie. Už mám tohto vážne dosť!" nasrate som povedala.

„Ale ja si nerobím žiadnu srandu," povedal dosť presvedčivo.

Pozrela som sa na každého jedného. Chcela som objaviť nejaký náznak toho, že iba žartujú. Neviem ako, ale začínala som všetkému veriť. Takže, keď je to pravda, znamená to, že som v dome plných upírov a ja tu len tak sedím v nočnej košieľke.

„Ako je možné, že som sa sem dostala? Chcem ísť domov!" zakričala som slovensky.

Stále sa na mňa nechápavo pozerali. Nevedela som, čo im mám povedať.

Tak som sa rozhodla, že im poviem všetko.

Asi po hodine vysvetľovania som skončila. Vyzerali, že im vypadnú oči a sánku mali pomaly na zemi. Keby som nebola v takejto situácií asi sa nad tým aj zasmejem.

„Tak tomu mám veriť!" ozvala sa Rose.

„Je to pravda! O takomto niečom by som neklamala!"

„Neklame," povedal Jasper.

„Budeme veľmi dobré kamarátky," ozvala sa Alice.

„Kde som to? Len mi nepovedzte, že vo Forks."

„Si," povedal Edward.

„Musím sa nejako dostať domov. Už len premyslieť, ako."

Teraz ma napadlo, on mi vie čítať myšlienky. No, to je fakt super.

„Edward, keď mi čítaš myšlienky tak mi to okamžite povedz!" poslala som mu v myšlienkach.

Je možné, že by mi ich nevedel čítať? To by bola bomba.

„Edward?" pozrel sa na mňa.

„Vieš mi čítať myšlienky?" opýtala som sa ho.

Prekvapene sa na mňa pozrel. Pozrela som sa na ostatných, vyzerali, že čakajú na odpoveď ako ja.

„Nie, neviem," povedal.

„Áno!" zvrieskla som.

Aspoň jediná dobrá vec čo sa mi teraz stala. Bolo by dobre, keby som sa pokúsila zavolať domov, aspoň to skúsiť.

„Nepožičal by mi niekto mobil?" opýtala som sa.

Edward mi už aj jeden podával. Usmiala som sa naňho. Už som ho aj brala, keď sme sa dotkli. Prešiel po mne ako keby elektrický prúd. Cítila som to napätie medzi nami. Pozrela som sa mu do očí, ale to som nemala robiť. Uväznil ma v nich.

„Hm, hm," počula som niekoho.

Rýchlo som obrátila hlavu a zobrala mobil do rúk. Potom som si uvedomila, akú má studenú pokožku, ale to som už vytáčala číslo domov. Zvonilo, prvý, druhý, tretí krát, ale nič. Až na štvrtý krát sa niekto ozval.

„Prosím, kto je?"

„Dobrý deň, prepáčte, ale nedovolala som sa k Lužanským?"

„Nie."

„Tak prepáčte, potom to bude omyl. Dovidenia."

„Dovidenia," ozvalo sa z druhého konca.

Položila som a pozrela som sa na ostatných. V očiach som cítila slzy. Nevedela som, čo teraz budem robiť. Videla som, ako ide ku mne Esme. Opatrne prišla, ako keby čakala, že či ma môže objať. Ja som sa k nej naklonila a ona ma zobrala do náručia. Cítila som slzy, ako mi stekajú po tvári.

„To bude dobré. Ničoho sa nemusíš báť. Postaráme sa o teba."

Pozrela som sa jej do očí a videla som v nich úprimnosť.

„Ďakujem," zmohla som sa len na jediné slovo.

Edward

Počul som, že sa jej zrýchlil tep a srdce. Išiel som k nej a naklonil sa nad ňu, prišla aj celá moja rodina. Natiahla ruku a na tvári sa jej objavil nechápavý výraz. Po asi minúte otvorila oči a vyzerala byť zarazená. Prečo jej nemôžem čítať myšlienky?

„Kto si?" opýtala sa v nejakom cudzom jazyku.

„V akom jazyku rozprávaš?" opýtal som sa.

„Po slovensky," odpovedala mi anglicky. Takže Slovensko - je to malý štát v strednej Európe. Nebol som tam ešte, ale raz možno pôjdem. No, uvidím.

„Vieš dobre po anglický?". opýtal som sa

„Áno, viem. "

„Ako sa voláš?"

„Nikola. A ty?

„Edward a toto je moja rodina," a ukázal som na nich.

Vyzerala ako keby si ich teraz všimla. Keď si ich poriadne pozrela, vyzerala byť prekvapená, veľmi prekvapená. Jasper to cítil tiež, prečítal som si to v jeho myšlienkach. Chcel som ich už predstaviť, keď ma Nikola prekvapila.

„Len mi nepovedz, že sa volajú Esme, Carlisle, Rose, Emmett, Alice a Jasper."

„Ako to vieš?" opýtal som sa hneď. Možno to počula niekde vo Forks. Však je to malé mestečko. To je jediné normálne vysvetlenie, ale ona ma musela zase prekvapiť.

„Z filmu a z knižky," povedala a ja som sa na ňu s rodinou pozrel ako na blázna. Z knižky a z filmu? Ale Jasper z nej cítil, že hovorí pravdu.

„Tak fajn, dobre sme sa pobavili a teraz mi povedz, kde je skrytá kamera."

„Prečo by tu mala byť skrytá kamera?" nechápavo som sa jej opýtal.

„No, dobre. Teraz mi poviete, že ste upíri? To by nebolo vôbec vtipné."

Z kade zas vie toto? Radšej ani nechcem vedieť, čím ma prekvapí nabudúce.

„Ako vieš zas toto?" opýtal som sa jej.

„Srandu si môžete robiť z niekoho iného, ale zo mňa nie. Už mám tohto vážne dosť!"

„Ale ja si nerobím žiadnu srandu," povedal som.

Pozrela sa na nás prekvapene. Začínam si myslieť, že to v hlave nemá celkom v poriadku.

Takýmto tempom nám za chvíľu povie všetko o nás. Ako to všetko môže vedieť. Však je to človek, aspoň myslím. Lebo ani upír si pri nej nemôže byť istý. Som zvedavý, čo nám ešte povie.

„Ako je možné, že som sa sem dostala? Chcem ísť domov!" zvrieskla.

Čo to povedala? Musím sa naučiť slovenský jazyk.

Každý rozmýšľal nad tým, ako o nás vie, ale nikto na to nevedel prísť.

„Tak tomu mám veriť!" ozvala sa Rose.

„Je to pravda! O takomto niečom by som neklamala!" povedala Nikola.

„Neklame," povedal Jasper.

„Budeme veľmi dobré kamarátky," ozvala sa Alice.

„Kde som to? Len mi nepovedzte, že vo Forks."

„Si," povedal som.

„Musím sa nejako dostať domov. Už len premyslieť, ako."

Neviem, prečo, ale nikde som ju nechcel pustiť. Bolo to niečo, čo som ešte necítil. Pozeral som sa na Nikolu, vyzerala byť zamyslená.

„Edward?"  zavolala ma.

„Vieš mi čítať myšlienky?" opýtala sa ma.

Prekvapene som sa ňu pozrel. Ako vie, že viem čítať myšlienky? Z kade to vôbec vie? Ostatní netrpezlivo čakali na odpoveď.

„Nie, neviem," povedal som.

„Áno!" zvrieskla.

„Nepožičal by mi niekto mobil?" opýtala sa.

Okamžite som  ho vybral z vrecka a podával jej ho. Pri tom ako som ho jej podával sme sa dotkli. Jej pokožka bola jemná ako hodváb. Cítil som to napätie medzi nami. Nechcel som ju už nikdy pustiť.

„Hm hm," zase ten Emmett, napadlo ma už len.

Počul som, ako sa pár upírov zasmialo. Zobrala odo mňa mobil a naťukala číslo. Po štvrtom zvonení sa niekto ozval.

„Prosím, kto je?"

„Dobrý deň, prepáčte, ale nedovolala som sa k Lužanským?"

„Nie."

„Tak prepáčte, potom to bude omyl. Dovidenia."

„Dovidenia."

Položila a pozrela sa na ostatných. V očiach som jej videl slzy. V myšlienkach sa Esme rozhodla, že sa o ňu postará. Videl som ako ide k Nikole. Opatrne k nej prišla, Nikola sa k nej naklonila a Esme ju zobrala do náručia. Mal som zvláštny pocit. Jasper sa na mňa pozrel a poslal mi v myšlienkach, že žiarlim.

„To bude dobré. Ničoho sa nemusíš báť. Postaráme sa o teba," povedala Esme.

„Ďakujem," povedala Nikola.

Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prebudenie - 1. kapitola: