Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Právo na šťastie - 2. časť

herci

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Právo na šťastie - 2. časťĎakujem za komentáre, aj keď sme ich čakali trochu viac. Teda aspoň ja! Dnes tu máte životný príbeh Rileyiho. Pekné čítanie. aďa1987 a Aalex

29.12.2010 (09:00) • ada1987 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1665×

2. časť

Riley

 

Ani môj príbeh nie je šťastný. Moji biologickí rodičia síce boli nažive, ale keby zomreli, nepocítil by som rozdiel. Vlastne pocítil. Zmizli by krvavé šrámy na mojom tele, ktoré so železnou pravidelnosťou na mne zanechával otcov opasok. Matku pre zmenu znamenal plný pohárik viac ako jej syn.

Do mojich ôsmych rokov sme bývali vo Forks. Bolo to malé mestečko na úpätí Olympského polostrova, kde líšky dávajú dobrú noc. Potom otec dostal lepšie platené miesto v Seattli a my sme sa museli presťahovať. Matka zmenu prostredia nezvládla. Forks bolo jej rodné mesto, strávila tam celý život a tak svoj smútok začala zapíjať alkoholom.

Otec pracoval ako elektrotechnik v neďalekej továrni na výrobu optických súčiastok. Vo voľnom čase si privyrábal ako tréner amatérskych boxerov. Sníval o tom, že jeho jediný syn bude šampiónom v ťažkej váhe. Vôbec ho nezaujímali moje potreby a túžby. Ja som sníval len o jednom. O medicíne! Ale mohol som iba snívať o záchrane ľudských životov na operačnej sále, keď ma otec nútil, aby som tam ja sám posielal ľudí so zlomenými rebrami, či inými pomliaždeninami. Každý deň, od svojich ôsmych rokov, som stál v ringu a učil sa údery, ktorými som mal v budúcnosti kosiť súperov, vyhrávať zápasy, ale hlavne, zarábať otcovi peniaze. Ten sa nikdy netajil svojimi úmyslami. Chcel mať zo mňa „zlatú baňu“ a bolo mu jedno, ako to dosiahne. Bitkami, urážkami, či telesnými trestami.

Môjmu snu stať sa lekárom sa len vysmieval. Vraj na takú blbosť mi peniaze dávať nebude. Medicína je podľa neho blbosť! Záchrana ľudských životov je niečo, čo si nezasluhuje jeho pozornosť! Mám sa vraj venovať niečomu zmysluplnejšiemu ako rezaniu ľudí. Napríklad boxu! To je vraj šport pre tvrdých chlapov. Nie pre také „padavky“ ako som ja!

Preto som sa rozhodol, že štúdium medicíny si budem financovať sám. Budem chodiť do práce a po večeroch externe študovať. Viem, smelý plán, ale bol to jediný spôsob, ako utiecť od matky alkoholičky a otca tyrana.

Našiel som si byt na okraji mesta. Taký malý kumbál so všadeprítomnými hlodavcami, špinou kamkoľvek sa pozriete a nekresťansky drahým nájomným, ktoré pohltilo väčšinu môjho platu. Ale zohnať niečo lacnejšie, bola nadľudská úloha. Aj tak som tam chodieval len prespávať. Všetok čas som trávil na škole, kde som sa pripravoval na svoje vysnívané povolanie, alebo v reštaurácií, kde som pracoval ako čašník, kuchár a upratovačka v jednom.

Tak to bolo aj v ten deň, ktorý zmenil celý môj život.

Práve sa mi končila popoludňajšia zmena. Zavrel som obchod a pomalým krokom som sa vliekol domov. Lialo ako z krhly, ale mne to neprekážalo. Potreboval som si prečistiť hlavu a chladný morský vzduch vanúci od prístavu mi v tom výdatne pomáhal. Práve som premýšľal nad skúškou z anatómie, ktorá ma čakala budúci týždeň, keď som periférnym zrakom zazrel akýsi pohyb. Čosi – nevedel som si predstaviť, žeby to bol človek – sa zrazu premiestnilo na strechu vysokej, asi trojposchodovej, budovy stojacej oproti mne. Snažil som sa identifikovať postavu stojacu na streche, ale pre silnejúci dážď som nevidel nič.

Zrazu postava zmizla a čosi ma prudko zhodilo na zem. Zacítil som silnú bolesť v ľavej ruke. Na dlani sa mi jasne črtal odtlačok niečích zubov. Bolesť bola čoraz neznesiteľnejšia. Klesol som na kolená a začal som kričať.

 

Po 3 dňoch

 

Mal som dojem, akoby som bol v ohni. Celé moje telo horelo. Kričal som o pomoc, prosil som nech ma zabijú, ale nik sa neozýval. Bol som úplne sám. Toto je peklo? Napáchal som v živote toľko zla, aby som takto trpel. A čo všetci tí zločinci a vrahovia. Ako musia oni trpieť? Je ešte horšie miesto ako toto?

Mojou hlavou preblesklo len zopár takýchto myšlienok, pretože pre bolesť som nedokázal reálne uvažovať. Moje srdce tĺklo akoby mi malo vyskočiť z hrude, bežalo svoje vlastné preteky s časom. Ozval sa posledný úder a potom sa rozprestrelo ticho.

A odrazu bolesť pominula a ja som otvoril oči.

Všetko bolo jasné. Pozoroval som čiastočky prachu, ktoré sa pohybovali vo vzduchu. Videl som každú puklinu na strope, každý odtieň farby nachádzajúcej sa okolo mňa. Počul som spev vtákov za oknom tak jasne, akoby boli vedľa mňa.

„Ahoj!“ Začul som jasný hlas a moje telo sa proti mojej vôli premiestnilo do kúta. Zavrčal som. Celé to trvalo necelú polsekundu.

Vo dverách stála nádherná žena. Červené vlasy viali okolo srdcovej tváre, ktorú zdobil nádherný úsmev. Urobila krok smerom ku mne.

„Neboj sa! Som Victoria. Všetko ti vysvetlím. Ako sa voláš?“ opýtala sa ma a podávala mi svoju ruku. Mala biela a tvrdá ako mramor.

Bol som ako omámený. Že by mala taká kráska záujem práve o mňa. Nemohol som uveriť toľkému šťastiu.

„Riley,“ odvetil som a chytil ju za ruku.

Usmiala sa a zašepkala:

„Vitaj vo večnosti!“

 

Koniec 2. časti

 

venované Aalex- za to, že sa podujala zrealizovať nápad, ktorý vzišiel z mojej "chorej" hlavy

Lolalite- za to, že číta a verne komentuje

a Shindeen- za obrázky

Díky baby!

1. kapitola 3. kapitola

Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Právo na šťastie - 2. časť:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře